Najbližšie zasadnutie obecného zastupiteľstva je plánované na 11. apríla. V programe bude opäť bod o schvaľovaní úveru na dokončenie výstavby školského objektu.
Autor TASR
Chorvátsky Grob 7. apríla (TASR) – Výstavba novej školy v Chorvátskom Grobe pokračuje, podľa starostu obce Radovana Benčíka však nevedno dokedy. Na dokončenie stavby si totiž musí obec vziať úver, snahy rokovať o jeho schválení v zastupiteľstve však zatiaľ skončili neúspechom.
"Poslanci pred rokom tento úver schválili, neskôr ho však zrušili, a tak je potrebné ho opätovne schváliť," vysvetlil Benčík. Rokovať o ňom malo obecné zastupiteľstvo v utorok (4.4.). "Avšak pre opakovanú a podľa mňa úmyselnú neúčasť poslancov nebolo uznášaniaschopné," uviedol Benčík, ktorý si myslí, že v danom stave je pokračovanie stavby, v ktorej majú byť priestory základnej a materskej školy i jedálne, reálne ohrozené.
Starosta Chorvátskeho Grobu v tejto súvislosti poukazuje na to, že v júni končí zmluva o nájme pre materskú školu, ktorá v súčasnosti sídli v prenajatých priestoroch. "Zdá sa, akoby niekomu vôbec nezáležalo na tom, čo bude s 88 škôlkarmi a budúcimi prvákmi," skonštatoval starosta. "Je zarážajúce, že ak dnes slovenská vláda a dokonca aj jej premiér hovoria o významnej snahe podporovať rozširovanie kapacít materských škôl, ako aj škôl, ak dokonca existuje snaha vlády podporovať výstavbu našej školy, tak niektorí poslanci našej obce, tieto pre občanov a hlavne ich deti, prospešné aktivity takto nezmyselne a účelovo blokujú," dodal Benčík.
Členka zastupiteľstva v Chorvátskom Grobe Vladimíra Vydrová nezáujem poslancov o výstavbu školy odmieta. Dôvodom súčasného stavu je podľa nej postup starostu a jeho rozhodnutie o zmene lokality pre výstavbu. „Pôvodný pozemok patriaci obci, vybavený inžinierskymi sieťami, vymenil so súhlasom piatich z 11 poslancov za iný, na ktorom neboli a doteraz nie sú všetky inžinierske siete," uviedla pre TASR Vydrová.
Upozornila ďalej, že niektoré z týchto sietí sú napojené na infraštruktúru spoločnosti Starland, a kým nebude infraštruktúra tejto súkromnej spoločnosti skolaudovaná, nemôže byť skolaudovaná ani budova školy. "Spoločnosť poslala poslancom otvorený list, ktorým oznámila zastavenie prác na infraštruktúre. Mal to byť signál poslancom, aby hlasovali za úver?" pýta sa Vydrová, ktorá poukazuje na podozrenie, že obecná investícia je de facto v rukách súkromného subjektu.
Poslankyňa dodala, že Benčík celý čas vie o nesúhlase väčšiny poslancov s jeho postupom. "Napriek tomu podpísal kúpnu zmluvu na pozemok a bez zabezpečeného finančného krytia výstavby rozbehol verejné obstarávanie a začal samotnú stavbu objektu," upozornila. "Nie je dodržovaná projektová dokumentácia, nie je dodržaný harmonogram, zmluvné podmienky," dodala. V tejto situácii považuje slová o hrozbe zastavenia školy v prípade neschválenia úveru za vydieranie poslancov.
Najbližšie zasadnutie obecného zastupiteľstva je plánované na 11. apríla. V programe bude opäť bod o schvaľovaní úveru na dokončenie výstavby školského objektu.
Výstavba novej školy a škôlky, s ktorou začali na konci októbra 2016, mala byť pôvodne v týchto dňoch už hotová. Dielo, ktoré mala spoločnosť NEUSchwendtner postaviť za maximálnu cenu 1.853.152 eur bez DPH (2.223.782 eur s DPH), malo byť dokončené najneskôr do 2. apríla. Na financovanie mala obec použiť okrem vlastných prostriedkov a dotácií vo výške 753.000 eur od Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR aj bankový úver. Škola má mať kapacitu 300 detí v 12 triedach. V škôlke by malo byť šesť tried. Potreba výstavby školy v Čiernej Vode vznikla už od začiatku budovania tejto lokality, čo je zhruba od roku 1998. V obci sa momentálne nachádza škola v pôvodnej časti Chorvátskeho Grobu, kde už nie sú ďalšie kapacity na umiestnenie detí. V časti Čierna Voda dnes žije viac ako 840 školopovinných detí vo veku šesť až 15 rokov a približne 530 detí vo veku tri až päť rokov.
Fungovanie samosprávy Chorvátskeho Grobu je poznačené konfrontáciou medzi starostom a časťou nespokojných obyvateľov. Tí sa pokúsili v septembri 2016 odvolať starostu v miestnom referende. Snahu odôvodňovali tým, že Benčík podľa nich neriešil akútny problém dopravného napojenia obce na cesty nadregionálneho významu, vyčítali mu i netransparentné hospodárenie s financiami obce, ktoré mal používať i na vlastnú PR kampaň. Postupy starostu v prípade verejných obstarávaní vraj nesú znaky klientelizmu v prospech spriaznených spoločností či osôb.
