Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Premiér prisľúbil, že vedcom poskytne prostriedky, o ktoré budú ukrátení po zastavení príspevkov z EÚ.
Autor TASR
Londýn 12. augusta (TASR) - Veľká Británia má podľa slov premiéra Borisa Johnsona zostať aj po odchode z Európskej únie vedeckou veľmocou. Premiér sa pokúša na univerzitách a vo vedeckých ústavoch krajiny rozptýliť obavy z brexitu. Informoval o tom portál nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Britskí vedeckí pracovníci sa obávajú, že po brexite budú odtrhnutí od výskumných programov EÚ a že do Británie získajú menej vedcov z kontinentu.
Johnson počas návštevy Culhamského vedeckého centra v Oxfordshire, kde sa vedci zaoberajú jadrovou fúziou, oznámil, že minulý týždeň súhlasil s voľnými podmienkami pre udeľovanie víz vedcom. Má sa poskytnúť 2000 víz pre „mimoriadne talentovaných" vedcov. Zaviedla ich už premiérova predchodkyňa Theresa Mayová. Zmena bude podľa premiéra v tom, že najlepší vedci budú dostávať víza expresne rýchlo. Johnsonova vláda sa usiluje vzbudiť dojem, že nebude postupovať prísnejšie, ale naopak, voľnejšie, pokiaľ pôjde o získanie kvalifikovaných prisťahovalcov. Vedci budú môcť pricestovať do krajiny, aj keď nebudú mať istú pracovnú ponuku.
Premiér prisľúbil, že vedcom poskytne prostriedky, o ktoré budú ukrátení po zastavení príspevkov z EÚ.
Združenie predstaviteľov univerzít už od referenda o brexite varuje, že odchod krajiny z EÚ bez dohody vyvolá veľkú nervozitu u všetkých občanov EÚ na britských univerzitách, konkrétne docentov a študentov. Prístup k miliardovým sumám z vedeckého programu Horizont 2020 a zo štrukturálnych fondov EÚ, ako aj z programu Erasmus+ môže byť ohrozený.
Britskí vedci získavajú z programu Horizont 2014 až 2020 každý rok jednu miliardu eur. V piatok (9. 8.) ministerstvo hospodárstva v Londýne informovalo, že financie, ktoré vedecké ústavy prestanú dostávať z Bruselu, nahradí.
Johnson v Culhamskom centre hovoril o „hrdých dejinách britských inovácií", v ktorých sa bude po brexite pokračovať. Na toto vyjadrenie prišla ostrá reakcia. Nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Andre Geim varoval, že brexit prinesie v každom prípade škody. „Vedci nie sú idioti," povedal Geim pre denník The Times a dodal: „Vedia, že turbulencie budú nevyhnutne trvať mnoho rokov".
Vedecká spoločnosť Royal Society sa v zásade vyslovila za premiérove plány s vízami, ale súčasne varovala pred odchodom krajiny z EÚ bez dohody. To by bola podľa jej prezidenta, nositeľa Nobelovej ceny za chémiu z roku 2009, Venki Ramakrishnana tá najhoršia možnosť.
Británia má po Spojených štátoch na počet obyvateľov najviac nositeľov Nobelových cien. V Oxforde v roku 2016 hlasovalo za zotrvanie v EÚ dve tretiny obyvateľov, v Cambridgi takmer tri štvrtiny.
„Polovica našich medzinárodných akademických talentov na univerzitách v Británii pochádza z európskeho kontinentu," povedal Ramakrishnan. EÚ je pre Britániu najväčším partnerom v oblasti vedeckej spolupráce. Pre vedcov v Británii bude v budúcnosti dôležité pokračovanie s vedcami EÚ a zachovanie prístupu k jej vedeckým fondom.
Britskí vedeckí pracovníci sa obávajú, že po brexite budú odtrhnutí od výskumných programov EÚ a že do Británie získajú menej vedcov z kontinentu.
Johnson počas návštevy Culhamského vedeckého centra v Oxfordshire, kde sa vedci zaoberajú jadrovou fúziou, oznámil, že minulý týždeň súhlasil s voľnými podmienkami pre udeľovanie víz vedcom. Má sa poskytnúť 2000 víz pre „mimoriadne talentovaných" vedcov. Zaviedla ich už premiérova predchodkyňa Theresa Mayová. Zmena bude podľa premiéra v tom, že najlepší vedci budú dostávať víza expresne rýchlo. Johnsonova vláda sa usiluje vzbudiť dojem, že nebude postupovať prísnejšie, ale naopak, voľnejšie, pokiaľ pôjde o získanie kvalifikovaných prisťahovalcov. Vedci budú môcť pricestovať do krajiny, aj keď nebudú mať istú pracovnú ponuku.
Premiér prisľúbil, že vedcom poskytne prostriedky, o ktoré budú ukrátení po zastavení príspevkov z EÚ.
Združenie predstaviteľov univerzít už od referenda o brexite varuje, že odchod krajiny z EÚ bez dohody vyvolá veľkú nervozitu u všetkých občanov EÚ na britských univerzitách, konkrétne docentov a študentov. Prístup k miliardovým sumám z vedeckého programu Horizont 2020 a zo štrukturálnych fondov EÚ, ako aj z programu Erasmus+ môže byť ohrozený.
Britskí vedci získavajú z programu Horizont 2014 až 2020 každý rok jednu miliardu eur. V piatok (9. 8.) ministerstvo hospodárstva v Londýne informovalo, že financie, ktoré vedecké ústavy prestanú dostávať z Bruselu, nahradí.
Johnson v Culhamskom centre hovoril o „hrdých dejinách britských inovácií", v ktorých sa bude po brexite pokračovať. Na toto vyjadrenie prišla ostrá reakcia. Nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Andre Geim varoval, že brexit prinesie v každom prípade škody. „Vedci nie sú idioti," povedal Geim pre denník The Times a dodal: „Vedia, že turbulencie budú nevyhnutne trvať mnoho rokov".
Vedecká spoločnosť Royal Society sa v zásade vyslovila za premiérove plány s vízami, ale súčasne varovala pred odchodom krajiny z EÚ bez dohody. To by bola podľa jej prezidenta, nositeľa Nobelovej ceny za chémiu z roku 2009, Venki Ramakrishnana tá najhoršia možnosť.
Británia má po Spojených štátoch na počet obyvateľov najviac nositeľov Nobelových cien. V Oxforde v roku 2016 hlasovalo za zotrvanie v EÚ dve tretiny obyvateľov, v Cambridgi takmer tri štvrtiny.
„Polovica našich medzinárodných akademických talentov na univerzitách v Británii pochádza z európskeho kontinentu," povedal Ramakrishnan. EÚ je pre Britániu najväčším partnerom v oblasti vedeckej spolupráce. Pre vedcov v Británii bude v budúcnosti dôležité pokračovanie s vedcami EÚ a zachovanie prístupu k jej vedeckým fondom.
