Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovenský zákon o brexite vstúpi do účinnosti len v prípade, že Veľká Británia vystúpi z EÚ bez dohody a jeho cieľom je najmä riešenie situácie Slovákov žijúcich vo Veľkej Británii, povedal F.Ružička.
Autor Teraz.sk
Bratislava 27. marca (Teraz.sk) – Tak Európska únia (EÚ), ako aj Veľká Británia si uvedomujú, že aj po prípadnom brexite ostanú blízkymi obchodnými aj politickými partnermi. „Veľká Británia ostáva v každom prípade našim strategickým partnerom v mnohých oblastiach. Veľká Británia je členom NATO, stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, je globálnym hráčom na medzinárodnej scéne,“ povedal v utorok 26. marca v diskusii na Tablet.tv štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZV a EZ) František Ružička.
Dodal, že hoci je aktuálna situácia vo Veľkej Británii zložitá, podľa jeho informácií existuje relatívne široká zhoda na tom, že tvrdý brexit bez dohody nie je preferovaným riešením. „Situácia je vážna, nie však zúfalá. V tejto chvíli vieme, čo Briti nechcú. Nevieme však presne, čo chcú,“ poznamenal s tým, že o niečo jasnejšie by malo byť po dnešných indikatívnych hlasovaniach v britskej Dolnej snemovni.
„Je niekoľko variánt a po prvý krát v histórii Veľkej Británie sa stalo, že parlament prevzal iniciatívu v legislatívnej oblasti, zobral ju z rúk vlády,“ poznamenal Ružička. „Indikatívne hlasovanie znamená, že si idem otestovať, akú podporu má ten – ktorý variant pred tým, než pristúpim k hlasovaniu, ktoré už bude právne záväzné,“ vysvetlil na margo dnešných hlasovaní britských poslancov o možných alternatívach ďalšieho postupu.
Aspoň niečo je však podľa Ružičku už jasné. „Máme dohodu, že k 29. marcu nedôjde k tvrdému brexitu,“ povedal. Ak by sa nič ďalšie dohodnúť nepodarilo, hrozí podľa Ružičku odchod bez dohody až k termínu 12. apríl.
Ak sa britskí predstavitelia dokážu zhodnúť na podpore 600 stranovej dohody, ktorú v priebehu ostatných dvoch rokov vynegocioval tím európskeho vyjednávača Michela Barniera s tímom britskej premiérky Theresy Mayovej, mohol by sa podľa Ružičku 22. mája spustiť riadený brexit.
Stále sú však v hre aj ďalšie možnosti, vrátane zrušenia iniciácie článku 50 Lisabonskej zmluvy a teda zrušenia brexitu, vypísania nového referenda, predčasných volieb, či rozhodnutie o zotrvaní v colnej únii s EÚ. V takomto prípade by však Britom čas do 22. mája nestačil a potrebovali by dlhší odklad. Podľa Ružičku je možný dokonca až dvojročný odklad, ale za predpokladu, že by sa Veľká Británia normálne zúčastnila volieb do Európskeho parlamentu.
„Veľká Británia sa musí vyjadriť do 12. apríla. Ak sa vyjadrí pre odchod s dohodou, už sa nepripravuje na európske voľby, ale transponuje legislatívu tak, aby bola schválená do 22. mája. A potom nám začína prechodné obdobie, dvojročné rokovanie o budúcich vzťahoch s Veľkou Britániou. Ak Veľká Británia nechváli dohodu o vystúpení, ale požiada o jej odloženie, dá sa to dokonca až o dva roky. Ale v takom prípade sú povinní zorganizovať normálne eurovoľby. To by nastalo najmä v prípade, že by sa rozhodli organizovať predčasné voľby alebo nové referendum,“ vysvetlil Ružička.
