Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
O dohode o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ budú v stredu hlasovať poslanci Európskeho parlamentu.
Autor TASR
Bratislava 29. januára (TASR) - Po odchode Veľkej Británie z EÚ nastúpi do europarlamentu slovenská poslankyňa za KDH Miriam Lexmann. Mandát jej má oficiálne začať plynúť 1. februára. O dohode o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ budú v stredu hlasovať poslanci Európskeho parlamentu.
Lexmann zložením sľubu potvrdí svoj mandát retroaktívne. "Predpokladám, že sľub budem skladať na februárovom plenárnom zasadnutí, ktoré začína 10. februára," povedala pre TASR.
Hoci Lexmann nastupuje do europarlamentu "vďaka" brexitu, odchod Británie z EÚ si podľa svojich slov neželala. "EÚ bude odchodom Britov geopoliticky slabšia a nejednota sa určite do určitej miery odrazí aj na jej vnútornej dynamike. Na druhej strane, každá kríza sa dá využiť na posilnenie vzťahov a pozitívne zmeny ako v rámci Únie, tak aj vo vzťahoch medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom," skonštatovala.
Lexmann sa chce podľa svojich slov venovať oblasti dôslednejšieho dodržiavania princípu subsidiarity, teda princípu, na základe ktorého sú rozdelené kompetencie medzi EÚ a členskými štátmi. "Kultúrno-etické či daňové otázky musia ostať výlučne v kompetencii členských štátov, tak ako je to ukotvené v zmluvách. Únia má naopak konať len tam, kde je to prospešné pre všetkých a jednotlivé štáty by daný výsledok nemohli dosiahnuť samostatne," uviedla pre TASR.
V europarlamente by tiež Lexmann chcela prispieť k tomu, aby bola politika EÚ voči tretím krajinám principiálnejšia, to podľa nej zahŕňa napríklad otázky bezpečnosti ako boj proti terorizmu, kybernetickú bezpečnosť, ako aj otázky týkajúce sa migrácie, vojnových konfliktov či prenasledovania ľudí pre vierovyznanie.
Mandáty v Európskom parlamente (EP) sa slovenským europoslancom udeľovali podľa novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Tá hovorí, že mandátu sa do termínu brexitu neujme zvolený kandidát tej politickej strany alebo koalície, ktorá vykázala najmenší zostatok delenia, čo pripadlo na KDH. Kresťanskí demokrati to považujú za nespravodlivé, keďže v eurovoľbách v máji 2019 získalo KDH viac percent ako SaS.
KDH sa preto obrátilo so sťažnosťou na Ústavný súd SR. Na druhé podanie podľa Lexmann doteraz nedostali odpoveď, hoci už uplynula lehota. "Ak sa nedovoláme spravodlivosti na Slovensku, sme rozhodnutí obrátiť sa na Európsky súd pre ľudské práva. To nám napokon odporučil aj predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan," uzavrela pre TASR.
Lexmann zložením sľubu potvrdí svoj mandát retroaktívne. "Predpokladám, že sľub budem skladať na februárovom plenárnom zasadnutí, ktoré začína 10. februára," povedala pre TASR.
Hoci Lexmann nastupuje do europarlamentu "vďaka" brexitu, odchod Británie z EÚ si podľa svojich slov neželala. "EÚ bude odchodom Britov geopoliticky slabšia a nejednota sa určite do určitej miery odrazí aj na jej vnútornej dynamike. Na druhej strane, každá kríza sa dá využiť na posilnenie vzťahov a pozitívne zmeny ako v rámci Únie, tak aj vo vzťahoch medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom," skonštatovala.
Lexmann sa chce podľa svojich slov venovať oblasti dôslednejšieho dodržiavania princípu subsidiarity, teda princípu, na základe ktorého sú rozdelené kompetencie medzi EÚ a členskými štátmi. "Kultúrno-etické či daňové otázky musia ostať výlučne v kompetencii členských štátov, tak ako je to ukotvené v zmluvách. Únia má naopak konať len tam, kde je to prospešné pre všetkých a jednotlivé štáty by daný výsledok nemohli dosiahnuť samostatne," uviedla pre TASR.
V europarlamente by tiež Lexmann chcela prispieť k tomu, aby bola politika EÚ voči tretím krajinám principiálnejšia, to podľa nej zahŕňa napríklad otázky bezpečnosti ako boj proti terorizmu, kybernetickú bezpečnosť, ako aj otázky týkajúce sa migrácie, vojnových konfliktov či prenasledovania ľudí pre vierovyznanie.
Mandáty v Európskom parlamente (EP) sa slovenským europoslancom udeľovali podľa novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Tá hovorí, že mandátu sa do termínu brexitu neujme zvolený kandidát tej politickej strany alebo koalície, ktorá vykázala najmenší zostatok delenia, čo pripadlo na KDH. Kresťanskí demokrati to považujú za nespravodlivé, keďže v eurovoľbách v máji 2019 získalo KDH viac percent ako SaS.
KDH sa preto obrátilo so sťažnosťou na Ústavný súd SR. Na druhé podanie podľa Lexmann doteraz nedostali odpoveď, hoci už uplynula lehota. "Ak sa nedovoláme spravodlivosti na Slovensku, sme rozhodnutí obrátiť sa na Európsky súd pre ľudské práva. To nám napokon odporučil aj predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan," uzavrela pre TASR.
