Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Návštevník výstavy spozná čepce spodné, sviatočné, pracovné, svadobné, smútočné aj ako manifestáciu spoločenského statusu nositeľky (banícky, zemiansky, mestský a iné).
Autor TASR
Bratislava 21. marca (TASR) – Rôznorodosť a krásu ženských čepcov možno spoznať na výstave v sídelnej budove Slovenského národného múzea (SNM) v Bratislave. Čepiec ako symbol svojej nositeľky a fenomén tradičnej ľudovej kultúry podľa rôznej výzdoby, tvaru, regionálnej príslušnosti, prostredia a príležitostí na jeho nosenie predstavuje expozícia v Harmincovej sieni SNM Krása pre ženu stvorená.
"Čepiec je malý odevný doplnok, tradičná pokrývka hlavy vydatej ženy. To bol jej znak v spoločnosti a každá žena sa túžila dostať pod čepiec. Bola na to hrdá a nechcela ostať starou dievkou," povedala na štvrtkovom otvorení výstavy jej autorka Eva Dudková z Etnografického múzea v Martine, ktoré patrí pod SNM.
Súčasťou vernisáže bola módna prehliadka. Členky folklórneho súboru Lysec z obce Belá - Dulice predviedli krásu čepcov z Čataja, Bzovíka, Dražoviec, Vígľaša, Rybian, Liptovskej Osady, Horných Otrokoviec, Turčeka, zaniknutej Riečnice a iných obcí.
"Je tu takmer 200 čepcov a ich najväčšia výstava na Slovensku. Niektoré sú v truhliciach. Máme tu aj niekoľko kompletných ženských odevov na figurínach," uviedla pre TASR Dudková.
Návštevník výstavy spozná čepce spodné, sviatočné, pracovné, svadobné, smútočné aj ako manifestáciu spoločenského statusu nositeľky (banícky, zemiansky, mestský a iné). Sú zoradené podľa regiónov. Od konca 19. storočia možno sledovať vývoj čepca v obci Norovce. Pozoruhodné sú aj čepce, ktoré do zbierok múzea venovali výrobné družstvo Lipa, najstarší ženský spolok na Slovensku Živena, zberateľ etnografie Milan Rastislav Štefánik i národovec a fotograf Pavol Socháň. Jeho veľkoplošné čiernobiele dokumenty s fotografiami Karla Plicku spestrujú expozíciu, podobne ako veľmi ozdobené čelenky - party.
"Takmer všetky čepce sa uväzovali v zadnej časti hlavy. Výnimku tvoria čepce zo Štrby, Východnej, Turca a ovplyvnené mestskou módou, tie sa uväzovali vpredu pod bradou," prezradila Dudková.
Podľa nej účes a úprava ženskej hlavy predstavovali najarchaickejšie a najkonzervatívnejšie prvky v ľudovom odeve až do polovice 20. storočia. V 60. rokoch 20. storočia sa od nosenia tradičného odevu upúšťa. Súviselo to s prechodom na mestské formy odievania v okolí priemyselných centier a oblastí s migráciou obyvateľstva za prácou. Ženy nepoužívali čepiec pri práci, nahrádzali ho praktickejšou šatkou. Na tejto zmene mal podiel aj tradičný účes s náročnou úpravou vlasov.
Múzeum v Martine spravuje rozsiahlu zbierku ľudového odevu a textilu. Viac ako 12.000 kusov v jeho fonde tvoria čepce a ich časti. Na vývin čelenkového či dienkového čepca vplývali geografické, hospodársko-sociálne a kultúrne podmienky, migrácia obyvateľstva, kontakty v obchode, vtedajšia móda, administratívne zákazy a nariadenia.
Výstava potrvá do 29. septembra.
"Čepiec je malý odevný doplnok, tradičná pokrývka hlavy vydatej ženy. To bol jej znak v spoločnosti a každá žena sa túžila dostať pod čepiec. Bola na to hrdá a nechcela ostať starou dievkou," povedala na štvrtkovom otvorení výstavy jej autorka Eva Dudková z Etnografického múzea v Martine, ktoré patrí pod SNM.
Súčasťou vernisáže bola módna prehliadka. Členky folklórneho súboru Lysec z obce Belá - Dulice predviedli krásu čepcov z Čataja, Bzovíka, Dražoviec, Vígľaša, Rybian, Liptovskej Osady, Horných Otrokoviec, Turčeka, zaniknutej Riečnice a iných obcí.
"Je tu takmer 200 čepcov a ich najväčšia výstava na Slovensku. Niektoré sú v truhliciach. Máme tu aj niekoľko kompletných ženských odevov na figurínach," uviedla pre TASR Dudková.
Návštevník výstavy spozná čepce spodné, sviatočné, pracovné, svadobné, smútočné aj ako manifestáciu spoločenského statusu nositeľky (banícky, zemiansky, mestský a iné). Sú zoradené podľa regiónov. Od konca 19. storočia možno sledovať vývoj čepca v obci Norovce. Pozoruhodné sú aj čepce, ktoré do zbierok múzea venovali výrobné družstvo Lipa, najstarší ženský spolok na Slovensku Živena, zberateľ etnografie Milan Rastislav Štefánik i národovec a fotograf Pavol Socháň. Jeho veľkoplošné čiernobiele dokumenty s fotografiami Karla Plicku spestrujú expozíciu, podobne ako veľmi ozdobené čelenky - party.
"Takmer všetky čepce sa uväzovali v zadnej časti hlavy. Výnimku tvoria čepce zo Štrby, Východnej, Turca a ovplyvnené mestskou módou, tie sa uväzovali vpredu pod bradou," prezradila Dudková.
Podľa nej účes a úprava ženskej hlavy predstavovali najarchaickejšie a najkonzervatívnejšie prvky v ľudovom odeve až do polovice 20. storočia. V 60. rokoch 20. storočia sa od nosenia tradičného odevu upúšťa. Súviselo to s prechodom na mestské formy odievania v okolí priemyselných centier a oblastí s migráciou obyvateľstva za prácou. Ženy nepoužívali čepiec pri práci, nahrádzali ho praktickejšou šatkou. Na tejto zmene mal podiel aj tradičný účes s náročnou úpravou vlasov.
Múzeum v Martine spravuje rozsiahlu zbierku ľudového odevu a textilu. Viac ako 12.000 kusov v jeho fonde tvoria čepce a ich časti. Na vývin čelenkového či dienkového čepca vplývali geografické, hospodársko-sociálne a kultúrne podmienky, migrácia obyvateľstva, kontakty v obchode, vtedajšia móda, administratívne zákazy a nariadenia.
Výstava potrvá do 29. septembra.