„Po dvoch rokoch rokovaní sa zdalo, že je situácia jasná. Hlavne zo strany Európskej únie, ktorá bezprecedentne dokázala dlhodobo udržať politiku silnej a jednotnej pozície dvadsaťsedmičky. Michel Barnier ukázal výnimočné negociačné schopnosti a po dvoch rokoch dosť podrobných rokovaní je na stole šesťstostranový dokument o tom, ako by mohol odchod Veľkej Británie na základe dohody vyzerať,“ poznamenal Ružička, podľa ktorého má stále určitú šancu na realizáciu aj táto dohoda.
Z jednej aj druhej strany však podľa neho ostáva otvorená jedna zásadná otázka. „Zo strany EÚ je to ochrana jednotného trhu a zo strany Veľkej Británie je to obava z dvojitého štatútu Severného Írska v prípade, že sa počas dvoch rokov prechodného obdobia nepodarí dosiahnuť dohodu o obchodných vzťahoch medzi Veľkou Britániou a Európskou úniou,“ povedal.
Práve preto sa podľa neho znova stávajú aktuálnymi úvahy o pretrvaní colnej únie medzi Veľkou Britániou a EÚ. Týmto spôsobom by sa totiž vyriešila aj otázka írskej hranice. Severné Írsko by nemuselo mať dvojitý štatút a EÚ by sa nemusela obávať prieniku tovarov, ktoré nie sú v súlade s európskou legislatívou cez otvorenú hranicu na ostrove na jej trh.
Nový model vzťahov EÚ a Veľkej Británie však môže mať podľa Ružičku rôzne formy, od podobnej dohody, akú má EÚ s Kanadou, cez model vzťahov so Švajčiarskom, Nórskom či Islandom. „Ak by sa Veľká Británia rozhodla ostať v EÚ, podľa mňa by nikto z dvadsaťsedmičky nenamietal. Ale ak nie, jednoznačne preferujeme brexit s dohodou. A treba to rozlúsknuť čo najskôr,“ zdôraznil Ružička.
Slovenská republika sa podľa Ružičku dlhodobo pripravuje aj na najhoršiu alternatívu tvrdého brexitu bez dohody. Podľa odhadov medzinárodných inštitúcií by však tvrdý brexit mohol znamenať pokles hospodárskeho výkonu Slovenska v rozmedzí 0,3 až 1,9 percenta HDP.
„Celá situácia je pre nás nóvum. Všetky odhady o ekonomických a finančných dopadoch sú len určité modely, ktoré predpokladáme, že nastanú. Môžu nastať určité výpadky, ale predpokladám, že už dnes sa globálni európski hráči pripravujú na rozličné scenáre,“ poznamenal Ružička. Zároveň ale dodal, že Veľká Británia je našim šiestym najväčším obchodným partnerom, takže negatívny vplyv prípadného tvrdého brexitu by bol evidentný.
„Jednu tretinu nášho vývozu do Veľkej Británie tvoria automobily, takže by sa nás dotklo prípadné clo. Obmedzenia môžu byť v doprave, môže dôjsť napríklad k spomaleniu dopravy. Kto sa vydáva na cestu v čase, keď sa má lámať vystúpenie Veľkej Británie, by mal mať pri sebe všetky doklady na dovoz, všetky povolenia a colné doklady, ktoré potrebuje,“ upozornil Ružička.
Niektoré veci, napríklad zavedenie ciel, sa podľa neho môžu na slovenskej ekonomike prejavovať dlhodobo a niektoré problémy môžu byť krátkodobé, budú vyplývať napríklad z problematickejšieho odbavovania na hranici medzi Veľkou Britániou a Európskou úniou.
„Na Slovensku sa vytvorila medzirezortná koordinačná skupina, kde neboli len zástupcovia vlády, ale kde sme pozývali všetky asociácie, združenia, dopravcov, Slovensku obchodnú komoru, Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení a ďalších,“ povedal štátny tajomník MZVaEZ.
„Stretávali sme sa minimálne raz za mesiac posledných šesť – sedem mesiacov. Okrem toho sa stretávali experti. Našich partnerov sme upozorňovali na to, čo teoreticky môže nastať a indikovali sme im, na čo sa majú pozrieť, do akých smerníc, zákonov, na čo sa pripraviť. Zároveň sme diskutovali o tom, čo sa dnes nazýva Lex brexit a je v parlamente v skrátenom legislatívnom konaní,“ dodal.
