Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Logisticko-výrobný priestor rátajúci s predmontážnymi a skladovými halami má vyrásť oproti automobilovému závodu za cestou II. triedy číslo 505.
Autor TASR
Bratislava 16. marca (TASR) - Realitný projekt Centrop na severozápade Bratislavy chce v úvodnej fáze vytvoriť na ploche 70 ha logistický park slúžiaci predovšetkým pre blízku nemeckú automobilku. Informovali o tom na dnešnej tlačovej konferencii zástupcovia projektu, ktorí poukázali na to, že plánované priemyselné využitie by prinieslo nárast pracovných príležitostí i významný finančný benefit pre hlavné mesto. Podmienkou realizácie je však zmena územného plánu hlavného mesta.
Logisticko-výrobný priestor rátajúci s predmontážnymi a skladovými halami má vyrásť oproti automobilovému závodu za cestou II. triedy číslo 505. V súčasnosti je na tomto území orná pôda. Expanzia automobilky, s ktorou súvisia zvýšené nároky na rýchlosť a objem dodávateľských služieb, podľa predstaviteľov projektu Centrop predurčuje plánované využitie priestoru. "Dodávateľský park v blízkosti výrobného závodu výrazne skráti čas dodávok, eliminuje koncentráciu ťažkej nákladnej dopravy na diaľnici a priľahlých cestách, a tým zníži aj tvorbu emisií CO2," uviedol projektový manažér Michal Smolec. Nové logistické a výrobné prevádzky môžu podľa jeho slov na plánovej ploche vytvoriť až 3000 pracovných miest.
"Centrop i jeho úvodná fáza je príležitosťou pre Bratislavu využiť zvýšený dopyt po logistických priestoroch na Slovensku zo strany zahraničných investorov," povedal zástupca investora Martin Drázský. Od Bratislavy očakáva, že túto šancu využije. "Situácia sa môže v budúcnosti zmeniť, ak je teda takáto ponuka, mesto by jej malo ísť oproti," uviedol Drázský. Finančný prínos pre mesto dokumentoval tým, že ročná daň zo stavieb, ktoré môžu byť umiestnené na ploche 70 ha, je približne jeden milión eur.
Apeloval preto aj na urýchlenie procesu obstarávania zmien územného plánu hlavného mesta. Aktuálny stav, ktorý sa dotýka nielen projektu Centrop, totiž podľa jeho slov bráni mestu využiť možnosti, ktoré sa v súčasnosti núkajú. "V našom prípade máme od roku 2014 pripravenú urbanistickú štúdiu, nemáme však vedomosť o tom, že by mesto vôbec začalo obstarávať zmeny územného plánu," dodal Smolec.
Aj Jozef Krúpa, starosta bratislavskej mestskej časti Záhorská Bystrica, v katastrálnom území ktorej by sa plánovaný logistický park mal nachádzať, si myslí, že projekt by mohol priniesť do pokladnice mesta i mestskej časti chýbajúce financie na modernizáciu a rozvoj. Krúpa poukázal na to, že mestská časť prihliada aj na vlastníkov jednotlivých pozemkov v danej lokalite. "Drvivá väčšina vlastníkov je stotožnená s podmienkami, ktoré pri jednoduchých pozemkových úpravách nastavil investor," uviedol Krúpa.
Architekt a autor urbanistickej štúdie Juraj Benetin upozornil, že severozápadný pól Bratislavy má výrazný rozvojový potenciál, ktorý sa doteraz nevyužil. Poukázal tiež na to, že ide o "nekonfliktnú zónu" na okraji Bratislavy, ktorej rozvoj nemá negatívny dosah na kvalitu života či dopravnú záťaž mesta. Potenciál územia takisto predpokladá jeho pestré funkčné využitie v ďalších etapách projektu Centrop, vrátane obytných i komerčných zón. V celkovej podobe sa má projekt realizovať na ploche viac ako 600 štvorcových metrov.
Logisticko-výrobný priestor rátajúci s predmontážnymi a skladovými halami má vyrásť oproti automobilovému závodu za cestou II. triedy číslo 505. V súčasnosti je na tomto území orná pôda. Expanzia automobilky, s ktorou súvisia zvýšené nároky na rýchlosť a objem dodávateľských služieb, podľa predstaviteľov projektu Centrop predurčuje plánované využitie priestoru. "Dodávateľský park v blízkosti výrobného závodu výrazne skráti čas dodávok, eliminuje koncentráciu ťažkej nákladnej dopravy na diaľnici a priľahlých cestách, a tým zníži aj tvorbu emisií CO2," uviedol projektový manažér Michal Smolec. Nové logistické a výrobné prevádzky môžu podľa jeho slov na plánovej ploche vytvoriť až 3000 pracovných miest.
"Centrop i jeho úvodná fáza je príležitosťou pre Bratislavu využiť zvýšený dopyt po logistických priestoroch na Slovensku zo strany zahraničných investorov," povedal zástupca investora Martin Drázský. Od Bratislavy očakáva, že túto šancu využije. "Situácia sa môže v budúcnosti zmeniť, ak je teda takáto ponuka, mesto by jej malo ísť oproti," uviedol Drázský. Finančný prínos pre mesto dokumentoval tým, že ročná daň zo stavieb, ktoré môžu byť umiestnené na ploche 70 ha, je približne jeden milión eur.
Apeloval preto aj na urýchlenie procesu obstarávania zmien územného plánu hlavného mesta. Aktuálny stav, ktorý sa dotýka nielen projektu Centrop, totiž podľa jeho slov bráni mestu využiť možnosti, ktoré sa v súčasnosti núkajú. "V našom prípade máme od roku 2014 pripravenú urbanistickú štúdiu, nemáme však vedomosť o tom, že by mesto vôbec začalo obstarávať zmeny územného plánu," dodal Smolec.
Aj Jozef Krúpa, starosta bratislavskej mestskej časti Záhorská Bystrica, v katastrálnom území ktorej by sa plánovaný logistický park mal nachádzať, si myslí, že projekt by mohol priniesť do pokladnice mesta i mestskej časti chýbajúce financie na modernizáciu a rozvoj. Krúpa poukázal na to, že mestská časť prihliada aj na vlastníkov jednotlivých pozemkov v danej lokalite. "Drvivá väčšina vlastníkov je stotožnená s podmienkami, ktoré pri jednoduchých pozemkových úpravách nastavil investor," uviedol Krúpa.
Architekt a autor urbanistickej štúdie Juraj Benetin upozornil, že severozápadný pól Bratislavy má výrazný rozvojový potenciál, ktorý sa doteraz nevyužil. Poukázal tiež na to, že ide o "nekonfliktnú zónu" na okraji Bratislavy, ktorej rozvoj nemá negatívny dosah na kvalitu života či dopravnú záťaž mesta. Potenciál územia takisto predpokladá jeho pestré funkčné využitie v ďalších etapách projektu Centrop, vrátane obytných i komerčných zón. V celkovej podobe sa má projekt realizovať na ploche viac ako 600 štvorcových metrov.
