Londýn 10. novembra (TASR) - Britský minister financií Sajid Javid v nedeľu vyhlásil, že plán výdavkov opozičnej Labouristickej strany na päť rokov spustí v Británii do niekoľkých mesiacov ekonomickú krízu. Citoval pritom dokument zverejnený jeho Konzervatívnou stranou a zároveň odmietol uviesť plánovanú výšku výdavkov v jeho vlastnej fiškálnej stratégii. Informovali o tom tlačové agentúry Reuters a AP s tým, že v Spojenom kráľovstve prebieha predvolebná kampaň pred parlamentnými voľbami, naplánovanými na 12. decembra.

"Sú to extrémne vysoké výdavky štátneho rozpočtu - 1,2 bilióna libier (1,39 bilióna eur) -, bude to absolútne nezodpovedné konanie a do niekoľkých mesiacov vrhne túto krajinu do ekonomickej krízy," povedal Javid pre britskú stanicu BBC.

Labouristická strana odmietla analýzu svojich plánov na výdavky, ktorú vypracovali konzervatívci, a celý svoj program ešte len má zverejniť.

Labouristi zareagovali aj tvrdením, že vládni konzervatívci o nich šíria nepravdivé správy. Údaj 1,2 bilióna libier vychádza z predpokladu, že labouristická vláda uplatní v praxi každý svoj politický sľub, ktorý prijala vo všeobecnosti. Labouristi tvrdia, že nie všetky tieto sľuby budú aj v ich oficiálnom volebnom programe.

Labouristický hovorca pre oblasť ekonomiky John McDonnell povedal, že hodnotenie konzervatívcov je "nekompetentným mišmašom, len obyčajným odhadom a zlými počtami".

Minister financií Javid si však za svojím hodnotením stojí.

V Spojenom kráľovstve prebieha predvolebná kampaň, 12. decembra sa tam budú konať predčasné parlamentné voľby. Konzervatívny premiér Boris Johnson ich vyhlásil o vyše dva roky skôr, lebo dúfa, že prelomí v Británii politickú patovú situáciu okolo brexitu.

Voliči budú vyberať zákonodarcov do všetkých 650 kresiel v Dolnej snemovni britského parlamentu. Johnson tvrdí, že ak konzervatívci získajú väčšinu, uskutoční brexit a vyvedie Spojené kráľovstvo z Európskej únie do 31. januára, teda do súčasne platného konečného termínu.

Labouristi tvrdia, že v prípade víťazstva vyrokujú novú rozvodovú dohodu s EÚ a potom nechajú voličov rozhodnúť medzi týmito vyrokovanými podmienkami dohody a zotrvaním v Únii.

Obe veľké súperiace strany takisto sľubujú viac peňazí na rozvoj infraštruktúry, zdravotnej starostlivosti a verejných služieb.