Brusel 20. februára (TASR) - Členské krajiny EÚ naposledy o podobe sedemročného rozpočtu rokovali v roku 2013. Neboli to ľahké rokovania, každá z krajín mala svoje "červené čiary", požiadavky, z ktorých nechcela spustiť, situácia je však teraz zložitejšia. Môže za to aj odchod Spojeného kráľovstva z EÚ a potreba finančne pokryť nové výzvy, pred ktorými stojí Únia so snahou čo najviac zachovať tradičné politiky ako kohézia či spoločná poľnohospodárska politika.

Predseda Európskej rady Charles Michel, ktorý povedie rokovania na štvrtkovom mimoriadnom rozpočtovom summite, by chcel napodobniť svojho predchodcu. Herman van Rompuy, bol podobne ako aj Michel belgickým premiérom, a na summitoch väčšinou dokázal dosiahnuť potrebný kompromis medzi hlavami štátov a vlád. Podarilo sa mu to aj počas rokovaní o viacročnom finančnom rámci (VFR). Týždenník Politico v tejto súvislosti tlmočil jeho odkaz, že lídri EÚ by nemali byť "zúfalí", ak sa im nepodarí dosiahnuť konečnú podobu VFR vo štvrtok alebo v piatok a "prvé zlyhanie" by mali uzavrieť v bode, keď majú k dohode najbližšie a pripraviť priaznivejšiu pôdu pre ďalší mimoriadny summit.

Michel by však chcel dosiahnuť dohodu už vo februári a niektoré diplomatické zdroje naznačujú, že rozpočtový summit sa môže pretiahnuť na tri dni, teda do soboty.

Návrh sedemročného rozpočtu na roky 2021 - 2027 je snahou o kompromis, ale ani zďaleka neobrúsil hrany medzi záujmami čistých platiteľov do eurorozpočtu a medzi takzvanými kohéznymi krajinami, ktoré z rozpočtu viac dostávajú ako tam dávajú.

V tomto bode — kto koľko dostáva a prispieva — však "hrozia" vášnivé diskusie lídrov o zachovaní takzvaných rabatov, čiže korekčných mechanizmov, ktoré využívajú niektoré členské krajiny.

Rabat ako prvé z krajín presadilo Spojené kráľovstvo v roku 1984, keď sa sťažovalo, že je menej agrárnou krajinou a doplácajú na prerozdeľovanie spoločných peňazí najmä do spoločnej poľnohospodárskej politiky. Mechanizmus, ktorý umožňuje zníženie vnútroštátnych príspevkov do eurorozpočtu, v súčasnosti využíva päť členských štátov: Dánsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko a Švédsko.

S touto situáciou nie sú spokojné najmä kohézne krajiny. Dokopy si až 18 krajín 27-člennej Únie vrátane Francúzska, Španielska a Talianska myslí, že brexit je "jedinečnou príležitosťou" na reformu a modernizáciu výpočtu príspevkov do VFR.

S odstránením systému "špeciálnych výnimiek" z platieb do eurorozpočtu súhlasí aj Európska komisia, ktorá predkladá prvú podobu dlhodobého rozpočtu. K návrhu eurokomisie sa vyjadrujú členské štáty a Európsky parlament. Kým europoslanci tradične žiadajú pridať nejaké stovky miliárd eur navyše, členské štáty majú skôr tendenciu "okresať" návrh exekutívy EÚ a účel rokovaní medzi inštitúciami EÚ a vládami národných krajín je dospieť k čo najviac uspokojivej podobe rozpočtu pre všetky strany.

Michel vo svojom návrhu načrtol "jednorazové korekcie", avšak bez spresnenia, či rabaty úplne zmiznú. Je viac ako isté, že krajiny, ktoré majú prospech z týchto zliav, tento systém budú chcieť zachovať.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)