Londýn 27. januára (TASR) - Odchod Británie z Európskej únie (EÚ) v piatok 31. januára, vyvolal obavy z problémov na jej trhu s elektrinou, od vyšších účtov po problémy s dodávkami a zastavenie snahy o zníženie emisií oxidu uhličitého (CO2).

Británia vo veľkej miere závisí od dodávok elektriny z EÚ. Podľa najnovších dostupných štatistík klesla v roku 2018 jej vlastná produkcia elektriny o 1,6 % v dôsledku postupného odstavovania uhoľných elektrární. Tie majú časom nahradiť veterné turbíny, ale zatiaľ výpadok produkcie elektriny plne nevykompenzovali.

Spojené kráľovstvo tak muselo zvýšiť dovoz elektriny a plynu z EÚ, najmä z Francúzska, Holandska a Írska, ktoré sa v súčasnosti podieľajú takmer 40 % na spotrebe energie v krajine.

Odchod Británie z EÚ a jej jednotného trhu s elektrinou preto predstavuje riziko pre už aj tak krehkú sieť, ktorá v auguste zaznamenala veľký výpadok dodávok.

Počas prechodného obdobia po brexite bude Spojené kráľovstvo aj naďalej využívať výhody doterajších podmienok na trhu. A zároveň sa bude snažiť dosiahnuť novú obchodnú dohodu s blokom o všetkom, od spolupráce v oblasti energetiky po bezpečnostnú spoluprácu.

Nie je však jasné, či tieto rokovania vyriešia všetky problémy, vrátane dodávok energií, do konca tohto roka. To je krátky čas na komplexnú dohodu.

Britský priemyselný regulačný úrad Ofgem upozornil, že „budú potrebné alternatívne riešenia“, bez toho, aby poskytoval nejaké podrobnosti. Dodal len, že bez ohľadu na dohodu neočakáva prerušenie dodávok elektriny a plynu z EÚ.

V čase špičky, keď dopyt dosahuje vrchol, sa však Británia môže ocitnúť na "konci radu na elektrinu", varujú niektorí experti.

„Krajiny EÚ by mohli dostať prednosť,“ uviedol pre agentúru AFP Weijie Mak z výskumnej spoločnosti Aurora.

Rovnako ako v iných oblastiach, napríklad v oblasti financií, bude kľúčová dohoda o tzv. ekvivalencii, teda rovnocennosti v oblastiach, ako sú pravidlá o emisiách CO2, aby krajiny, ktoré vyrábajú čistejšiu, ale drahšiu elektrinu, neboli znevýhodnené.

Neistota v súvislosti s ekvivalenciou a možným návratom ciel alebo kvót, ak budú obchodné rokovania viaznuť, tak vyvolávajú skepsu.

„Trh s elektrickou energiou bude drahší,“ domnieva sa Joseph Dutton z think tanku E3G. „Môže to znamenať vyššie účty pre spotrebiteľov.“

Obchodovanie s elektrinou cez Lamanšský prieliv je v súčasnosti založené na aukčnom systéme, ktorý by mohol byť narušený odchodom Británie z EÚ.

Francúzska vláda pre nejasnú situáciu pozastavila niekoľko projektov zameraných na zlepšenie prepojenia elektrických rozvodných sietí medzi Britániou a kontinentom. Tie sú pritom na anglickej strane Lamanšského prielivu považované za dôležité z hľadiska energetickej bezpečnosti Spojeného kráľovstva.

To by mohlo viesť vládu v Londýne k odkladu zatvárania plynových elektrární. A k oneskoreniu prechodu Británie na úplne zelené zdroje energie do roku 2050, ako sa zaviazala.

Mohlo by to tiež znamenať zníženie uhlíkovej dane zahrnutej v cenách elektrickej energie, s cieľom financovať prechod na obnoviteľné zdroje, ak sa účty zvýšia.