Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Konštatovala, že bude vždy hlboko ľutovať, že sa jej nepodarilo zabezpečiť odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie.
Autor TASR
,aktualizované Londýn 24. mája (TASR) - Britská premiérka Theresa Mayová v piatok oznámila, že 7. júna odstúpi z postu šéfky Konzervatívnej strany.
Konštatovala, že bude vždy "hlboko ľutovať", že sa jej nepodarilo zabezpečiť odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie.
Podľa vlastných slov urobila všetko, čo bolo v jej silách, aby došlo k brexitu, a bolo pre ňu "cťou" jej života slúžiť na premiérskom poste takmer tri roky. "(Som) druhou premiérkou, ale určite nie poslednou," uviedla.
Uviedla tiež, že dočasne zostane vo funkcii premiérky, až kým nebude zvolený nový líder konzervatívcov. Tento proces bude trvať podľa agentúry AP pravdepodobne niekoľko týždňov.
Nový líder konzervatívcov sa následne stane premiérom, a to aj bez potreby usporiadania parlamentných volieb.
"Proces voľby nového vedenia by sa mal začať budúci týždeň," uviedla pred svojím sídlom na Downing Street.
Podľa jej slov už bude na jej nástupcovi, aby našiel v parlamente zhodu v otázke dohody o brexite. "Takýto konsenzus sa dá dosiahnuť, iba ak všetky strany debaty budú ochotné ku kompromisu," uviedla.
V tejto súvislosti citovala slová sira Nicolasa Wintona, ktorý zachránil stovky detí, keď ich evakuoval z nacistami okupovaného Československa: "Nikdy nezabúdaj na to, že kompromis nie je sprosté slovo. Život záleží na kompromise."
V závere svojej reči sa neubránila slzám, keď povedala, že neodchádza so zášťou, ale je nekonečne vďačná za to, že mala možnosť slúžiť krajine, ktorú miluje.
Mayová ešte tento týždeň predstavila desať bodov, ktoré označila za dôležité návrhy na zmeny v dohode o odchode Británie z EÚ. Poslancom chcela napríklad umožniť hlasovať o colnej únii s EÚ, ako aj o referende o brexitovej zmluve, či o tzv. írskej poistke.
Jej pozmenená dohoda sa však nepáčila opozičným labouristom a ani viacerým konzervatívnym poslancom a v súvislosti s ňou odstúpila líderka Konzervatívnej strany v Dolnej snemovni britského parlamentu Andrea Leadsomová. Hlasovanie o Mayovej návrhu, ktoré malo byť v prvom júnovom týždni, nakoniec vláda odložila.
Lídri Európskej únie a Británie sa na aprílovom mimoriadnom summite v Bruseli dohodli, že Spojené kráľovstvo môže odložiť brexit do 31. októbra. Pôvodne mali Briti Úniu opustiť 29. marca.
Podľa prieskumu je medzi členmi britskej Konzervatívnej strany jasným favoritom na post nového šéfa strany bývalý minister zahraničných vecí Boris Johnson.
Na základe výsledkov prieskumu inštitútu YouGov, ktoré zverejnil v piatok minulý týždeň denník The Times, by 35 percent opýtaných členov Konzervatívnej strany jasne zvolilo na líderský post práve Johnsona, popredného zástancu vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie.
Na druhom mieste sa umiestnil bývalý minister pre brexit Dominic Raab s 13-percentnou podporou. Johnson svoju kandidatúru už aj oznámil - minulý týždeň vo štvrtok 16. mája.
Theresa Mary Mayová, rodená Brasierová, sa narodila 1. októbra 1956 v Eastbourne. Po Margaret Thatcherovej sa stala 13. júla 2016 v poradí druhou premiérkou v dejinách Spojeného kráľovstva. Vo funkcii premiéra a predsedu Konzervatívnej strany vystriedala Davida Camerona, ktorý po júnovom referende, keď Briti rozhodli o vystúpení svojej krajiny z EÚ, odstúpil z oboch funkcií.
Vyrastala v mestečku Wheatley, ležiacom niekoľko kilometrov východne od Oxfordu, kde ako anglikánsky duchovný pôsobil jej otec Hubert Brasier. Dospievanie v protestantskom anglikánskom prostredí v nej upevnili konzervatívne hodnoty, ktoré ju sprevádzajú politickou kariérou.
Na Oxfordskej univerzite neštudovala humanitné či politické vedy, ale geografiu. Počas štúdií sa zoznámila s Philipom Mayom, s ktorým v roku 1980 uzavrela manželstvo. Údajne ich zoznámila študentka, z ktorej sa neskôr stala pakistanská premiérka Bénazír Bhuttová.