Slovenský zákon o brexite je podľa neho odpoveďou na britskú ponuku recipročne zachovať také práva občanom členských krajín EÚ, aké tieto krajiny zachovajú pre britských občanov. „Zákon sa venuje hlavne otázkam občianskeho komfortu tých stotisíc Slovákov, ktorých máme vo Veľkej Británii. To znamená zachovať a poskytnúť im rovnaké práva, alebo maximum tých práv, ktoré mali doteraz, keď bola Veľká Británia členskou krajinou Európskej únie,“ vysvetlil Ružička.
„Ak bude politická vôľa, môžeme zákon prijať v týchto dňoch. Tento zákon síce bude platný, ale do účinnosti vstúpi len v prípade, že Veľká Británia vystúpi z Európskej únie bez dohody a k dátumu, kedy by sa tak stalo,“ dodal.
Ak nastúpi ktorýkoľvek iný scenár, zákon podľa neho nebude účinný, ale prvky z neho sa budú implementovať inými cestami. „Pretože počas prechodného dvojročného obdobia budeme s Veľkou Britániou rokovať o podmienkach pobytu našich občanov vo Veľkej Británii,“ uviedol Ružička.
Informácie o brexite podľa neho poskytuje vo všetkých úradných jazykoch aj Európska únia na linke 800 67891011, dajú sa získať na stránke slovenského ministerstva zahraničných vecí, ale je možné kontaktovať aj naše veľvyslanectvá v Londýne či Dubline. „Pýtajte sa skôr, než nastanú nejaké problematické situácie,“ odporučil Ružička, podľa ktorého sa v prípade akejkoľvek formy brexitu nedá vyhnúť určitému obdobiu neistoty a je vždy lepšie vopred sa na prípadné komplikácie pripraviť. Najmä v prípade tvrdého brexitu podľa neho treba očakávať, že na území Veľkej Británie nebude platiť európske zdravotné poistenie, ale nemusí napríklad ani roaming. „Začnú platiť clá. To znamená, na jednej strane budete platiť viacej, na druhej strane si budete môcť aplikovať colnú vratku. To sú také veci, ktoré sa môžu v živote reálne prihodiť,“ uzavrel Ružička.
Dodal, že hoci je aktuálna situácia vo Veľkej Británii zložitá, podľa jeho informácií existuje relatívne široká zhoda na tom, že tvrdý brexit bez dohody nie je preferovaným riešením. „Situácia je vážna, nie však zúfalá. V tejto chvíli vieme, čo Briti nechcú. Nevieme však presne, čo chcú,“ poznamenal s tým, že o niečo jasnejšie by malo byť po dnešných indikatívnych hlasovaniach v britskej Dolnej snemovni.
„Je niekoľko variánt a po prvý krát v histórii Veľkej Británie sa stalo, že parlament prevzal iniciatívu v legislatívnej oblasti, zobral ju z rúk vlády,“ poznamenal Ružička. „Indikatívne hlasovanie znamená, že si idem otestovať, akú podporu má ten – ktorý variant pred tým, než pristúpim k hlasovaniu, ktoré už bude právne záväzné,“ vysvetlil na margo dnešných hlasovaní britských poslancov o možných alternatívach ďalšieho postupu.
Aspoň niečo je však podľa Ružičku už jasné. „Máme dohodu, že k 29. marcu nedôjde k tvrdému brexitu,“ povedal. Ak by sa nič ďalšie dohodnúť nepodarilo, hrozí podľa Ružičku odchod bez dohody až k termínu 12. apríl.
Ak sa britskí predstavitelia dokážu zhodnúť na podpore 600 stranovej dohody, ktorú v priebehu ostatných dvoch rokov vynegocioval tím európskeho vyjednávača Michela Barniera s tímom britskej premiérky Theresy Mayovej, mohol by sa podľa Ružičku 22. mája spustiť riadený brexit.
