Podľa odborníčky na daňovú politiku nadnárodné spoločnosti narástli do takej miery, že ich obrat je často vyšší ako rozpočet viacerých štátov.
Autor TASR
Bratislava/Brno 8. februára (TASR)- Európska únia (EÚ) musí aspoň sčasti harmonizovať daňovú politiku ako odpoveď na brexit i ako nevyhnutnosť čeliť globálnym firmám, ako sú Google, Apple alebo Facebook. V rozhovore pre TASR to povedala rektorka Mendelovej univerzity v Brne a odborníčka na daňovú politiku Danuše Nerudová.
"V septembri 2018 hovorila britská premiérka Theresa Mayová, že sa zasadí o to, aby mala Veľká Británia po brexite najnižšiu korporátnu daň spomedzi krajín G20, čo bude mať určite dosah aj na EÚ. Určite bude musieť v daňovej oblasti niečo vymyslieť, aby stále ostala atraktívna pre firmy, pretože rozdiel v daňových sadzbách bude veľmi markantný. Nemám na mysli ani tak sadzby dane ako skôr zjednotenie výpočtu základu dane pri korporáciách," upozornila Nerudová.
Veľkou témou v rámci EÚ je aj zdanenie nadnárodných digitálnych gigantov. Podľa Nerudovej nadnárodné spoločnosti narástli do takej miery, že ich obrat je často vyšší ako rozpočet viacerých štátov. To im dáva takú ekonomickú silu pri vyjednávaní s jednotlivými štátmi, že dokážu podmieňovať svoje investície daňovými výhodami.
"Na trhu sú vysoko mobilné a silné firmy, ktoré prakticky neplatia dane nikde na svete. Neriadená daňová súťaž dospela k tomu, že máme firmy s ekonomickou silou, ktorej štáty nedokážu samostatne čeliť. Dokážu to len v rámci EÚ," konštatovala s tým, že Únia v tejto téme musí zmeniť pravidlo jednomyseľného súhlasu všetkých členov.
"Európska komisia prišla s pravidlom zavedenia kvalifikovanej väčšiny pri hlasovaní o daniach. Je to jediná cesta, ako sa dopracovať k zmenám v oblasti korporátneho zdanenia. Celý daňový systém totiž dotujú malé a stredné podniky, ktoré nemajú ani finančný, a ani ľudský kapitál, aby vykonávali daňové plánovanie v takom rozsahu ako nadnárodné firmy. Podmienky nemajú všetci rovnaké. Pokiaľ liberáli hovoria o daňovej súťaži, tak nie je rovná, pretože malé a stredné podniky majú na trhu asymetrické informácie," vysvetlila Nerudová, ktorá si myslí, že pre firmy v EÚ by malo spočiatku platiť zjednotenie pravidiel pre výpočet základu dane.
"Základom dane nemusí byť zisk, ale akákoľvek iná veličina ako pridaná hodnota. Súťaž v určovaní výšky sadzieb medzi krajinami by sa však mala zachovať," dodala Nerudová.
"V septembri 2018 hovorila britská premiérka Theresa Mayová, že sa zasadí o to, aby mala Veľká Británia po brexite najnižšiu korporátnu daň spomedzi krajín G20, čo bude mať určite dosah aj na EÚ. Určite bude musieť v daňovej oblasti niečo vymyslieť, aby stále ostala atraktívna pre firmy, pretože rozdiel v daňových sadzbách bude veľmi markantný. Nemám na mysli ani tak sadzby dane ako skôr zjednotenie výpočtu základu dane pri korporáciách," upozornila Nerudová.
Veľkou témou v rámci EÚ je aj zdanenie nadnárodných digitálnych gigantov. Podľa Nerudovej nadnárodné spoločnosti narástli do takej miery, že ich obrat je často vyšší ako rozpočet viacerých štátov. To im dáva takú ekonomickú silu pri vyjednávaní s jednotlivými štátmi, že dokážu podmieňovať svoje investície daňovými výhodami.
"Na trhu sú vysoko mobilné a silné firmy, ktoré prakticky neplatia dane nikde na svete. Neriadená daňová súťaž dospela k tomu, že máme firmy s ekonomickou silou, ktorej štáty nedokážu samostatne čeliť. Dokážu to len v rámci EÚ," konštatovala s tým, že Únia v tejto téme musí zmeniť pravidlo jednomyseľného súhlasu všetkých členov.
"Európska komisia prišla s pravidlom zavedenia kvalifikovanej väčšiny pri hlasovaní o daniach. Je to jediná cesta, ako sa dopracovať k zmenám v oblasti korporátneho zdanenia. Celý daňový systém totiž dotujú malé a stredné podniky, ktoré nemajú ani finančný, a ani ľudský kapitál, aby vykonávali daňové plánovanie v takom rozsahu ako nadnárodné firmy. Podmienky nemajú všetci rovnaké. Pokiaľ liberáli hovoria o daňovej súťaži, tak nie je rovná, pretože malé a stredné podniky majú na trhu asymetrické informácie," vysvetlila Nerudová, ktorá si myslí, že pre firmy v EÚ by malo spočiatku platiť zjednotenie pravidiel pre výpočet základu dane.
"Základom dane nemusí byť zisk, ale akákoľvek iná veličina ako pridaná hodnota. Súťaž v určovaní výšky sadzieb medzi krajinami by sa však mala zachovať," dodala Nerudová.