Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Aby sa miestny poplatok za rozvoj neminul svojho účinku mestské časti by mali mať dosah na rozhodnutia o jeho využití.
Autor TASR
Bratislava 19. septembra (TASR) – Pri zavedení miestneho poplatku za rozvoj v Bratislave je potrebné postupovať spoločne a dohodnúť sa, ako tento poplatok užívať. Na dnešnom brífingu to povedal starosta bratislavskej Petržalky Vladimír Bajan. Ako tvrdí, nebál by sa povedať, nech tento poplatok spravuje plne hlavné mesto. "Pre mňa je však kľúčové, aby investície išli do tej komunity, ktorá je dotknutá výstavbou," skonštatoval starosta.
Aby sa miestny poplatok za rozvoj neminul svojho účinku, je podľa neho potrebné, aby mestské časti mali dosah na rozhodnutia o jeho využití. Tlaky investorov budú podľa neho pomerne silné, pretože, ako tvrdí, žiadnemu tento poplatok nevyhovuje. "Najlepšie je pre investora, aby sa mesto nedohodlo," podotkol starosta.
Minulý týždeň starostovia bratislavských mestských častí upozornili na viaceré nedoriešené vážne otázky zo strany magistrátu, od zmeny štatútu mesta, solidarity v prospech malých mestských častí až po celomestskú parkovaciu politiku. Aj z tohto dôvodu sa preto rozhodli aktívne vstúpiť do tvorby legislatívy hlavného mesta. Prvou iniciatívou v tomto smere je návrh na zmenu štatútu hlavného mesta, ktorý predpokladá, aby správu miestneho poplatku za rozvoj vykonávali samotné mestské časti.
Podľa primátora hlavného mesta Iva Nesrovnala toto vyhlásenie starostov svedčí o tom, že netancuje tak, ako oni pískajú. Ako tvrdí, ich návrh o miestnom poplatku za rozvoj neobsahuje žiadne čísla a ani analýzy. "Je to čistá politika. Ja som ich pozval na stretnutie a dal som im otázky, akú majú predstavu za svoju mestskú časť," povedal primátor s tým, že v tejto veci hľadá riešenie pre celé hlavné mesto.
Primátor minulý týždeň uviedol, že mesto už má dokončený návrh všeobecne záväzného nariadenia (VZN) o miestnom poplatku za rozvoj. Zároveň podotkol, že ak sa so starostami mestských časti dohodnú, o návrhu VZN môžu rokovať mestskí poslanci najneskôr v novembri. Práve od 1. novembra totiž nadobudne účinnosť zákon o miestnom poplatku za rozvoj. Mestá a obce môžu vďaka tomuto zákonu a prostredníctvom VZN na svojom území určiť poplatok za rozvoj vo výške od desať do 35 eur za každý m2 realizovanej stavby.
Aby sa miestny poplatok za rozvoj neminul svojho účinku, je podľa neho potrebné, aby mestské časti mali dosah na rozhodnutia o jeho využití. Tlaky investorov budú podľa neho pomerne silné, pretože, ako tvrdí, žiadnemu tento poplatok nevyhovuje. "Najlepšie je pre investora, aby sa mesto nedohodlo," podotkol starosta.
Minulý týždeň starostovia bratislavských mestských častí upozornili na viaceré nedoriešené vážne otázky zo strany magistrátu, od zmeny štatútu mesta, solidarity v prospech malých mestských častí až po celomestskú parkovaciu politiku. Aj z tohto dôvodu sa preto rozhodli aktívne vstúpiť do tvorby legislatívy hlavného mesta. Prvou iniciatívou v tomto smere je návrh na zmenu štatútu hlavného mesta, ktorý predpokladá, aby správu miestneho poplatku za rozvoj vykonávali samotné mestské časti.
Podľa primátora hlavného mesta Iva Nesrovnala toto vyhlásenie starostov svedčí o tom, že netancuje tak, ako oni pískajú. Ako tvrdí, ich návrh o miestnom poplatku za rozvoj neobsahuje žiadne čísla a ani analýzy. "Je to čistá politika. Ja som ich pozval na stretnutie a dal som im otázky, akú majú predstavu za svoju mestskú časť," povedal primátor s tým, že v tejto veci hľadá riešenie pre celé hlavné mesto.
Primátor minulý týždeň uviedol, že mesto už má dokončený návrh všeobecne záväzného nariadenia (VZN) o miestnom poplatku za rozvoj. Zároveň podotkol, že ak sa so starostami mestských časti dohodnú, o návrhu VZN môžu rokovať mestskí poslanci najneskôr v novembri. Práve od 1. novembra totiž nadobudne účinnosť zákon o miestnom poplatku za rozvoj. Mestá a obce môžu vďaka tomuto zákonu a prostredníctvom VZN na svojom území určiť poplatok za rozvoj vo výške od desať do 35 eur za každý m2 realizovanej stavby.