Osemdesiate roky minulého storočia boli pre budúcu premiérku aj rokmi prvých tragických udalostí. Pri autonehode v roku 1981 zomrel jej otec a o rok neskôr na sklerózu multiplex aj mama. Ďalším bolestivým momentom v jej živote bolo zistenie, že sa zo zdravotných dôvodov nikdy nestane matkou. "Pozeráte sa na rodiny a vidíte, že je niečo, čo vám chýba," povedala neskôr pre britské noviny Daily Telegraph.
Po skončení univerzity aj napriek záujmu o politiku začala pôsobiť v britskej centrálnej banke Bank of England. Až v roku 1997 sa ako kandidátka Konzervatívnej strany dostala do Dolnej snemovne britského parlamentu za volebný obvod Maidenhead. Svoj mandát za tento volebný obvod obhájila aj v ďalších štyroch voľbách.
Na základe týchto úspechov sa postupne vypracovala na jednu z popredných osobností Konzervatívnej strany. Aj preto ju v roku 2010 vtedajší britský premiér David Cameron postavil vo svojej vláde na čelo ministerstva vnútra. Aj keď čelila nespokojnosti policajných odborov, sprísnila postihy za nepokoje na demonštráciách a odmietla povinné kvóty EÚ na prijímanie imigrantov, vydržala na poste ministerky vnútra šesť rokov.
V kampani pred referendom, v ktorom väčšina občanov Spojeného kráľovstva hlasovala v júni 2016 za vystúpenie Británie z EÚ, podporovala vtedajšieho premiéra Camerona a bola za zotrvanie v Únii. Už ako premiérka hovorila, že víťazstvo zástancov tzv. brexitu (odchodu z EÚ) treba rešpektovať, a nemienila tolerovať pokusy o zotrvanie v Únie alebo návrat do nej "cez zadné dvere či druhé referendum".
Podľa prieskumu je medzi členmi Konzervatívnej strany jasným favoritom na post nového šéfa strany bývalý minister zahraničných vecí Boris Johnson.
Na základe výsledkov prieskumu inštitútu YouGov, ktoré zverejnil v piatok minulý týždeň denník The Times, by 35 percent opýtaných členov Konzervatívnej strany jasne zvolilo na líderský post práve Johnsona, popredného zástancu vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie.
Na druhom mieste sa umiestnil bývalý minister pre brexit Dominic Raab s 13-percentnou podporou. Johnson svoju kandidatúru už aj oznámil - minulý týždeň vo štvrtok 16. mája.
Konštatovala, že bude vždy "hlboko ľutovať", že sa jej nepodarilo zabezpečiť odchod Spojeného kráľovstva z Európskej únie.
Podľa vlastných slov urobila všetko, čo bolo v jej silách, aby došlo k brexitu, a bolo pre ňu "cťou" jej života slúžiť na premiérskom poste takmer tri roky. "(Som) druhou premiérkou, ale určite nie poslednou," uviedla.
Uviedla tiež, že dočasne zostane vo funkcii premiérky, až kým nebude zvolený nový líder konzervatívcov. Tento proces bude trvať podľa agentúry AP pravdepodobne niekoľko týždňov.
Nový líder konzervatívcov sa následne stane premiérom, a to aj bez potreby usporiadania parlamentných volieb.
"Proces voľby nového vedenia by sa mal začať budúci týždeň," uviedla pred svojím sídlom na Downing Street.
Podľa jej slov už bude na jej nástupcovi, aby našiel v parlamente zhodu v otázke dohody o brexite. "Takýto konsenzus sa dá dosiahnuť, iba ak všetky strany debaty budú ochotné ku kompromisu," uviedla.
V tejto súvislosti citovala slová sira Nicolasa Wintona, ktorý zachránil stovky detí, keď ich evakuoval z nacistami okupovaného Československa: "Nikdy nezabúdaj na to, že kompromis nie je sprosté slovo. Život záleží na kompromise."
V závere svojej reči sa neubránila slzám, keď povedala, že neodchádza so zášťou, ale je nekonečne vďačná za to, že mala možnosť slúžiť krajine, ktorú miluje.
Mayová ešte tento týždeň predstavila desať bodov, ktoré označila za dôležité návrhy na zmeny v dohode o odchode Británie z EÚ. Poslancom chcela napríklad umožniť hlasovať o colnej únii s EÚ, ako aj o referende o brexitovej zmluve, či o tzv. írskej poistke.
Jej pozmenená dohoda sa však nepáčila opozičným labouristom a ani viacerým konzervatívnym poslancom a v súvislosti s ňou odstúpila líderka Konzervatívnej strany v Dolnej snemovni britského parlamentu Andrea Leadsomová. Hlasovanie o Mayovej návrhu, ktoré malo byť v prvom júnovom týždni, nakoniec vláda odložila.
