Švihran letel na Slovensko mimo služby, ponáhľal sa za svojou rodinou.
Autor TASR
Bratislava 1. augusta (TASR) - Najtragickejšiu leteckú nehodu v histórii Československa, ktorá si vyžiadala 76 obetí, mapuje výstava Pád lietadla v Bratislave na Zlatých pieskoch. Spomienkovú výstavu venovanú leteckej katastrofe spred 45 rokov otvorilo tento týždeň Slovenské technické múzeum (STM) - Múzeum dopravy v Bratislave. Zachytáva aj osobný príbeh Michala Švihrana, stewarda Československých aerolínií (ČSA), ktorý bol 28. júla 1976 na palube pravidelného letu 001 z Prahy do Bratislavy, jeho cesta však nebola pracovná.
Švihran letel na Slovensko mimo služby, ponáhľal sa za svojou rodinou. Na druhý deň chcel s blízkymi v Senci osláviť prvé narodeniny svojej dcéry. Jeho plány zastavil pád lietadla IL-18 do bratislavského jazera Zlaté piesky. "Poslednú fotku som mu urobil na olympiáde v Montreale, Mišo tam bol na pobyte medzi letmi späť domov," uviedol na vernisáži výstavy pre TASR Vojtech Molnár, bývalý predstaviteľ ČSA v Kanade a vtedajší československý olympijský atašé.
Práve on mal na svedomí, že absolvent hotelovej školy, čašník Mišo z malého športového hotela na Štrbskom plese začal lietať. "Bol som v komisii pre výber stewardov a stewardiek," potvrdil Molnár, ktorý v montrealskej olympijskej dedine v roku 1976 urobil Švihranovi poslednú fotku v živote. Následne letel Michal domov. "Pred šiestou pristávala v Prahe linka z Montrealu, odovzdal veci, okolo ôsmej išiel na tento let do Bratislavy, na výročie prvých narodenín dcérky. Manželku mal stewardku z vládnej letky, ale narodeniny oslavovali u jeho rodičov v Senci," spomína Molnár.
Michala Švihrana hodnotí ako charakterovo veľmi dobrého chlapca zo Senca. "Výborný steward, výborný čašník. Ostala po ňom dcérka Radka, ktorá tu bola pred rokom na krste knihy o nehode lietadla Katastrofa letu 001 na Zlatých pieskoch. Teraz žije v Prahe," dodal bývalý zástupca riaditeľa ČSA v Montreale.
Správu o páde československého lietadla dostali v Kanade ďalekopisom, mobilné telefóny ani internet v tom čase neexistovali. "Asi za dve hodiny prišiel telexom zoznam všetkých účastníkov na palube, našiel som tam Michalovo meno, bol to šok, dodnes mám smútok v srdci, lebo to bol dobrý chlap, dobrý Slovák, dobrý odborník, dobrý otec," prízvukuje pamätník s tým, že šikovný mladý steward si zaslúžil žiť. "Osud mu to nedoprial. Keby lietadlo z Montrealu meškalo, nechytil by tento let, pôjde ďalším a žije. Nuž, ale taký je život," dodal smutne Molnár.
Švihran letel na Slovensko mimo služby, ponáhľal sa za svojou rodinou. Na druhý deň chcel s blízkymi v Senci osláviť prvé narodeniny svojej dcéry. Jeho plány zastavil pád lietadla IL-18 do bratislavského jazera Zlaté piesky. "Poslednú fotku som mu urobil na olympiáde v Montreale, Mišo tam bol na pobyte medzi letmi späť domov," uviedol na vernisáži výstavy pre TASR Vojtech Molnár, bývalý predstaviteľ ČSA v Kanade a vtedajší československý olympijský atašé.
Práve on mal na svedomí, že absolvent hotelovej školy, čašník Mišo z malého športového hotela na Štrbskom plese začal lietať. "Bol som v komisii pre výber stewardov a stewardiek," potvrdil Molnár, ktorý v montrealskej olympijskej dedine v roku 1976 urobil Švihranovi poslednú fotku v živote. Následne letel Michal domov. "Pred šiestou pristávala v Prahe linka z Montrealu, odovzdal veci, okolo ôsmej išiel na tento let do Bratislavy, na výročie prvých narodenín dcérky. Manželku mal stewardku z vládnej letky, ale narodeniny oslavovali u jeho rodičov v Senci," spomína Molnár.
Michala Švihrana hodnotí ako charakterovo veľmi dobrého chlapca zo Senca. "Výborný steward, výborný čašník. Ostala po ňom dcérka Radka, ktorá tu bola pred rokom na krste knihy o nehode lietadla Katastrofa letu 001 na Zlatých pieskoch. Teraz žije v Prahe," dodal bývalý zástupca riaditeľa ČSA v Montreale.
Správu o páde československého lietadla dostali v Kanade ďalekopisom, mobilné telefóny ani internet v tom čase neexistovali. "Asi za dve hodiny prišiel telexom zoznam všetkých účastníkov na palube, našiel som tam Michalovo meno, bol to šok, dodnes mám smútok v srdci, lebo to bol dobrý chlap, dobrý Slovák, dobrý odborník, dobrý otec," prízvukuje pamätník s tým, že šikovný mladý steward si zaslúžil žiť. "Osud mu to nedoprial. Keby lietadlo z Montrealu meškalo, nechytil by tento let, pôjde ďalším a žije. Nuž, ale taký je život," dodal smutne Molnár.