Londýn sa teraz sústreďuje na rozvíjajúce sa finančné technológie (fintech) a investície do technológií, ako aj na tzv. zelené financovanie.
Autor TASR
Londýn 14. februára (TASR) - Británia v nedeľu bagatelizovala riziko, že Európska únia (EÚ) pripraví londýnsku finančnú štvrť City o vedúce postavenie vo svete po brexite. A uviedla, že skutočnú výzvu pre City predstavujú skôr New York, Tokio a ďalšie svetové finančné centrá.
Británia dokončila svoj odchod z EÚ vlani v decembri. A na poslednú chvíľu sa jej podarilo dosiahnuť dohodu o voľnom obchode s Bruselom. Tá však nezahŕňa finančné služby, ktoré sú motorom britskej ekonomiky.
Dáta zverejnené vo štvrtok (11. 2.) ukázali, že Amsterdam v januári zosadil Londýn z pozície najväčšieho akciového trhu v Európe po tom, ako Británia opustila jednotný trh EÚ.
Podľa britského ministra zahraničných vecí Dominica Raaba však skutočnou výzvu pre postavenie Londýna ako globálneho finančného centra predstavujú skôr Tokio, New York a ďalšie mestá, než európske centrá, najmä ak začnú zavádzať bariéry pre obchod a investície.
Navyše, Británia očakáva, že jej bude pridelený štatút ekvivalencie, teda rovnocennosti v oblasti regulácie finančných služieb, ktorý uvoľní obchodovanie v tomto odvetví. EÚ totiž požiadala o informácie o zámeroch Británie odchýliť sa od pravidiel EÚ a Londýn tvrdí, že už dodal všetky potrebné doklady.
V rámci režimu rovnocennosti by každá zo strán (EÚ aj Británia) mali uznať finančnú reguláciu druhej strany. Brusel zatiaľ schválil iba dve oblasti obchodovania z desiatok, ktoré City potrebuje.
Podľa Raaba Únia riskuje, že podkope svoju vlastnú konkurencieschopnosť, ak vytvorí bariéry, aby získala časť obchodov od City.
Európske úrady už po referende o brexite dali jasne najavo, že chcú, aby sa finančné aktivity denominované v eurách presunuli z Londýna do eurozóny, aby boli pod priamym dohľadom Bruselu.
Britskí predstavitelia tvrdia, že aj keď londýnska City pocítila dočasný útlm, má dobrú pozíciu na to, aby mohla "profitovať z nových horizontov v obchode".
Spoločnosť IHS Markit pripísala pokles obchodov v City „relatívne tvrdému brexitu“ a zlyhaniu britskej vlády, ktorej sa doposiaľ nepodarilo presvedčiť EÚ, aby britským finančným spoločnostiam udelila plné obchodné práva na základe ekvivalencie.
Ale denné objemy obchodov v Londýne v iných oblastiach, ako sú deriváty a devízové obchody, stále výrazne prevažujú nad objemom obchodov vo finančných centrách v Európe, pripomenula Catherine McGuinnessová, zo spoločnosti City of London Corporation.
Dodala, že londýnska City vždy vedela, že príde o niektoré obchody po brexite, bez ohľadu na formu dohody. A poukázala tiež na to, že z Londýna na kontinent sa nakoniec presunulo oveľa menej pracovných miest, ako sa očakávalo a jeho pozícia zostáva silná.
Londýn sa teraz sústreďuje na rozvíjajúce sa finančné technológie (fintech) a investície do technológií, ako aj na tzv. zelené financovanie.
Británia dokončila svoj odchod z EÚ vlani v decembri. A na poslednú chvíľu sa jej podarilo dosiahnuť dohodu o voľnom obchode s Bruselom. Tá však nezahŕňa finančné služby, ktoré sú motorom britskej ekonomiky.
Dáta zverejnené vo štvrtok (11. 2.) ukázali, že Amsterdam v januári zosadil Londýn z pozície najväčšieho akciového trhu v Európe po tom, ako Británia opustila jednotný trh EÚ.
Podľa britského ministra zahraničných vecí Dominica Raaba však skutočnou výzvu pre postavenie Londýna ako globálneho finančného centra predstavujú skôr Tokio, New York a ďalšie mestá, než európske centrá, najmä ak začnú zavádzať bariéry pre obchod a investície.
Navyše, Británia očakáva, že jej bude pridelený štatút ekvivalencie, teda rovnocennosti v oblasti regulácie finančných služieb, ktorý uvoľní obchodovanie v tomto odvetví. EÚ totiž požiadala o informácie o zámeroch Británie odchýliť sa od pravidiel EÚ a Londýn tvrdí, že už dodal všetky potrebné doklady.
V rámci režimu rovnocennosti by každá zo strán (EÚ aj Británia) mali uznať finančnú reguláciu druhej strany. Brusel zatiaľ schválil iba dve oblasti obchodovania z desiatok, ktoré City potrebuje.
Podľa Raaba Únia riskuje, že podkope svoju vlastnú konkurencieschopnosť, ak vytvorí bariéry, aby získala časť obchodov od City.
Európske úrady už po referende o brexite dali jasne najavo, že chcú, aby sa finančné aktivity denominované v eurách presunuli z Londýna do eurozóny, aby boli pod priamym dohľadom Bruselu.
Britskí predstavitelia tvrdia, že aj keď londýnska City pocítila dočasný útlm, má dobrú pozíciu na to, aby mohla "profitovať z nových horizontov v obchode".
Spoločnosť IHS Markit pripísala pokles obchodov v City „relatívne tvrdému brexitu“ a zlyhaniu britskej vlády, ktorej sa doposiaľ nepodarilo presvedčiť EÚ, aby britským finančným spoločnostiam udelila plné obchodné práva na základe ekvivalencie.
Ale denné objemy obchodov v Londýne v iných oblastiach, ako sú deriváty a devízové obchody, stále výrazne prevažujú nad objemom obchodov vo finančných centrách v Európe, pripomenula Catherine McGuinnessová, zo spoločnosti City of London Corporation.
Dodala, že londýnska City vždy vedela, že príde o niektoré obchody po brexite, bez ohľadu na formu dohody. A poukázala tiež na to, že z Londýna na kontinent sa nakoniec presunulo oveľa menej pracovných miest, ako sa očakávalo a jeho pozícia zostáva silná.
Londýn sa teraz sústreďuje na rozvíjajúce sa finančné technológie (fintech) a investície do technológií, ako aj na tzv. zelené financovanie.