Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bratislavskí ochranári prevzali tento týždeň od realizátora prác očistené územie s celkovou rozlohou 58 hektárov.
Autor TASR
Bratislava 13. marca (TASR) – Projekt záchrany vzácnych stepných biotopov Devínskej Kobyly má za sebou najdôležitejšiu prvú etapu. Bratislavskí ochranári prevzali tento týždeň od realizátora prác očistené územie s celkovou rozlohou 58 hektárov.
Výrub náletových drevín sa na strmých juhozápadných svahoch Devínskej Kobyly realizoval v zime, v čase vegetačného pokoja. „S výsledkom prác, ktoré sa uskutočnili v extrémnych podmienkach, sme veľmi spokojní,“ uviedol pre TASR riaditeľ Daphne - Inštitútu aplikovanej ekológie Ján Šeffer.
Najrozsiahlejší projekt obnovy stepných biotopov na Slovensku má za cieľ zachrániť prírodné bohatstvo Devínskej Kobyly, ktoré ohrozili šíriace sa cudzokrajné a dominantné dreviny a chýbajúce hospodárenie. Lesní robotníci odpracovali v svahovitom teréne bez riadnych prístupových ciest viac ako 7,5 tisíca hodín, priblížil šéf inštitútu Daphne.
Väčšinu odstránenej drevnej hmoty predstavujú kríky. Predmetom výrubu bola i nepôvodná borovica čierna. „Zároveň sme ponechávali zvyšky pôvodných vzácnych druhov,“ vysvetlil odborník s tým, že územie nebolo vyčistené úplne dohola, ako to mohol niekto očakávať. Na chránených lokalitách robotníci ponechali i nepôvodný javor manový, ktorý treba odstrániť zložitejším spôsobom.
V priebehu nasledovných mesiacov bude do jeho kmeňov vstreknutý herbicíd. Drevinu potom vyrúbu až na jeseň v rámci druhej etapy projektu spolu s odstraňovaním zmladených krovín. „Výrub bez použitia herbicídu by vyvolal také zmladzovanie, že namiesto jedného vyrúbaného javora by bola o dva-tri roky húština,“ vysvetlil Šeffer.
„Na husto zarastených plochách, ktoré boli teraz vyčistené, očakávame veľmi rýchly nástup vzácnych druhov rastlín,“ uviedol ochranár s tým, že prvé efekty projektu sú už viditeľné. Na vyčistených plochách začali kvitnúť vzácne hlaváčiky jarné a poniklece, ktoré tu dovtedy len živorili.
„Do piatich rokov nikto nespozná, že tam bolo niečo vyrúbané a bude tam opäť pekná step,“ doložil Šeffer. Projekt má okrem ochranárskeho aj ďalší sekundárny efekt. Návštevníkom Devínskej Kobyly sa na viacerých miestach odkryli nové výhľady na Rakúsko a Moravské pole.
Výsledkom je, že svahy Devínskej Kobyly vyzerajú sčasti ako v 60. rokoch minulého storočia, kedy skončilo ich intenzívne spásanie. Odvtedy sa tu v dôsledku zarastania stratili takmer dve tretiny lúk a z lokality vymizli mnohé chránené druhy rastlín a živočíchov.
Na Devínskej Kobyle sa vďaka ochranárom obnovila i prirodzená pastva. K stádu kôz, ktoré už niekoľko rokov spásajú územie okolo Weitovho lomu, pribudlo na konci minulého roka i ďalšie stádo kôz v lokalite okolo Geologického múzea v Devíne.
Projekt Ochrana druhov a biotopov v Národnej prírodnej rezervácii Devínska Kobyla vypracovali mimovládne organizácie Daphne – Inštitút aplikovanej ekológie a Bratislavské regionálne ochranárske združenie spolu so Štátnou ochranou prírody SR. Je financovaný zo zdrojov Európskej únie, ministerstva životného prostredia a Nemeckou spolkovou nadáciou pre životné prostredie.
Výrub náletových drevín sa na strmých juhozápadných svahoch Devínskej Kobyly realizoval v zime, v čase vegetačného pokoja. „S výsledkom prác, ktoré sa uskutočnili v extrémnych podmienkach, sme veľmi spokojní,“ uviedol pre TASR riaditeľ Daphne - Inštitútu aplikovanej ekológie Ján Šeffer.
Najrozsiahlejší projekt obnovy stepných biotopov na Slovensku má za cieľ zachrániť prírodné bohatstvo Devínskej Kobyly, ktoré ohrozili šíriace sa cudzokrajné a dominantné dreviny a chýbajúce hospodárenie. Lesní robotníci odpracovali v svahovitom teréne bez riadnych prístupových ciest viac ako 7,5 tisíca hodín, priblížil šéf inštitútu Daphne.
Väčšinu odstránenej drevnej hmoty predstavujú kríky. Predmetom výrubu bola i nepôvodná borovica čierna. „Zároveň sme ponechávali zvyšky pôvodných vzácnych druhov,“ vysvetlil odborník s tým, že územie nebolo vyčistené úplne dohola, ako to mohol niekto očakávať. Na chránených lokalitách robotníci ponechali i nepôvodný javor manový, ktorý treba odstrániť zložitejším spôsobom.
V priebehu nasledovných mesiacov bude do jeho kmeňov vstreknutý herbicíd. Drevinu potom vyrúbu až na jeseň v rámci druhej etapy projektu spolu s odstraňovaním zmladených krovín. „Výrub bez použitia herbicídu by vyvolal také zmladzovanie, že namiesto jedného vyrúbaného javora by bola o dva-tri roky húština,“ vysvetlil Šeffer.
„Na husto zarastených plochách, ktoré boli teraz vyčistené, očakávame veľmi rýchly nástup vzácnych druhov rastlín,“ uviedol ochranár s tým, že prvé efekty projektu sú už viditeľné. Na vyčistených plochách začali kvitnúť vzácne hlaváčiky jarné a poniklece, ktoré tu dovtedy len živorili.
„Do piatich rokov nikto nespozná, že tam bolo niečo vyrúbané a bude tam opäť pekná step,“ doložil Šeffer. Projekt má okrem ochranárskeho aj ďalší sekundárny efekt. Návštevníkom Devínskej Kobyly sa na viacerých miestach odkryli nové výhľady na Rakúsko a Moravské pole.
Výsledkom je, že svahy Devínskej Kobyly vyzerajú sčasti ako v 60. rokoch minulého storočia, kedy skončilo ich intenzívne spásanie. Odvtedy sa tu v dôsledku zarastania stratili takmer dve tretiny lúk a z lokality vymizli mnohé chránené druhy rastlín a živočíchov.
Na Devínskej Kobyle sa vďaka ochranárom obnovila i prirodzená pastva. K stádu kôz, ktoré už niekoľko rokov spásajú územie okolo Weitovho lomu, pribudlo na konci minulého roka i ďalšie stádo kôz v lokalite okolo Geologického múzea v Devíne.
Projekt Ochrana druhov a biotopov v Národnej prírodnej rezervácii Devínska Kobyla vypracovali mimovládne organizácie Daphne – Inštitút aplikovanej ekológie a Bratislavské regionálne ochranárske združenie spolu so Štátnou ochranou prírody SR. Je financovaný zo zdrojov Európskej únie, ministerstva životného prostredia a Nemeckou spolkovou nadáciou pre životné prostredie.
