Londýn 30. januára (TASR) - Po tzv. brexite by pre občanov EÚ prichádzajúcich do Británie mali platiť rovnaké pravidlá ako pre tých z krajín mimo Únie. Zatiaľ však nič nie je isté a o budúcnosti migračnej politiky by sa malo rozhodnúť v najbližších mesiacoch. Pre TASR to povedal analytik britského think tanku Institute for the Government Joseph Owen.

Podľa analytika je pravdepodobné, že britský premiér Boris Johnson presadí svoj sľub nového migračného systému na základe udeľovania bodov, či už za vysokoškolské vzdelanie, alebo pokročilú znalosť angličtiny. Inšpiroval sa Austráliou, no podľa Owena môže niektoré aspekty pomeniť.

"Austrálsky systém nevyžaduje, aby mal občan pred vstupom do krajiny už zaručenú pracovnú ponuku. Po brexite bude však pravdepodobné, že občania sa budú môcť dostať do Británie len cez vopred dohodnutú pracovnú pozíciu, ktorá ich v krajine bude čakať," domnieva sa Owen.

Čo sa týka občanov EÚ už žijúcich v Británii, brexit by ich právo na pobyt nemal zvlášť ovplyvniť. Musia však požiadať o tzv. štatút usídlenia (settled) alebo predbežného usídlenia (pre-settled), podľa toho, koľko rokov sa v krajine zdržiavajú.

Štatút usídlenia je vytvorený pre občanov EÚ, ktorí v Británii žijú päť alebo viac rokov bez výrazne dlhších pobytov mimo krajiny. Štatút predbežného usídlenia sa týka tých ostatných, ktorí by však po uplynutí piatich rokov mali požiadať o zmenu štatútu. Všetci občania by sa mali prihlásiť do konca júna 2021.

Podľa Owena si treba dávať pozor na jednu závažnú skutočnosť. "Ak občania so štatútom predbežného usídlenia nepožiadajú po uplynutí piatich rokov o štatút druhej kategórie, ich práva už nemusia byť garantované," upozorňuje analytik.

Občania taktiež môžu požiadať o trvalý pobyt, no len s vopred zaručeným štatútom usídlenia.

Britské ministerstvo vnútra nedávno vyhlásilo, že tí, ktorí sa neprihlásia do uplynutia lehoty pre "dostatočne dobrý dôvod", ešte nemusia takto dopadnúť. Owen však zdôrazňuje, že nešpecifikovalo, čo presne bude považovať za takéto dôvody.

Schéma prihlasovania je prakticky už od svojho spustenia kritizovaná, napríklad preto, že príslušná mobilná aplikácia často hlási poruchy a prijíma prihlášky len od užívateľov s operačným systémom Android. Problémom je aj nízka informovanosť a mnoho občanov EÚ ani nevie, že sa musia registrovať.

Veľkú časť občanov EÚ v Británii, ktorých brexit zasiahne, tvoria študenti. Tí v súčasnosti platia rovnaké poplatky ako britskí občania a majú tiež nárok na študentskú pôžičku. Situácia sa však po brexite môže zmeniť a EÚ študenti budú môcť byť zaradení do kategórie tzv. "medzinárodných študentov," ktorí si štúdium musia hradiť dopredu iným spôsobom.

Väčšina univerzít v Británii vyjadruje solidaritu so svojimi súčasnými európskymi študentmi už od vyhlásenia výsledku referenda z roku 2016. O výške ročného školného - momentálne 9250 libier za bakalárske štúdium - však rozhoduje vláda, a nie jednotlivé školy. "Toto je téma pre nadchádzajúce rokovania počas prechodného obdobia. Zatiaľ ešte nebolo o ničom úplne rozhodnuté," vyjadril sa Owen.

Budúcnosť študentského programu Erasmus, vďaka ktorému môžu vysokoškoláci istý čas stráviť na inej zahraničnej univerzite v jednom v členských štátov EÚ, je zatiaľ taktiež neistá.

Oficiálny odchod Británie z EÚ je naplánovaný na piatok 23.00 h londýnskeho času. Británia tak ukončí svoje členstvo v európskom spoločenstve po 47 rokoch. V histórii Únie sa jedná o bezprecedentný krok.