Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Český premiér Andrej Babiš za najdôležitejší míľnik v blízkej budúcnosti označil voľby do Európskeho parlamentu.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 7. februára (TASR) - Krajiny V4 a Nemecko spoločne pripravia projekt, ktorý má pomôcť severoafrickému Maroku, a to v rámci riešenia vonkajších príčin migrácie. Po stretnutí lídrov krajín V4 a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej na Bratislavskom hrade to oznámil predseda vlády SR Peter Pellegrini. Koľko peňazí pätica štátov vyčlení, ako aj ďalšie podrobnosti tohto projektu majú byť známe do niekoľkých týždňov.
"Páčilo sa mi, že sme hovorili aj o veciach, ktoré nám ležia na srdci, ako sú príčiny migrácie. Chceme vyslať istý signál, že budeme spolupracovať pri potláčaní príčin migrácie," povedala Merkelová.
Český premiér Andrej Babiš za najdôležitejší míľnik v blízkej budúcnosti označil voľby do Európskeho parlamentu. "Rozhodnú o ďalšom smerovaní EÚ, ktorá má veľa problémov ako brexit, sankcie, napäté vzťahy s USA či migráciu. Je dôležité, aby sa Európska komisia vrátila späť do svojej roly. Aby bola rešpektovaným a nezávislým arbitrom. Od nového predsedu komisie očakávam, že bude načúvať všetkým členom Únie, že bude bojovať proti byrokracii," odkázal.
Podobne to vidí aj maďarský predseda vlády Viktor Orbán. "Neviem, aká bude EÚ po voľbách, jedno je však isté. Nebude to také ako doteraz. EÚ sa zmení, ale akým smerom, to určia občania," povedal.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki na margo brexitu poznamenal, že je to veľmi zlá udalosť pre EÚ. "Ale rešpektujeme rozhodnutie Britov v referende. Potrebujeme flexibilné a kreatívne riešenie a čakáme na návrhy Theresy Mayovej. Všetci by sme si želali, aby Veľká Británia ostala súčasťou EÚ, ale finálne rozhodnutie bude na nich," uznal.
Merkelová na margo spolupráce s V4, ktorá má neraz iný postoj ako veľké štáty Únie, podotkla, že vidí viacero prienikov, napr. z hľadiska bezpečnosti. "Určite sme nie najlepšie zvládali utečeneckú krízu, ale to, že dnes prijímame tento projekt pomoci Maroku, je dôkazom, že tu chceme spolupracovať," odpovedala na otázku TASR.
Témou stretnutia bolo aj 30. výročie od zmeny režimov. "Zásadné zmeny z roku 1989 priniesli našim krajinám slobodu a rozvoj a umožnili podieľať sa na európskom integračnom procese. Preto sme prijali spoločnú deklaráciu, ktorou si chceme pripomínať význam zmien pre región strednej Európy," ozrejmil Pellegrini.
Podľa jeho slov za 30 rokov prekonali naše krajiny úspešnú cestu, sú súčasťou unikátneho politického, kultúrneho a civilizačného projektu mieru a slobody. "Dnes stojí Európa pred novými výzvami, ktoré môžu narušiť dosiahnutý pokrok. Prekonať ich môžme len spoločne cestou otvoreného a úprimného dialógu. Sme jednotní v úsilí vybudovať silnú, bezpečnú, konkurencieschopnú a zjednotenú Európu. Musíme hľadať cesty, ako upevniť EÚ v oblasti obrany, ochrániť funkčnosť Schengenu či dobudovať jednotný trh," apeloval.
23. októbra 2000 - Slovensko navštívil nemecký kancelár Gerhard Schröder. Počas návštevy sa stretol s predsedom vlády SR Mikulášom Dzurindom, predsedom parlamentu Jozefom Migašom a primátorom Bratislavy Jozefom Moravčíkom. Politici rokovali najmä o bilaterálnej spolupráci v oblasti obchodu a ekonomiky.
29. októbra 2003 - Rozdielny názor na budúcu ústavnú zmluvu o EÚ potvrdili slovenský premiér Mikuláš Dzurinda a nemecký spolkový kancelár Gerhard Schröder počas stretnutia v Bratislave. Schröder navštívil aj dcérsku spoločnosť nemeckej automobilky Volkswagen. Prijal ho aj prezident SR Rudolf Schuster, ktorý zahraničnému hosťovi poďakoval za podporu, ktorú Nemecko prejavilo SR pri integrácii do európskych a transatlantických štruktúr, a tiež za bezproblémovú ratifikáciu prístupových dokumentov zo strany Berlína.
2. novembra 2005 - Na oficiálnu návštevu SR pricestoval nemecký prezident Horst Köhler. V Bratislave sa stretol so svojím slovenským partnerom Ivanom Gašparovičom, predsedom slovenského parlamentu Pavlom Hrušovským a premiérom SR Mikulášom Dzurindom. Témou rokovaní boli aj aktuálne otázky súvisiace s členstvom oboch krajín v Európskej únii (EÚ).
