Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na tzv. lex brexit bolo schválené skrátené legislatívne konanie. Druhé a tretie čítanie návrhu zákona sa teda uskutoční ešte na súčasnej 43. schôdzi parlamentu.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 26. marca (TASR) – Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok posunuli do druhého čítania návrh zákona, ktorým sa upravuje pomocou prechodných ustanovení viacero zákonov pre prípad tvrdého brexitu. Za návrh hlasovalo 139 zo 140 prítomných poslancov, jeden nehlasoval.
Na tzv. lex brexit bolo schválené skrátené legislatívne konanie. Druhé a tretie čítanie návrhu zákona sa teda uskutoční ešte na súčasnej 43. schôdzi parlamentu. Prerokúvať v druhom čítaní by sa mal návrh v stredu (27. 3.) o 14.00 h.
Zámerom bolo prijať potrebné opatrenia, ktoré SR pripravia na túto situáciu a minimalizujú aspoň niektoré bezprostredne hroziace negatívne dosahy. Opatrenia k tvrdému brexitu sa však stanú účinné len vtedy, ak bude jasné, že Británia vystupuje z Únie bez dohody.
Legislatívou bude pozmenených 19 zákonov, okrem iných napríklad zákon o daňových poradcoch, zákon o príspevku na pohreb, zákon o sociálnom poistení či zákon o službách zamestnanosti. Materiál rieši aj pobytové práva, otázky štúdia vo Veľkej Británii či uznávanie vodičských preukazov.
Aj v prípade brexitu bez dohody by tak mali zostať zachované všetkým občanom SR vo Veľkej Británii rovnaké práva ako do momentu, kým je Veľká Británia členom EÚ.
"Vzhľadom na aktuálny vývoj bolo plánovanie núdzových opatrení pre prípad brexitu bez dohody v poslednom období zintenzívnené, výsledkom čoho je predkladaný materiál," píše sa v dôvodovej správe.
Pôvodným dátumom brexitu mal byť 29. marec. Lídri krajín Európskej únie sa dohodli na dvoch dátumoch na odklad brexitu. O ten požiadala britská premiérka Theresa Mayová. Prvý z dátumov je 22. máj, pričom však Spojené kráľovstvo musí splniť hlavnú podmienku Bruselu, a tou je súhlas Dolnej snemovne britského parlamentu s dohodou o riadenom brexite.
Druhým dátumom je 12. apríl, ten bude platiť v prípade, že britskí poslanci "rozvodovú dohodu" opätovne neschvália, zároveň britská vláda informuje svojich európskych partnerov o tom, ako si predstavuje ďalší postup. Hlavne však musí Brusel informovať o tom, či sa Briti zapoja do volieb do Európskeho parlamentu (23. - 26. 5). V prípade účasti na eurovoľbách by Londýn mohol žiadať odklad brexitu až do konca roku 2019 a dovtedy hľadať spôsoby, ako politicky vyriešiť všetky sporné otázky súvisiace s odchodom z EÚ.
Na tzv. lex brexit bolo schválené skrátené legislatívne konanie. Druhé a tretie čítanie návrhu zákona sa teda uskutoční ešte na súčasnej 43. schôdzi parlamentu. Prerokúvať v druhom čítaní by sa mal návrh v stredu (27. 3.) o 14.00 h.
Zámerom bolo prijať potrebné opatrenia, ktoré SR pripravia na túto situáciu a minimalizujú aspoň niektoré bezprostredne hroziace negatívne dosahy. Opatrenia k tvrdému brexitu sa však stanú účinné len vtedy, ak bude jasné, že Británia vystupuje z Únie bez dohody.
Legislatívou bude pozmenených 19 zákonov, okrem iných napríklad zákon o daňových poradcoch, zákon o príspevku na pohreb, zákon o sociálnom poistení či zákon o službách zamestnanosti. Materiál rieši aj pobytové práva, otázky štúdia vo Veľkej Británii či uznávanie vodičských preukazov.
Aj v prípade brexitu bez dohody by tak mali zostať zachované všetkým občanom SR vo Veľkej Británii rovnaké práva ako do momentu, kým je Veľká Británia členom EÚ.
"Vzhľadom na aktuálny vývoj bolo plánovanie núdzových opatrení pre prípad brexitu bez dohody v poslednom období zintenzívnené, výsledkom čoho je predkladaný materiál," píše sa v dôvodovej správe.
Pôvodným dátumom brexitu mal byť 29. marec. Lídri krajín Európskej únie sa dohodli na dvoch dátumoch na odklad brexitu. O ten požiadala britská premiérka Theresa Mayová. Prvý z dátumov je 22. máj, pričom však Spojené kráľovstvo musí splniť hlavnú podmienku Bruselu, a tou je súhlas Dolnej snemovne britského parlamentu s dohodou o riadenom brexite.
Druhým dátumom je 12. apríl, ten bude platiť v prípade, že britskí poslanci "rozvodovú dohodu" opätovne neschvália, zároveň britská vláda informuje svojich európskych partnerov o tom, ako si predstavuje ďalší postup. Hlavne však musí Brusel informovať o tom, či sa Briti zapoja do volieb do Európskeho parlamentu (23. - 26. 5). V prípade účasti na eurovoľbách by Londýn mohol žiadať odklad brexitu až do konca roku 2019 a dovtedy hľadať spôsoby, ako politicky vyriešiť všetky sporné otázky súvisiace s odchodom z EÚ.
