Brusel 17. októbra (TASR) - Dvojdňový summit Európskej únie, ktorý sa začne vo štvrtok popoludní a mal by sa skončiť o deň neskôr, je zatienený debatami o tzv. brexite a sú viaceré predpoklady, že nevyústi do konkrétnych záverov z rokovaní premiérov a prezidentov členských krajín.

Viaceré diplomatické zdroje z prostredia EÚ naznačili, že nie je celkom jasný harmonogram Európskej rady, tak ako to býva zvykom. Dôvodom boli rokovania o pozmenenej dohode o brexite, ktoré pokračovali v stredu neskoro do večera a nebol dopredu jasný ich výsledok, aby predseda Európskej rady Donald Tusk mohol spresniť, v ktorej časti summitu sa lídri budú venovať otázkam odchodu Spojeného kráľovstva z Únie.

Summit má okrem brexitu aj ďalšie dôležité témy. Hlavy vlád a štátov budú hovoriť o Turecku a jeho pôsobení v regióne, preberú implementáciu strategickej agendy EÚ a klimatické témy, nečakane komplikované sa javia debaty o rozšírení EÚ a prístupovom procese pre niektoré kandidátske krajiny. Ľahké nebudú ani rokovania o podobe viacročného finančného rámca EÚ.

Popritom všetkom potvrdia Christine Lagardovú vo funkcii šéfky Európskej centrálnej banky a vypočujú si šéfku budúcej Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú, ktorá má predstaviť priority svojho kabinetu na nasledujúce päťročné obdobie. A to aj napriek tomu, že jej do kompletizácie zostavy chýbajú traja eurokomisári.

V prípade Turecka lídri budú hovoriť v troch rovinách udalostí - o ofenzíve proti Kurdom na severe Sýrie, kde je spoločná vôľa po zbrojnom embargu, o ťažbe zemného plynu v cyperskej ekonomickej zóne v Stredomorí, kde sa čaká na prijatie sankčného režimu a o otázkach spojených s nelegálnou migráciou, kde bolo Turecko doteraz dôležitým partnerom Únie.

V otázke prístupového procesu s Albánskom a Severným Macedónskom môžu lídri čiastočne napraviť sklamanie z nejednotnej utorňajšej pozície členských krajín voči Skopje a Tirane a prijať vyhlásenie, ktoré by upokojilo obe západobalkánske krajiny a ubezpečilo ich, že Únia "ich nehádže cez palubu". Slovensko sa netají názorom, že odklad tohto procesu považuje za "strategickú chybu" EÚ.

Klimatické hrozby budú silnou témou decembrového summitu EÚ, očakáva sa, že teraz národné delegácie len upozornia na potrebu sociálnej vyváženosti zamýšľaných opatrení pre dekarbonizáciu a na rešpektovanie priemyselných záujmov niektorých krajín.

Naopak, jednou z hlavných tém je podoba budúceho sedemročného rozpočtu (2021-27), kde väčšina krajín nesúhlasí s návrhom fínskeho predsedníctva, lebo sa viac prikláňa na stranu čistých prispievateľov do eurorozpočtu. Diplomati naznačili, že Fínsko sa v tejto veci nespráva ako "čestný hráč", keď sa stotožňuje so scenárom 1,05 hrubého národného dôchodku (HND) 27-člennej EÚ na "tradičné politiky" ako sú súdržnosť a poľnohospodárstvo, namiesto návrhu eurokomisie, ktorá pre tento sektor navrhla 1,114 percenta HND "dvadsaťsedmičky". Okrem toho sú snahy, aby sa čerpanie viacročného finančného rámca viazalo na rôzne podmienky, vrátane dodržiavania princípov právneho štátu, čo naráža na nevôľu niektorých členov Únie.

Je viac ako pravdepodobné, že sa debaty o dlhodobom eurorozpočte prenesú na decembrový summit, ktorému už bude šéfovať Belgičan Charles Michel, pričom v dôsledku pretrvávajúcich názorových rozdielov nie je vylúčený ani mimoriadny rozpočtový summit v januári alebo februári 2020.

Spravodajca TASR Jaromír Novak