11. mája 2006 - Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová pricestovala na krátku oficiálnu návštevu Slovenska. Svoj program začala stretnutím so slovenským premiérom Mikulášom Dzurindom. Obsahom ich rokovania boli slovensko-nemecké vzťahy a spolupráca oboch krajín v rámci EÚ a Severoatlantickej aliancie. Kancelárka sa v rámci prvej oficiálnej návštevy Bratislavy po svojom vymenovaní do funkcie, stretla aj s prezidentom SR Ivanom Gašparovičom. Podvečer sa kancelárka prešla centrom bratislavského Starého Mesta. V jednej z kaviarní na Hlavnom námestí si spolu so slovenským premiérom zašli na krátke občerstvenie. Z Bratislavy odcestovala do Viedne na summit štátov EÚ, Latinskej Ameriky a Karibiku.
26. - 27. septembra 2011 - Oficiálnu návštevu SR absolvoval prezident Spolkovej republiky Nemecko (SRN) Christian Wulff. Už na slávnostnej večeri počas prípitku otvoril tému dlhovej krízy v Európe. K tejto téme sa nemecký prezident vrátil aj počas oficiálneho stretnutia so svojím slovenským kolegom Ivanom Gašparovičom, so šéfom NR SR Richardom Sulíkom a tiež so slovenskou premiérkou Ivetou Radičovou. Stovky obyvateľov Kežmarku a predovšetkým príslušníci nemeckej menšiny, ktorí žijú v tomto regióne, v priestoroch evanjelického artikulárneho kostola privítali prezidentov SRN Christiana Wulffa a SR Ivana Gašparoviča. Hlavy štátov sa stretli s predstaviteľmi Karpatskonemeckého spolku v drevenom kostole, ktorý je od roku 2008 zapísaný na Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
20. októbra 2014 - Na oficiálnu návštevu Slovenska pricestovala nemecká kancelárka Angela Merkelová. Krajiny EÚ musia byť jednotné, a to nielen v zahraničnopolitických otázkach. Počas stretnutia sa na tom zhodli prezident SR Andrej Kiska a kancelárka Merkelová. Šéf slovenskej exekutívy Robert Fico upozornil Merkelovú na znížené dodávky zemného plynu z Ruska. Nemecká kancelárka zdôraznila potrebu spoločného presadzovania energetickej bezpečnosti v Európe. Vyzdvihla slovenský automobilový priemysel a jeho závody, ku ktorým patrí aj nemecký Volkswagen. Univerzita Komenského (UK) v Bratislave jej udelila čestný titul Doctor honoris causa.
"Páčilo sa mi, že sme hovorili aj o veciach, ktoré nám ležia na srdci, ako sú príčiny migrácie. Chceme vyslať istý signál, že budeme spolupracovať pri potláčaní príčin migrácie," povedala Merkelová.
Český premiér Andrej Babiš za najdôležitejší míľnik v blízkej budúcnosti označil voľby do Európskeho parlamentu. "Rozhodnú o ďalšom smerovaní EÚ, ktorá má veľa problémov ako brexit, sankcie, napäté vzťahy s USA či migráciu. Je dôležité, aby sa Európska komisia vrátila späť do svojej roly. Aby bola rešpektovaným a nezávislým arbitrom. Od nového predsedu komisie očakávam, že bude načúvať všetkým členom Únie, že bude bojovať proti byrokracii," odkázal.
Podobne to vidí aj maďarský predseda vlády Viktor Orbán. "Neviem, aká bude EÚ po voľbách, jedno je však isté. Nebude to také ako doteraz. EÚ sa zmení, ale akým smerom, to určia občania," povedal.
Poľský premiér Mateusz Morawiecki na margo brexitu poznamenal, že je to veľmi zlá udalosť pre EÚ. "Ale rešpektujeme rozhodnutie Britov v referende. Potrebujeme flexibilné a kreatívne riešenie a čakáme na návrhy Theresy Mayovej. Všetci by sme si želali, aby Veľká Británia ostala súčasťou EÚ, ale finálne rozhodnutie bude na nich," uznal.
Merkelová na margo spolupráce s V4, ktorá má neraz iný postoj ako veľké štáty Únie, podotkla, že vidí viacero prienikov, napr. z hľadiska bezpečnosti. "Určite sme nie najlepšie zvládali utečeneckú krízu, ale to, že dnes prijímame tento projekt pomoci Maroku, je dôkazom, že tu chceme spolupracovať," odpovedala na otázku TASR.
Témou stretnutia bolo aj 30. výročie od zmeny režimov. "Zásadné zmeny z roku 1989 priniesli našim krajinám slobodu a rozvoj a umožnili podieľať sa na európskom integračnom procese. Preto sme prijali spoločnú deklaráciu, ktorou si chceme pripomínať význam zmien pre región strednej Európy," ozrejmil Pellegrini.
