Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
To, že devoloper predložil svoj zámer najskôr verejnosti, šéf bratislavskej samosprávy víta, pretože ním podľa neho investor vytvoril priestor na verejnú diskusiu.
Autor TASR
Bratislava 23. júla (TASR) - Budova Domu odborov Istropolis na bratislavskom Trnavskom mýte nie je vedená v zozname pamiatok a nevzťahuje sa na ňu žiadna špeciálna ochrana. Upozornil na to primátor Bratislavy Matúš Vallo s tým, že Istropolis nikdy mesto nevlastnilo, o jeho kúpu sa nikdy neuchádzalo a aktuálne už nemá žiadne právne prostriedky, ako zbúraniu Istropolisu zabrániť. Zároveň poznamenal, že povolenie na búracie práce vydáva stavebný úrad mestskej časti Nové Mesto.
"O osude Domu odborov Istropolis sa de facto rozhodlo už v roku 2017, keď budovu aj s pozemkami kúpil developer. O predaji Istropolisu sa hovorilo od roku 1999, keď stratil status kultúrneho centra a roky sa nenašiel nik, kto by odborárom ponúkol pre nich dostatočnú sumu. Neuspela u nich ani ponuka bratislavského Nového Mesta na kúpu Istropolisu za 150 miliónov (vtedy ešte) slovenských korún. Pritom už pri predaji budovy muselo byť každému zrejmé, že nový vlastník ju bude chcieť zbúrať," povedal Vallo.
Ako tvrdí, hlavnému mestu doteraz nebol predložený zámer developera na projekt Nový Istropolis so žiadosťou o jeho posúdenie. Primátor deklaruje, že po jeho doručení budú odborné útvary magistrátu posudzovať súlad zámeru so zásadami a regulatívmi územného plánu, rovnako ako pri ostatných stavebných zámeroch na území mesta. "S dôrazom na regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využitia územia a vplyv zámeru na dopravnú infraštruktúru v lokalite aj s vzhľadom na plánovanú železničnú stanicu Filiálka," poznamenal Vallo.
To, že devoloper predložil svoj zámer najskôr verejnosti, šéf bratislavskej samosprávy víta, pretože ním podľa neho investor vytvoril priestor na verejnú diskusiu. Ako podotkol, k nej patria rôzne názory. Od tých, ktoré Istropolis považujú za nepoužiteľný symbol minulého režimu, až po tie, ktoré vnímajú predovšetkým jeho architektonickú hodnotu a vyjadrujú ľútosť nad tým, že by ho mal nahradiť iný objekt. "Môj osobný názor je, že Istropolis patrí medzi významné architektonické diela a jeho autorov si veľmi vážim. Len ťažko si však viem predstaviť, že budova s takou vnútornou dispozíciou a energetickou náročnosťou si môže nájsť v súčasnej dobe stále využitie," skonštatoval Vallo.
Na mieste súčasného domu odborov na bratislavskom Trnavskom mýte by mohol v budúcnosti vyrásť projekt Nový Istropolis. Do lokality má priniesť moderné multifunkčné kultúrno-spoločenské centrum s kapacitou 3000 miest na sedenie. Popritom tam majú byť postavené kancelárie, administratívne budovy, rezidencia či hotel. Zámer predstavil developer Immocap Group, ktorý sa bude usilovať, aby tam vzniklo národné kultúrne a kongresové centrum. Uchádzať sa preto chce aj o verejné zdroje. Výstavbu projektu by chcel spustiť na prelome rokov 2022/2023 a dokončiť ju v roku 2025.
Organizácia DOCOMOMO Slovensko, ktorá je súčasťou medzinárodného združenia odborníkov zaoberajúcich sa výskumom a ochranou moderného architektonického dedičstva, žiada diskusiu o budúcnosti Istropolisu s odbornou aj širokou verejnosťou. Upozorňuje, že zbúraním budovy sa príde o jedno z najvýznamnejších diel povojnovej moderny.
"O osude Domu odborov Istropolis sa de facto rozhodlo už v roku 2017, keď budovu aj s pozemkami kúpil developer. O predaji Istropolisu sa hovorilo od roku 1999, keď stratil status kultúrneho centra a roky sa nenašiel nik, kto by odborárom ponúkol pre nich dostatočnú sumu. Neuspela u nich ani ponuka bratislavského Nového Mesta na kúpu Istropolisu za 150 miliónov (vtedy ešte) slovenských korún. Pritom už pri predaji budovy muselo byť každému zrejmé, že nový vlastník ju bude chcieť zbúrať," povedal Vallo.
Ako tvrdí, hlavnému mestu doteraz nebol predložený zámer developera na projekt Nový Istropolis so žiadosťou o jeho posúdenie. Primátor deklaruje, že po jeho doručení budú odborné útvary magistrátu posudzovať súlad zámeru so zásadami a regulatívmi územného plánu, rovnako ako pri ostatných stavebných zámeroch na území mesta. "S dôrazom na regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využitia územia a vplyv zámeru na dopravnú infraštruktúru v lokalite aj s vzhľadom na plánovanú železničnú stanicu Filiálka," poznamenal Vallo.
To, že devoloper predložil svoj zámer najskôr verejnosti, šéf bratislavskej samosprávy víta, pretože ním podľa neho investor vytvoril priestor na verejnú diskusiu. Ako podotkol, k nej patria rôzne názory. Od tých, ktoré Istropolis považujú za nepoužiteľný symbol minulého režimu, až po tie, ktoré vnímajú predovšetkým jeho architektonickú hodnotu a vyjadrujú ľútosť nad tým, že by ho mal nahradiť iný objekt. "Môj osobný názor je, že Istropolis patrí medzi významné architektonické diela a jeho autorov si veľmi vážim. Len ťažko si však viem predstaviť, že budova s takou vnútornou dispozíciou a energetickou náročnosťou si môže nájsť v súčasnej dobe stále využitie," skonštatoval Vallo.
Na mieste súčasného domu odborov na bratislavskom Trnavskom mýte by mohol v budúcnosti vyrásť projekt Nový Istropolis. Do lokality má priniesť moderné multifunkčné kultúrno-spoločenské centrum s kapacitou 3000 miest na sedenie. Popritom tam majú byť postavené kancelárie, administratívne budovy, rezidencia či hotel. Zámer predstavil developer Immocap Group, ktorý sa bude usilovať, aby tam vzniklo národné kultúrne a kongresové centrum. Uchádzať sa preto chce aj o verejné zdroje. Výstavbu projektu by chcel spustiť na prelome rokov 2022/2023 a dokončiť ju v roku 2025.
Organizácia DOCOMOMO Slovensko, ktorá je súčasťou medzinárodného združenia odborníkov zaoberajúcich sa výskumom a ochranou moderného architektonického dedičstva, žiada diskusiu o budúcnosti Istropolisu s odbornou aj širokou verejnosťou. Upozorňuje, že zbúraním budovy sa príde o jedno z najvýznamnejších diel povojnovej moderny.