Stále sú však v hre aj ďalšie možnosti, vrátane zrušenia iniciácie článku 50 Lisabonskej zmluvy a teda zrušenia brexitu, vypísania nového referenda, predčasných volieb, či rozhodnutie o zotrvaní v colnej únii s EÚ. V takomto prípade by však Britom čas do 22. mája nestačil a potrebovali by dlhší odklad. Podľa Ružičku je možný dokonca až dvojročný odklad, ale za predpokladu, že by sa Veľká Británia normálne zúčastnila volieb do Európskeho parlamentu.
„Veľká Británia sa musí vyjadriť do 12. apríla. Ak sa vyjadrí pre odchod s dohodou, už sa nepripravuje na európske voľby, ale transponuje legislatívu tak, aby bola schválená do 22. mája. A potom nám začína prechodné obdobie, dvojročné rokovanie o budúcich vzťahoch s Veľkou Britániou. Ak Veľká Británia nechváli dohodu o vystúpení, ale požiada o jej odloženie, dá sa to dokonca až o dva roky. Ale v takom prípade sú povinní zorganizovať normálne eurovoľby. To by nastalo najmä v prípade, že by sa rozhodli organizovať predčasné voľby alebo nové referendum,“ vysvetlil Ružička.
Írsky problém
„Po dvoch rokoch rokovaní sa zdalo, že je situácia jasná. Hlavne zo strany Európskej únie, ktorá bezprecedentne dokázala dlhodobo udržať politiku silnej a jednotnej pozície dvadsaťsedmičky. Michel Barnier ukázal výnimočné negociačné schopnosti a po dvoch rokoch dosť podrobných rokovaní je na stole šesťstostranový dokument o tom, ako by mohol odchod Veľkej Británie na základe dohody vyzerať,“ poznamenal Ružička, podľa ktorého má stále určitú šancu na realizáciu aj táto dohoda.
Z jednej aj druhej strany však podľa neho ostáva otvorená jedna zásadná otázka. „Zo strany EÚ je to ochrana jednotného trhu a zo strany Veľkej Británie je to obava z dvojitého štatútu Severného Írska v prípade, že sa počas dvoch rokov prechodného obdobia nepodarí dosiahnuť dohodu o obchodných vzťahoch medzi Veľkou Britániou a Európskou úniou,“ povedal.
Práve preto sa podľa neho znova stávajú aktuálnymi úvahy o pretrvaní colnej únie medzi Veľkou Britániou a EÚ. Týmto spôsobom by sa totiž vyriešila aj otázka írskej hranice. Severné Írsko by nemuselo mať dvojitý štatút a EÚ by sa nemusela obávať prieniku tovarov, ktoré nie sú v súlade s európskou legislatívou cez otvorenú hranicu na ostrove na jej trh.
Nový model vzťahov EÚ a Veľkej Británie však môže mať podľa Ružičku rôzne formy, od podobnej dohody, akú má EÚ s Kanadou, cez model vzťahov so Švajčiarskom, Nórskom či Islandom. „Ak by sa Veľká Británia rozhodla ostať v EÚ, podľa mňa by nikto z dvadsaťsedmičky nenamietal. Ale ak nie, jednoznačne preferujeme brexit s dohodou. A treba to rozlúsknuť čo najskôr,“ zdôraznil Ružička.
Brexit bez dohody
Slovenská republika sa podľa Ružičku dlhodobo pripravuje aj na najhoršiu alternatívu tvrdého brexitu bez dohody. Podľa odhadov medzinárodných inštitúcií by však tvrdý brexit mohol znamenať pokles hospodárskeho výkonu Slovenska v rozmedzí 0,3 až 1,9 percenta HDP.
„Celá situácia je pre nás nóvum. Všetky odhady o ekonomických a finančných dopadoch sú len určité modely, ktoré predpokladáme, že nastanú. Môžu nastať určité výpadky, ale predpokladám, že už dnes sa globálni európski hráči pripravujú na rozličné scenáre,“ poznamenal Ružička. Zároveň ale dodal, že Veľká Británia je našim šiestym najväčším obchodným partnerom, takže negatívny vplyv prípadného tvrdého brexitu by bol evidentný.
