Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Reagoval tak na súčasné diskusie, ktoré sa o potrebe novelizácie zákona vedú medzi magistrátom hlavného mesta a zástupcami mestských častí Bratislavy. Bajan, podobne ako ostatní starostovia v Regionálnom združení mestských častí hlavného mesta SR (RZ MČ BA), očakáva od primátora Bratislavy Iva Nesrovnala, že tému novely nebude artikulovať len vo všeobecnej rovine, ale predstaví filozofiu a „koncový stav, ktorý by mala novela dosiahnuť“. „Lebo takto sa robí legislatívny zámer, zadefinovať konečný stav a hľadať spôsoby, ako ho dosiahnuť,“ prízvukoval.
Bývalý poslanec Národnej rady, ktorý sa už v 90-tych rokoch na parlamentnej pôde zaoberal novelizáciou zákona o hlavnom meste, pripomenul, že všetky doterajšie úpravy de facto len konzervovali stav, z ktorého vychádzal pôvodný zákon z roku 1990. „ Je potrebné, aby sa v novom zákone vyjasnil kľúčový vzťah vlády, ale i parlamentu k hlavnému mestu a jeho potrebám,“ upozornil Bajan.
Súhlasí s ním i viceprimátorka Bratislavy Iveta Plšeková, ktorá upozorňuje, že v aktuálnom znení zákona je uvedené konštatovanie, že vrcholné orgány štátu pomáhajú plniť funkcie hlavného mesta ako politického, kultúrneho a spoločenského centra, no v realite to tak úplne neplatí. „Bratislava nedostáva žiadne extra financie na plnenie úloh, ktoré jej vyplývajú z funkcie hlavného mesta. Nejde o to, aby mala výhody, ale musí byť zohľadnená skutočnosť, že Bratislava je povinná zabezpečiť to, čo iné obce plniť nemusia. Sú tu vyššie nároky na opatrenia, týkajúce sa dopravnej infraštruktúry, bezpečnosti , reprezentačných funkcií hlavného mesta,“ uviedla.
Obaja sa zhodujú, že kľúčovým v prípade novely zákona o Bratislave je vyšpecifikovať postavenie hlavného mesta, súhlasia i s tým, že Bratislave prináleží postavenie kraja. Viceprimátorka hlavného mesta v tejto súvislosti spomína rezonujúci problém so súčasnou viacúrovňovou štruktúrou kompetencií medzi mestom, mestskými časťami a Bratislavským samosprávnym krajom, ktorý je nezrozumiteľný pre občana, no brzdí aj rozvoj Bratislavy. „ Je viacero vecí, ktoré v zahraničí ťažko vysvetľujeme, napríklad nikto nevie pochopiť, prečo je hlavné mesto zriaďovateľom len základných umeleckých škôl a centier voľného času. Takisto máme obmedzené možnosti čerpania eurofondov, ak by sme mali postavenie kraja, možnosti by boli oveľa väčšie,“ uviedla príklady. Za dôležité považuje taktiež vyjasniť si otázku, či má byť Bratislava skôr unitárne mesto, alebo mestom rozdeleným tak ako doteraz na viacero mestských častí.
Bajan v tejto súvislosti vyzýva k analýze rozdelenia kompetencií a ku vzniku pracovnej skupiny, v ktorej by túto otázku posudzovali aj odborníci na samosprávu, nezaťažení riešením problémov v Bratislave a jej mestských častiach. „Aby s objektívnym odstupom povedali - toto je lacnejšie ak to urobí mesto, toto je jednoduchšie ak to urobí mestská časť,“ vysvetlil.
Priznal, že je naklonený zoštíhleniu administratívy, zníženiu počtu úradov i poslancov. „Viem si predstaviť, že bude menej poslancov, že budú spoločné úrady, že budeme používať techniky, ako zracionálniť prácu,“ povedal. Upozornil však, že cieľom nemôže byť automaticky len zníženie počtov. Poukázal to napríklad na otázku stavebných úradov. „Pri tak rozsiahlej agende nie je možné znižovať počet úradníkov, tí budú musieť ostať, je ale možné, že nie všetci budú dávať pečiatku, no vzniknú detašované pracoviská, ktoré zachovajú čo najkomfortnejšiu možnosť pre občana vybaviť si záležitosti,“ uviedol. „Jednoducho, mantrou nemôže byť heslo menej je viac, my musíme dospieť k tomu, čo najlepšie slúži občanovi,“ zdôraznil Bajan.
Plšeková sa takisto prihovára za pracovnú skupinu a účasť odborníkov v nej. Očakáva ale tiež, že otázka nového usporiadania kompetencií narazí na rezistenciu. „Vždy sa bude niekto brániť, niekedy malá mestská časť, niekedy tá väčšia a v niektorých prípadoch môžu zmeny zabolieť aj mesto,“ poznamenala .
Starosta Petržalky skonštatoval, že vplyv na to, ako sa to bude vyvíjať, budú mať aj zástupcovia mestských častí a ich komunikácia s občanmi. „Teda či budú ochotní im vysvetliť pozitívne možnosti zmien, alebo si budú chcieť obhajovať a udržať to svoje a tak budú aj o možnosti zmien hovoriť,“ povedal. Dodal, že v neposlednom rade bude úspešný koniec závisieť aj na politickej podpore, ktorú bude či nebude mať legislatívna úprava medzi poslancami NR SR.
Viceprimátorka Bratislavy Iveta Plšeková a poslanec MsZ Vladimír Bajan o možnostiach a príprave novely zákona o hlavnom meste SR.
Autor Tablet TV
