Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na Františkánskom námestí dosiaľ stáli brestovce západné, ktoré mali 40 až 60 rokov. Nahradí ich desať hrušiek ozdobných.
Autor TASR
Bratislava 8. marca (TASR) – Zlý stav starých a chorých stromov na Františkánskom námestí v Bratislave, ktoré za posledné dni v centre mesta vyrúbali, spôsobilo zabetónovanie ich koreňov. Preukázal to archeologický prieskum, ktorý v lokalite nechal magistrát urobiť. TASR o tom informovala Katarína Kohútiková z oddelenia komunikácie a marketingu Bratislavy. Stromy plánuje mesto nahradiť novými.
Korene stromov mali zaliať betónom počas dláždenia námestia v roku 2005. "Stromy nemali prevzdušnenú koreňovú misu, pôda bola zhutnená, korene sa nemali kam rozvíjať, počas dažďov tam stála voda a korene odhnívali," vysvetlil Peter Bali z oddelenia životného prostredia a mestskej zelene.
Podotkol, že počas betónovania mohli byť tiež korene, ktoré prekážali, osekané. Stromy teda podľa mesta nemali perspektívu pre ďalší vývoj a ich životné podmienky boli príliš obmedzené. V minulosti došlo i k vývratu jedného zo stromov. V kmeňoch sa totiž podľa mesta tvorili dutiny, čo výrazne znížilo ich stabilitu.
Mesto nechalo stromy vyrúbať, pne sa odstránili frézovaním a celý priestor výsadbovej jamy sa začal prekopávať do požadovaných rozmerov. "Stromy sa v jamách vycentrujú a skontroluje sa výška posadenia koreňového kŕčka, ktorý musí byť po zasadení na úrovni okolitého terénu. Následne sa zeleň dôkladne zafixuje podzemným kotvením," priblížila Kohútiková.
Okolo koreňového balu sa majú nainštalovať prevzdušňovacie a zavlažovacie sondy, ich konce budú viesť na povrch do koreňovej misy. "Postupným zasypávaním jamy substrátom sa sondy správne rozmiestnia a upevnia," dodala Kohútiková. Potom sa už len okolie dopracuje stavebnými prácami a rozviažu a skontrolujú sa koruny stromov.
Na Františkánskom námestí dosiaľ stáli brestovce západné, ktoré mali 40 až 60 rokov. Nahradí ich desať hrušiek ozdobných. Ďalšie štyri stromy pribudnú aj na vydláždenom Hlavnom námestí, ktoré je dnes úplne bez zelene. Tam majú vysadiť desaťmetrové lipy malolisté. Magistrát vysádza stromy v rámci projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy, ktorý mesto financuje s pomocou nórskych fondov.
Korene stromov mali zaliať betónom počas dláždenia námestia v roku 2005. "Stromy nemali prevzdušnenú koreňovú misu, pôda bola zhutnená, korene sa nemali kam rozvíjať, počas dažďov tam stála voda a korene odhnívali," vysvetlil Peter Bali z oddelenia životného prostredia a mestskej zelene.
Podotkol, že počas betónovania mohli byť tiež korene, ktoré prekážali, osekané. Stromy teda podľa mesta nemali perspektívu pre ďalší vývoj a ich životné podmienky boli príliš obmedzené. V minulosti došlo i k vývratu jedného zo stromov. V kmeňoch sa totiž podľa mesta tvorili dutiny, čo výrazne znížilo ich stabilitu.
Mesto nechalo stromy vyrúbať, pne sa odstránili frézovaním a celý priestor výsadbovej jamy sa začal prekopávať do požadovaných rozmerov. "Stromy sa v jamách vycentrujú a skontroluje sa výška posadenia koreňového kŕčka, ktorý musí byť po zasadení na úrovni okolitého terénu. Následne sa zeleň dôkladne zafixuje podzemným kotvením," priblížila Kohútiková.
Okolo koreňového balu sa majú nainštalovať prevzdušňovacie a zavlažovacie sondy, ich konce budú viesť na povrch do koreňovej misy. "Postupným zasypávaním jamy substrátom sa sondy správne rozmiestnia a upevnia," dodala Kohútiková. Potom sa už len okolie dopracuje stavebnými prácami a rozviažu a skontrolujú sa koruny stromov.
Na Františkánskom námestí dosiaľ stáli brestovce západné, ktoré mali 40 až 60 rokov. Nahradí ich desať hrušiek ozdobných. Ďalšie štyri stromy pribudnú aj na vydláždenom Hlavnom námestí, ktoré je dnes úplne bez zelene. Tam majú vysadiť desaťmetrové lipy malolisté. Magistrát vysádza stromy v rámci projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy, ktorý mesto financuje s pomocou nórskych fondov.