„Jednu tretinu nášho vývozu do Veľkej Británie tvoria automobily, takže by sa nás dotklo prípadné clo. Obmedzenia môžu byť v doprave, môže dôjsť napríklad k spomaleniu dopravy. Kto sa vydáva na cestu v čase, keď sa má lámať vystúpenie Veľkej Británie, by mal mať pri sebe všetky doklady na dovoz, všetky povolenia a colné doklady, ktoré potrebuje,“ upozornil Ružička.
Niektoré veci, napríklad zavedenie ciel, sa podľa neho môžu na slovenskej ekonomike prejavovať dlhodobo a niektoré problémy môžu byť krátkodobé, budú vyplývať napríklad z problematickejšieho odbavovania na hranici medzi Veľkou Britániou a Európskou úniou.
Príprava Slovenska na tvrdý brexit
„Na Slovensku sa vytvorila medzirezortná koordinačná skupina, kde neboli len zástupcovia vlády, ale kde sme pozývali všetky asociácie, združenia, dopravcov, Slovensku obchodnú komoru, Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení a ďalších,“ povedal štátny tajomník MZVaEZ.
„Stretávali sme sa minimálne raz za mesiac posledných šesť – sedem mesiacov. Okrem toho sa stretávali experti. Našich partnerov sme upozorňovali na to, čo teoreticky môže nastať a indikovali sme im, na čo sa majú pozrieť, do akých smerníc, zákonov, na čo sa pripraviť. Zároveň sme diskutovali o tom, čo sa dnes nazýva Lex brexit a je v parlamente v skrátenom legislatívnom konaní,“ dodal.
Slovenský zákon o brexite je podľa neho odpoveďou na britskú ponuku recipročne zachovať také práva občanom členských krajín EÚ, aké tieto krajiny zachovajú pre britských občanov. „Zákon sa venuje hlavne otázkam občianskeho komfortu tých stotisíc Slovákov, ktorých máme vo Veľkej Británii. To znamená zachovať a poskytnúť im rovnaké práva, alebo maximum tých práv, ktoré mali doteraz, keď bola Veľká Británia členskou krajinou Európskej únie,“ vysvetlil Ružička.
„Ak bude politická vôľa, môžeme zákon prijať v týchto dňoch. Tento zákon síce bude platný, ale do účinnosti vstúpi len v prípade, že Veľká Británia vystúpi z Európskej únie bez dohody a k dátumu, kedy by sa tak stalo,“ dodal.
Ak nastúpi ktorýkoľvek iný scenár, zákon podľa neho nebude účinný, ale prvky z neho sa budú implementovať inými cestami. „Pretože počas prechodného dvojročného obdobia budeme s Veľkou Britániou rokovať o podmienkach pobytu našich občanov vo Veľkej Británii,“ uviedol Ružička.
Informácie o brexite podľa neho poskytuje vo všetkých úradných jazykoch aj Európska únia na linke 800 67891011, dajú sa získať na stránke slovenského ministerstva zahraničných vecí, ale je možné kontaktovať aj naše veľvyslanectvá v Londýne či Dubline. „Pýtajte sa skôr, než nastanú nejaké problematické situácie,“ odporučil Ružička, podľa ktorého sa v prípade akejkoľvek formy brexitu nedá vyhnúť určitému obdobiu neistoty a je vždy lepšie vopred sa na prípadné komplikácie pripraviť. Najmä v prípade tvrdého brexitu podľa neho treba očakávať, že na území Veľkej Británie nebude platiť európske zdravotné poistenie, ale nemusí napríklad ani roaming. „Začnú platiť clá. To znamená, na jednej strane budete platiť viacej, na druhej strane si budete môcť aplikovať colnú vratku. To sú také veci, ktoré sa môžu v živote reálne prihodiť,“ uzavrel Ružička.
