Bratislava 27. februára (TASR) – V bratislavskej Mlynskej doline začala výstavba nového vedeckého parku Univerzity Komenského. Zameraný bude najmä na výskum v oblastiach medicíny.

Dielo za celkovo 41,9 milióna eur prevažne z eurofondov vyrastie do konca júna 2015 v tesnej blízkosti areálu Prírodovedeckej fakulty UK. Položenia základného kameňa sa dnes popri predstaviteľoch univerzity zúčastnil minister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD), vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek a generálny riaditeľ dodávateľa stavby, spoločnosti Váhostav Ján Kato.

V UK dúfajú, že park zvýši jej konkurencieschopnosť. Podľa rektora Karola Mičietu umožní zaviesť súčasné vedecké technológie do výučby, najmä sa však budú môcť vo vyššej mierte zúčastňovať medzinárodnej vedeckej spolupráce. Mičieta upozornil, že v Bratislave bola v posledných rokoch výstavba takejto infraštruktúry „významne“ zanedbávaná.

„Ak nemáte adekvátne priestory a adekvátne technológie ťažko hľadáte partnerov. Svet okolo nás ide veľmi rýchlo hore. Stačí sa pozrieť pár kilometrov do Brna, kde sú už vybudované parky, centrá, nehovorím o Viedni a Budapešti,“ vysvetlil rektor.

Park prepojí činnosť 11 bratislavských fakúlt. Sústrediť sa tu majú doteraz roztrieštené výskumné jednotky. Vzniknúť tak má komplexný univerzitný vedecký inkubátor, ktorý bude neskôr sprístupnený aj firmám zo súkromného sektora podnikajúcim vo vedecko-technickej oblasti, vysvetlil na slávnosti pozvaným hosťom Mičieta.



Prodekana Prírodovedeckej fakulty Vladimíra Kováča teší, že sa v parku vytvorí 250 nových pracovných príležitostí pre mladých vedcov, ktorí budú mať možnosť zamestnať „v špičkovom pracovisku, ktoré znesie medzinárodné porovnanie.

Kováč priblížil, že vo vedeckom parku sa bude realizovať aplikovaný výskum nadväzujúci na výsledky základného výskumu v oblasti medicíny. Vedci budú riešiť úlohy environmentálnej medicíny, otázky, prevenciu a zistenia škodlivých prvkov v životnom prostredí.

V parku by sa však mali pripravovať najnovšie diagnostické a liečebné postupy aj v rámci molekulárnej medicíny. Prodekan dúfa, že sa podarí zasiahnuť aj do oblasti liečby rakoviny.

„Prostredníctvom epigenetickej terapie, ktorá neprináša prakticky žiadne vedľajšie účinky a je veľmi cielená a veľmi účinná, dokonca určité výsledky vo svete naznačujú záchranu ľudských životov aj tam, kde sa to už nepredpokladalo,“ uviedol pre TASR Kováč.

Minister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD) na slávnosti prisľúbil, že je pripravený zabezpečiť potrebné finančné podmienky pre podobné špičkové vedecké pracoviská. „Dobiehame deficit, čo sa týka novovytvorených priestorov pre vedu a výskum. Na druhej strane musíme ešte veľmi posilniť oblasť ľudských zdrojov, ktoré sú veľmi dôležité pre udržateľnosť takýchto parkov,“ vysvetlil Čaplovič.

Je potrebné podľa ministra vysoké školstvo a takéto vedecké parky „výrazne internacionalizovať a otvoriť aj pre zahraničie“. Zabezpečiť to má zmena vysokoškolského zákona.

Výstavba parku je naplánovaná na 18 mesiacov. V polovici roku 2015 bude dokončená výstavba samotnej budovy parku. Už tento rok univerzita začne s obstaraním príslušného technologického zariadenia a vybavenia laboratórií.



Celkovo ide o investíciu vo výške 41,9 milióna eur. Z Európskeho fondu regionálneho rozvoja univerzita dostane 35,6 milióna eur, zo štátneho rozpočtu 4,2 milióny eur. Z vlastných zdrojov zaplatí 2,1 milióna eur. Generálny riaditeľ Váhostavu Ján Kato vysvetlil, že hodnota ich samotného stavebného diela je 16,5 milióna eur. Zvyšnou sumou bude vykryté vedecko-technologické vybavenie parku.

Na Slovensku vyrastá celkom osem univerzitných vedeckých parkov, na ktoré ide z európskych fondov takmer 280 miliónov eur. Univerzity na projekty prispeli z vlastných zdrojov 15 miliónmi eur.