Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najviac postihnutí by mohli byť ľudia, ktorí o systéme prihlasovania vzhľadom na nízku informovanosť nikdy nepočuli. Problémy by mohli mať aj pre tí, ktorí by nedokázali preukázať doklad o bydlisku.
Autor TASR
Londýn 26. februára (TASR) – Napriek sľubu britskej vlády, že prihlášky na trvalý pobyt občanov EÚ v Británii budú dostupné aj po brexite bez dohody, budú možno musieť z krajiny odísť tisícky ľudí. Pre TASR to povedal hovorca organizácie the3million, zaoberajúcej sa právami tejto skupiny, Axel Antoni.
Antoni sa odvoláva na správu britského nezávislého think-tanku British Future. Ten zistil viacero nedostatkov v systéme žiadostí o tzv. štatút usídlenia (settled status), ktorý by občanom EÚ umožnil pobyt v Británii aj po jej odchode z Únie.
Podľa správy približne päť percent takýchto občanov nevyplní prihlášku správne alebo vôbec. Znamenalo by to teda potencionálny odchod 175.000 ľudí z komunity približne 3,5 milióna občanov EÚ v Británii.
Najviac postihnutí by mohli byť ľudia, ktorí o tomto systéme prihlasovania vzhľadom na nízku informovanosť nikdy nepočuli. Problémy by mohli nastať aj pre tých, ktorí by nedokázali preukázať doklad o bydlisku. Zasiahnuť by ich mohli tiež technické komplikácie, pri ktorých by systém nedokázal zaradiť správne meno k oficiálnym úradným záznamom.
Komplikácie potvrdila aj Camino Morterová-Martinezová z think-tanku Centrum pre európsku reformu (CER). "Hlavným problémom sa zdá byť to, že už od začiatku nebol systém prihlasovania dostatočne jasný," povedala. "Myslím si však, že problémom nie je to, že ľudia o prihláškach nevedia, ale to, že vláda má mesiac (do brexitu) a stále nevie, čo presne nastane," dodala.
Ak by takáto prihláška bola zamietnutá, neúspešní uchádzači by boli pravdepodobne následne vyradení z trhu práce, nebolo by im umožnené prenajímať nehnuteľnosti či viesť si britský bankový účet. "Zostali by tak bez akýchkoľvek prostriedkov a miesta na život," objasnil Antoni.
To by mohlo nakoniec viesť k ich odchodu z krajiny. "Je to spôsob vyhodenia migrantov bez toho, aby ich museli vyhostiť," vysvetlil Antoni. Deportácie sú aj práve preto podľa Antoniho veľmi nepravdepodobné. Rovnaký názor má aj Morterová-Martinezová.
Napriek tomu, že občania majú ešte dostatok času, organizácia the3million odporúča požiadať o zmenu štatútu čím skôr. "Skoršie zabezpečenie tohto štatútu by mohlo znížiť riziko diskriminácie zamestnávateľmi a nájomcami," povedal Antoni. Tí si môžu od občanov EÚ vyžiadať jeho preukázanie napriek tomu, že nie je ešte povinný.
"Settled status" bude zväčša pridelený osobám, ktoré sa do Británie prisťahovali pred 31. decembrom 2020 a žili tam nepretržite päť rokov. Ak túto podmienku spĺňať nebudú, pridelený im bude tzv. pre-settled status (pred udelením štatútu usídlenia) Ten im umožní v krajine ostať päť rokov, po vypršaní tejto lehoty sa budú musieť druhýkrát prihlásiť o trvalý pobyt, ak chcú v krajine naďalej zostať.
V prípade brexitu bez dohody bude záverečný dátum podania prihlášky o trvalý pobyt presunutý z pôvodného júna 2021 na december 2020.
(vyslaná spravodajkyňa TASR Barbora Paľovčíková)
Antoni sa odvoláva na správu britského nezávislého think-tanku British Future. Ten zistil viacero nedostatkov v systéme žiadostí o tzv. štatút usídlenia (settled status), ktorý by občanom EÚ umožnil pobyt v Británii aj po jej odchode z Únie.
Podľa správy približne päť percent takýchto občanov nevyplní prihlášku správne alebo vôbec. Znamenalo by to teda potencionálny odchod 175.000 ľudí z komunity približne 3,5 milióna občanov EÚ v Británii.
Najviac postihnutí by mohli byť ľudia, ktorí o tomto systéme prihlasovania vzhľadom na nízku informovanosť nikdy nepočuli. Problémy by mohli nastať aj pre tých, ktorí by nedokázali preukázať doklad o bydlisku. Zasiahnuť by ich mohli tiež technické komplikácie, pri ktorých by systém nedokázal zaradiť správne meno k oficiálnym úradným záznamom.
Komplikácie potvrdila aj Camino Morterová-Martinezová z think-tanku Centrum pre európsku reformu (CER). "Hlavným problémom sa zdá byť to, že už od začiatku nebol systém prihlasovania dostatočne jasný," povedala. "Myslím si však, že problémom nie je to, že ľudia o prihláškach nevedia, ale to, že vláda má mesiac (do brexitu) a stále nevie, čo presne nastane," dodala.
Ak by takáto prihláška bola zamietnutá, neúspešní uchádzači by boli pravdepodobne následne vyradení z trhu práce, nebolo by im umožnené prenajímať nehnuteľnosti či viesť si britský bankový účet. "Zostali by tak bez akýchkoľvek prostriedkov a miesta na život," objasnil Antoni.
To by mohlo nakoniec viesť k ich odchodu z krajiny. "Je to spôsob vyhodenia migrantov bez toho, aby ich museli vyhostiť," vysvetlil Antoni. Deportácie sú aj práve preto podľa Antoniho veľmi nepravdepodobné. Rovnaký názor má aj Morterová-Martinezová.
Napriek tomu, že občania majú ešte dostatok času, organizácia the3million odporúča požiadať o zmenu štatútu čím skôr. "Skoršie zabezpečenie tohto štatútu by mohlo znížiť riziko diskriminácie zamestnávateľmi a nájomcami," povedal Antoni. Tí si môžu od občanov EÚ vyžiadať jeho preukázanie napriek tomu, že nie je ešte povinný.
"Settled status" bude zväčša pridelený osobám, ktoré sa do Británie prisťahovali pred 31. decembrom 2020 a žili tam nepretržite päť rokov. Ak túto podmienku spĺňať nebudú, pridelený im bude tzv. pre-settled status (pred udelením štatútu usídlenia) Ten im umožní v krajine ostať päť rokov, po vypršaní tejto lehoty sa budú musieť druhýkrát prihlásiť o trvalý pobyt, ak chcú v krajine naďalej zostať.
V prípade brexitu bez dohody bude záverečný dátum podania prihlášky o trvalý pobyt presunutý z pôvodného júna 2021 na december 2020.
(vyslaná spravodajkyňa TASR Barbora Paľovčíková)