Lídri Európskej únie a Británie sa na aprílovom mimoriadnom summite v Bruseli dohodli, že Spojené kráľovstvo môže odložiť brexit do 31. októbra. Pôvodne mali Briti Úniu opustiť 29. marca.
Podľa prieskumu je medzi členmi britskej Konzervatívnej strany jasným favoritom na post nového šéfa strany bývalý minister zahraničných vecí Boris Johnson.
Na základe výsledkov prieskumu inštitútu YouGov, ktoré zverejnil v piatok minulý týždeň denník The Times, by 35 percent opýtaných členov Konzervatívnej strany jasne zvolilo na líderský post práve Johnsona, popredného zástancu vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie.
Na druhom mieste sa umiestnil bývalý minister pre brexit Dominic Raab s 13-percentnou podporou. Johnson svoju kandidatúru už aj oznámil - minulý týždeň vo štvrtok 16. mája.
Profil Theresy Mayovej
Theresa Mary Mayová, rodená Brasierová, sa narodila 1. októbra 1956 v Eastbourne. Po Margaret Thatcherovej sa stala 13. júla 2016 v poradí druhou premiérkou v dejinách Spojeného kráľovstva. Vo funkcii premiéra a predsedu Konzervatívnej strany vystriedala Davida Camerona, ktorý po júnovom referende, keď Briti rozhodli o vystúpení svojej krajiny z EÚ, odstúpil z oboch funkcií.
Vyrastala v mestečku Wheatley, ležiacom niekoľko kilometrov východne od Oxfordu, kde ako anglikánsky duchovný pôsobil jej otec Hubert Brasier. Dospievanie v protestantskom anglikánskom prostredí v nej upevnili konzervatívne hodnoty, ktoré ju sprevádzajú politickou kariérou.
Na Oxfordskej univerzite neštudovala humanitné či politické vedy, ale geografiu. Počas štúdií sa zoznámila s Philipom Mayom, s ktorým v roku 1980 uzavrela manželstvo. Údajne ich zoznámila študentka, z ktorej sa neskôr stala pakistanská premiérka Bénazír Bhuttová.
Osemdesiate roky minulého storočia boli pre budúcu premiérku aj rokmi prvých tragických udalostí. Pri autonehode v roku 1981 zomrel jej otec a o rok neskôr na sklerózu multiplex aj mama. Ďalším bolestivým momentom v jej živote bolo zistenie, že sa zo zdravotných dôvodov nikdy nestane matkou. "Pozeráte sa na rodiny a vidíte, že je niečo, čo vám chýba," povedala neskôr pre britské noviny Daily Telegraph.
Po skončení univerzity aj napriek záujmu o politiku začala pôsobiť v britskej centrálnej banke Bank of England. Až v roku 1997 sa ako kandidátka Konzervatívnej strany dostala do Dolnej snemovne britského parlamentu za volebný obvod Maidenhead. Svoj mandát za tento volebný obvod obhájila aj v ďalších štyroch voľbách.
Na základe týchto úspechov sa postupne vypracovala na jednu z popredných osobností Konzervatívnej strany. Aj preto ju v roku 2010 vtedajší britský premiér David Cameron postavil vo svojej vláde na čelo ministerstva vnútra. Aj keď čelila nespokojnosti policajných odborov, sprísnila postihy za nepokoje na demonštráciách a odmietla povinné kvóty EÚ na prijímanie imigrantov, vydržala na poste ministerky vnútra šesť rokov.
V kampani pred referendom, v ktorom väčšina občanov Spojeného kráľovstva hlasovala v júni 2016 za vystúpenie Británie z EÚ, podporovala vtedajšieho premiéra Camerona a bola za zotrvanie v Únii. Už ako premiérka hovorila, že víťazstvo zástancov tzv. brexitu (odchodu z EÚ) treba rešpektovať, a nemienila tolerovať pokusy o zotrvanie v Únie alebo návrat do nej "cez zadné dvere či druhé referendum".
Podľa prieskumu je medzi členmi Konzervatívnej strany jasným favoritom na post nového šéfa strany bývalý minister zahraničných vecí Boris Johnson.
Na základe výsledkov prieskumu inštitútu YouGov, ktoré zverejnil v piatok minulý týždeň denník The Times, by 35 percent opýtaných členov Konzervatívnej strany jasne zvolilo na líderský post práve Johnsona, popredného zástancu vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie.
Na druhom mieste sa umiestnil bývalý minister pre brexit Dominic Raab s 13-percentnou podporou. Johnson svoju kandidatúru už aj oznámil - minulý týždeň vo štvrtok 16. mája.
