Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hlasovacie lístky hodil do volebnej urny aj 66-ročný Ľudovít. Najmä vraj preto, aby sa vychádzalo viac v ústrety starším obyvateľom, aby bolo o nich lepšie postarané a aby boli voči nim ohľaduplnejší.
Autor TASR
Bratislava 4. novembra (TASR) – Právo voliť si nenechal vziať ani 96-ročný Dominik, jeden z najstarších obyvateľov Domu tretieho veku na Poloreckého ulici v bratislavskej Petržalke. Ako hovorí, treba ísť voliť, aby bolo lepšie a aby volení predstavitelia plnili svoje sľuby.
„Treba ísť voliť. Ja idem voliť preto, aby nám na Slovensku to, čo chceme, tí naši vedúci plnili," uviedol pre TASR Dominik. Posťažoval sa pritom, že mnohí z tých, ktorých si ľudia v dobrej viere zvolia, nakoniec nesplnia všetko, čo sľúbili.
O občianskej povinnosti voliť hovorí aj ďalší klient zariadenia, 88-ročný Anton. "Keď neprídu voliť, mám pre nich veľký odkaz – potom nech nečakajú zmenu," odkázal mladým voličom. Súhlasí s ním aj 81-ročná Hilda. "Pôjdem voliť. Treba, však je to moja povinnosť, nie je to tak? Niečo iné by bolo, keby som nemohla chodiť, ale teraz, prečo by som nešla?" skonštatovala.
Hlasovacie lístky hodil do volebnej urny aj 66-ročný Ľudovít. Najmä vraj preto, aby sa vychádzalo viac v ústrety starším obyvateľom, aby bolo o nich lepšie postarané a aby boli voči nim ohľaduplnejší. "Ide hlavne aj o medziľudské vzťahy," podotkol Ľudovít.
Cestu do volebných miestností si v niektorých volebných okrskoch nachádza aj mladšia generácia. Voliť sa rozhodol aj Petržalčan Ladislav (28). A to obzvlášť preto, lebo krajské voľby sú tento rok jednokolové, čo podľa neho znamená, že nie je možnosť napraviť svoju voľbu. Práve to považuje za dôvod, aby ľudia voliť prišli a aby bolo zastúpených čo najviac voličov.
"Sledoval som pár diskusií a vedel som hneď, koho budem voliť," povedal pre TASR Ladislav. Myslí si však, že hoci vyššie územné celky existujú už niekoľko rokov, nie všetci občania ich aj reálne vnímajú. "Čo kraj robí, aké má kompetencie – to všetko sa rieši tesne pred voľbami, v rámci predvolebných diskusií. Počas volebného obdobia túto otázku v podstate nikto nerieši. Takže ľudia nevedia, čo ten kraj v reálnom čase robí, čo im v reálnom čase dáva," skonštatoval. Je presvedčený, že obyvatelia skôr reagujú na mesto a komunálnu politiku, resp. na štát. „Ale medzistupeň nikto nevníma,“ dodal.
Súhlasí s ním aj volič Michal (40), podľa ktorého sa skôr ľudia nechajú vtiahnuť do voľby v rámci celoštátnej politiky. "A potom sa stane, že o peniazoch na nižšej úrovni rozhoduje niekto, kto je volený pár stovkami hlasov," povedal Michal s tým, že ľudia by mali chodiť voliť a rozhodovať sa zodpovedne. "Rozpočet žúp je pomerne veľký a treba si vyberať, ktorí ľudia budú rozhodovať o použití týchto peňazí," zdôraznil.
V Petržalke môže dnes hlasovať 99.078 oprávnených voličov. V hlavnom meste SR môže svoje volebné právo uplatniť celkovo 402.773 oprávnených voličov. Bratislava je rozdelená do 11 volebných obvodov a 403 volebných okrskov.
„Treba ísť voliť. Ja idem voliť preto, aby nám na Slovensku to, čo chceme, tí naši vedúci plnili," uviedol pre TASR Dominik. Posťažoval sa pritom, že mnohí z tých, ktorých si ľudia v dobrej viere zvolia, nakoniec nesplnia všetko, čo sľúbili.
O občianskej povinnosti voliť hovorí aj ďalší klient zariadenia, 88-ročný Anton. "Keď neprídu voliť, mám pre nich veľký odkaz – potom nech nečakajú zmenu," odkázal mladým voličom. Súhlasí s ním aj 81-ročná Hilda. "Pôjdem voliť. Treba, však je to moja povinnosť, nie je to tak? Niečo iné by bolo, keby som nemohla chodiť, ale teraz, prečo by som nešla?" skonštatovala.
Hlasovacie lístky hodil do volebnej urny aj 66-ročný Ľudovít. Najmä vraj preto, aby sa vychádzalo viac v ústrety starším obyvateľom, aby bolo o nich lepšie postarané a aby boli voči nim ohľaduplnejší. "Ide hlavne aj o medziľudské vzťahy," podotkol Ľudovít.
Cestu do volebných miestností si v niektorých volebných okrskoch nachádza aj mladšia generácia. Voliť sa rozhodol aj Petržalčan Ladislav (28). A to obzvlášť preto, lebo krajské voľby sú tento rok jednokolové, čo podľa neho znamená, že nie je možnosť napraviť svoju voľbu. Práve to považuje za dôvod, aby ľudia voliť prišli a aby bolo zastúpených čo najviac voličov.
"Sledoval som pár diskusií a vedel som hneď, koho budem voliť," povedal pre TASR Ladislav. Myslí si však, že hoci vyššie územné celky existujú už niekoľko rokov, nie všetci občania ich aj reálne vnímajú. "Čo kraj robí, aké má kompetencie – to všetko sa rieši tesne pred voľbami, v rámci predvolebných diskusií. Počas volebného obdobia túto otázku v podstate nikto nerieši. Takže ľudia nevedia, čo ten kraj v reálnom čase robí, čo im v reálnom čase dáva," skonštatoval. Je presvedčený, že obyvatelia skôr reagujú na mesto a komunálnu politiku, resp. na štát. „Ale medzistupeň nikto nevníma,“ dodal.
Súhlasí s ním aj volič Michal (40), podľa ktorého sa skôr ľudia nechajú vtiahnuť do voľby v rámci celoštátnej politiky. "A potom sa stane, že o peniazoch na nižšej úrovni rozhoduje niekto, kto je volený pár stovkami hlasov," povedal Michal s tým, že ľudia by mali chodiť voliť a rozhodovať sa zodpovedne. "Rozpočet žúp je pomerne veľký a treba si vyberať, ktorí ľudia budú rozhodovať o použití týchto peňazí," zdôraznil.
V Petržalke môže dnes hlasovať 99.078 oprávnených voličov. V hlavnom meste SR môže svoje volebné právo uplatniť celkovo 402.773 oprávnených voličov. Bratislava je rozdelená do 11 volebných obvodov a 403 volebných okrskov.