Benčík pre TASR vtedy uviedol, že podľa jeho názoru sú tieto aktivity pravdepodobne motivované snahou ovládnuť obecný a stavebný úrad skupinou aktivistov z pôvodnej obce Chorvátsky Grob a ich snahou zabrániť rozvoju v časti Čierna Voda.
"Poslanci pred rokom tento úver schválili, neskôr ho však zrušili, a tak je potrebné ho opätovne schváliť," vysvetlil Benčík. Rokovať o ňom malo obecné zastupiteľstvo v utorok (4.4.). "Avšak pre opakovanú a podľa mňa úmyselnú neúčasť poslancov nebolo uznášaniaschopné," uviedol Benčík, ktorý si myslí, že v danom stave je pokračovanie stavby, v ktorej majú byť priestory základnej a materskej školy i jedálne, reálne ohrozené.
Starosta Chorvátskeho Grobu v tejto súvislosti poukazuje na to, že v júni končí zmluva o nájme pre materskú školu, ktorá v súčasnosti sídli v prenajatých priestoroch. "Zdá sa, akoby niekomu vôbec nezáležalo na tom, čo bude s 88 škôlkarmi a budúcimi prvákmi," skonštatoval starosta. "Je zarážajúce, že ak dnes slovenská vláda a dokonca aj jej premiér hovoria o významnej snahe podporovať rozširovanie kapacít materských škôl, ako aj škôl, ak dokonca existuje snaha vlády podporovať výstavbu našej školy, tak niektorí poslanci našej obce, tieto pre občanov a hlavne ich deti, prospešné aktivity takto nezmyselne a účelovo blokujú," dodal Benčík.
Členka zastupiteľstva v Chorvátskom Grobe Vladimíra Vydrová nezáujem poslancov o výstavbu školy odmieta. Dôvodom súčasného stavu je podľa nej postup starostu a jeho rozhodnutie o zmene lokality pre výstavbu. „Pôvodný pozemok patriaci obci, vybavený inžinierskymi sieťami, vymenil so súhlasom piatich z 11 poslancov za iný, na ktorom neboli a doteraz nie sú všetky inžinierske siete," uviedla pre TASR Vydrová.
Upozornila ďalej, že niektoré z týchto sietí sú napojené na infraštruktúru spoločnosti Starland, a kým nebude infraštruktúra tejto súkromnej spoločnosti skolaudovaná, nemôže byť skolaudovaná ani budova školy. "Spoločnosť poslala poslancom otvorený list, ktorým oznámila zastavenie prác na infraštruktúre. Mal to byť signál poslancom, aby hlasovali za úver?" pýta sa Vydrová, ktorá poukazuje na podozrenie, že obecná investícia je de facto v rukách súkromného subjektu.
Poslankyňa dodala, že Benčík celý čas vie o nesúhlase väčšiny poslancov s jeho postupom. "Napriek tomu podpísal kúpnu zmluvu na pozemok a bez zabezpečeného finančného krytia výstavby rozbehol verejné obstarávanie a začal samotnú stavbu objektu," upozornila. "Nie je dodržovaná projektová dokumentácia, nie je dodržaný harmonogram, zmluvné podmienky," dodala. V tejto situácii považuje slová o hrozbe zastavenia školy v prípade neschválenia úveru za vydieranie poslancov.
Najbližšie zasadnutie obecného zastupiteľstva je plánované na 11. apríla. V programe bude opäť bod o schvaľovaní úveru na dokončenie výstavby školského objektu.
Výstavba novej školy a škôlky, s ktorou začali na konci októbra 2016, mala byť pôvodne v týchto dňoch už hotová. Dielo, ktoré mala spoločnosť NEUSchwendtner postaviť za maximálnu cenu 1.853.152 eur bez DPH (2.223.782 eur s DPH), malo byť dokončené najneskôr do 2. apríla. Na financovanie mala obec použiť okrem vlastných prostriedkov a dotácií vo výške 753.000 eur od Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR aj bankový úver. Škola má mať kapacitu 300 detí v 12 triedach. V škôlke by malo byť šesť tried. Potreba výstavby školy v Čiernej Vode vznikla už od začiatku budovania tejto lokality, čo je zhruba od roku 1998. V obci sa momentálne nachádza škola v pôvodnej časti Chorvátskeho Grobu, kde už nie sú ďalšie kapacity na umiestnenie detí. V časti Čierna Voda dnes žije viac ako 840 školopovinných detí vo veku šesť až 15 rokov a približne 530 detí vo veku tri až päť rokov.
Fungovanie samosprávy Chorvátskeho Grobu je poznačené konfrontáciou medzi starostom a časťou nespokojných obyvateľov. Tí sa pokúsili v septembri 2016 odvolať starostu v miestnom referende. Snahu odôvodňovali tým, že Benčík podľa nich neriešil akútny problém dopravného napojenia obce na cesty nadregionálneho významu, vyčítali mu i netransparentné hospodárenie s financiami obce, ktoré mal používať i na vlastnú PR kampaň. Postupy starostu v prípade verejných obstarávaní vraj nesú znaky klientelizmu v prospech spriaznených spoločností či osôb.
Benčík pre TASR vtedy uviedol, že podľa jeho názoru sú tieto aktivity pravdepodobne motivované snahou ovládnuť obecný a stavebný úrad skupinou aktivistov z pôvodnej obce Chorvátsky Grob a ich snahou zabrániť rozvoju v časti Čierna Voda.