Podľa jeho slov za 30 rokov prekonali naše krajiny úspešnú cestu, sú súčasťou unikátneho politického, kultúrneho a civilizačného projektu mieru a slobody. "Dnes stojí Európa pred novými výzvami, ktoré môžu narušiť dosiahnutý pokrok. Prekonať ich môžme len spoločne cestou otvoreného a úprimného dialógu. Sme jednotní v úsilí vybudovať silnú, bezpečnú, konkurencieschopnú a zjednotenú Európu. Musíme hľadať cesty, ako upevniť EÚ v oblasti obrany, ochrániť funkčnosť Schengenu či dobudovať jednotný trh," apeloval.
Výberová chronológia oficiálnych návštev nemeckých najvyšších ústavných činiteľov v Slovenskej republike (SR) v histórii jej samostatnosti
23. októbra 2000 - Slovensko navštívil nemecký kancelár Gerhard Schröder. Počas návštevy sa stretol s predsedom vlády SR Mikulášom Dzurindom, predsedom parlamentu Jozefom Migašom a primátorom Bratislavy Jozefom Moravčíkom. Politici rokovali najmä o bilaterálnej spolupráci v oblasti obchodu a ekonomiky.
29. októbra 2003 - Rozdielny názor na budúcu ústavnú zmluvu o EÚ potvrdili slovenský premiér Mikuláš Dzurinda a nemecký spolkový kancelár Gerhard Schröder počas stretnutia v Bratislave. Schröder navštívil aj dcérsku spoločnosť nemeckej automobilky Volkswagen. Prijal ho aj prezident SR Rudolf Schuster, ktorý zahraničnému hosťovi poďakoval za podporu, ktorú Nemecko prejavilo SR pri integrácii do európskych a transatlantických štruktúr, a tiež za bezproblémovú ratifikáciu prístupových dokumentov zo strany Berlína.
2. novembra 2005 - Na oficiálnu návštevu SR pricestoval nemecký prezident Horst Köhler. V Bratislave sa stretol so svojím slovenským partnerom Ivanom Gašparovičom, predsedom slovenského parlamentu Pavlom Hrušovským a premiérom SR Mikulášom Dzurindom. Témou rokovaní boli aj aktuálne otázky súvisiace s členstvom oboch krajín v Európskej únii (EÚ).
11. mája 2006 - Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová pricestovala na krátku oficiálnu návštevu Slovenska. Svoj program začala stretnutím so slovenským premiérom Mikulášom Dzurindom. Obsahom ich rokovania boli slovensko-nemecké vzťahy a spolupráca oboch krajín v rámci EÚ a Severoatlantickej aliancie. Kancelárka sa v rámci prvej oficiálnej návštevy Bratislavy po svojom vymenovaní do funkcie, stretla aj s prezidentom SR Ivanom Gašparovičom. Podvečer sa kancelárka prešla centrom bratislavského Starého Mesta. V jednej z kaviarní na Hlavnom námestí si spolu so slovenským premiérom zašli na krátke občerstvenie. Z Bratislavy odcestovala do Viedne na summit štátov EÚ, Latinskej Ameriky a Karibiku.
26. - 27. septembra 2011 - Oficiálnu návštevu SR absolvoval prezident Spolkovej republiky Nemecko (SRN) Christian Wulff. Už na slávnostnej večeri počas prípitku otvoril tému dlhovej krízy v Európe. K tejto téme sa nemecký prezident vrátil aj počas oficiálneho stretnutia so svojím slovenským kolegom Ivanom Gašparovičom, so šéfom NR SR Richardom Sulíkom a tiež so slovenskou premiérkou Ivetou Radičovou. Stovky obyvateľov Kežmarku a predovšetkým príslušníci nemeckej menšiny, ktorí žijú v tomto regióne, v priestoroch evanjelického artikulárneho kostola privítali prezidentov SRN Christiana Wulffa a SR Ivana Gašparoviča. Hlavy štátov sa stretli s predstaviteľmi Karpatskonemeckého spolku v drevenom kostole, ktorý je od roku 2008 zapísaný na Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
20. októbra 2014 - Na oficiálnu návštevu Slovenska pricestovala nemecká kancelárka Angela Merkelová. Krajiny EÚ musia byť jednotné, a to nielen v zahraničnopolitických otázkach. Počas stretnutia sa na tom zhodli prezident SR Andrej Kiska a kancelárka Merkelová. Šéf slovenskej exekutívy Robert Fico upozornil Merkelovú na znížené dodávky zemného plynu z Ruska. Nemecká kancelárka zdôraznila potrebu spoločného presadzovania energetickej bezpečnosti v Európe. Vyzdvihla slovenský automobilový priemysel a jeho závody, ku ktorým patrí aj nemecký Volkswagen. Univerzita Komenského (UK) v Bratislave jej udelila čestný titul Doctor honoris causa.
