Londýn 25. decembra (TASR) - Anabáza brexitu bola koncom októbra 2019 zavŕšená hlasovaním Európskej rady; termín odkladu odchodu Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z eurobloku schválili členské štáty Európskej únie na 31. januára 2020.
JANUÁR
15. januára - Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu neschválili predbežnú dohodu o vystúpení Británie z Európskej únie, ktorú dosiahla vláda premiérky Theresy Mayovej. Za schválenie dohody o odchode Británie z EÚ hlasovalo 202 poslancov, 432 bolo proti.
Britská premiérka Theresa Mayová počas prejavu na rokovaní Dolnej snemovne britského parlamentu v Londýne 29. januára 2019.Foto: TASR/AP
MAREC
12. marca - Poslanci Dolnej snemovne ani na druhý pokus neschválili dohodu o odchode Británie z EÚ. Hlasovalo za ňu 242 poslancov, proti bolo 391.
14. marca - Poslanci Dolnej snemovne schválili dodatok, podľa ktorého má vláda požiadať Brusel o možnosť odkladu termínu odchodu Británie z EÚ. Ten bol v tom čase naplánovaný na 29. marca. Za návrh hlasovalo 412 poslancov, proti bolo 202.
Britská premiérka Theresa Mayová počas prejavu na rokovaní Dolnej snemovne britského parlamentu v Londýne 13. marca 2019.Foto: TASR/AP
20. marca - Britská premiérka Theresa Mayová požiadala o odklad termínu brexitu do 30. júna 2019. Príslušnú žiadosť adresovala formou listu predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi.
21. marca - Lídri EÚ sa na summite v Bruseli jednomyseľne dohodli na možnosti odložiť brexit do 22. mája. A to za podmienky, že Dolná snemovňa už dvakrát odmietnutú dohodu o vystúpení schváli do 29. marca. Ak nie, mohol byť brexit odložený do 12. apríla s tým, že do tej doby mal Londýn informovať svojich európskych partnerov, ako si predstavuje ďalší postup.
Summite EÚ v sídle budovy Europa v Bruseli.Foto: TASR/AP
29. marca - Poslanci Dolnej snemovne ani na tretí pokus neschválili dohodu o odchode Británie z Únie. Hlasovalo za ňu 286 poslancov a 344 bolo proti. V reakcii na to zvolal predseda Európskej rady Donald Tusk na 10. apríla mimoriadny summit EÚ.
APRÍL
5. apríla - Mayová už po druhý raz požiadala Európsku úniu o odklad termínu odchodu Británie z eurobloku do 30. júna.
10. apríla - Európski lídri sa dohodli na odklade brexitu do 31. októbra. Mayová však zároveň vyhlásila, že ak by sa to Británii podarilo skôr - ešte pred 22. májom -, potom sa už krajina nemusí 23.-26. mája zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu. (Zúčastnila sa.)
Na snímke volič vhadzuje volebný lístok do volebnej schránky počas volieb do Európskeho parlamentu. Foto: TASR/AP
MÁJ
24. mája - Britská ministerská predsedníčka Theresa Mayová oznámila, že 7. júna odstúpi z postu šéfky Konzervatívnej strany a vždy bude "hlboko ľutovať", že sa jej nepodarilo zabezpečiť odchod Británie z EÚ.
JÚL
18. júla - Britskí poslanci schválili návrh zákona, podľa ktorého vláda nemôže v týždňoch pred 31. októbrom, na kedy bol naplánovaný odchod Británie z EÚ, ukončiť prebiehajúcu schôdzu parlamentu. Za návrh tohto zákona -- znemožňujúceho budúcemu premiérovi ukončiť schôdzu parlamentu a umožniť tak brexit bez dohody -- hlasovalo 315 poslancov Dolnej snemovne parlamentu, proti bolo 274.
Na videosnímke nový britský premiér Boris Johnson vo svojom prvom vystúpení v tejto funkcii v Dolnej komore britského parlamentu vyzval Európsku úniu, aby prehodnotila svoj postoj k opätovnému otvoreniu zmluvy o odchode Británie z Európskej únie, ktorú s Bruselom uzavrela jeho predchodkyňa Theresa Mayová, 25. júla 2019 v Londýne.Foto: TASR/AP
24. júla - Novozvolený líder konzervatívcov Boris Johnson sa stal oficiálne premiérom a prijal od kráľovnej Alžbety II. poverenie na zostavenie novej vlády. Hneď po vymenovaní vystúpil s prejavom, v ktorom prisľúbil, že Británia bez akýchkoľvek "ak", "a", "ale" opustí Európsku úniu v dohodnutom termíne 31. októbra.
Britská premiérka Theresa Mayová odchádza zo svojho sídla na Downing Street 10 v Londýne na pravdepodobne posledné rokovanie parlamentu vo funkcii premiérky 24. júla 2019. Theresa Mayová by mala dnes podať demisiu kráľovnej Alžbete II., ktorá následne vymenuje do funkcie premiéra Borisa Johnsona. Foto: TASR/AP
25. júla - Dosluhujúci šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker povedal Johnsonovi, že o zmluve o odchode Británie z EÚ sa už nebude rokovať. V telefonickom rozhovore nazval existujúcu dohodu najlepšou a jedinou možnou dohodou.
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker (vpravo) si podáva ruku s britským premiérom Borisom Johnsonom.Foto: TASR/AP
AUGUST
28. augusta - Premiér Johnson požiadal kráľovnú Alžbetu II., aby bola činnosť parlamentu pozastavená až do 14. októbra, čo bol termín, keď zostávali do plánovaného odchodu Británie z EÚ už len dva týždne. Poslanci sa totiž mali vrátiť z letných prázdnin už 3. septembra a ďalšia prestávka sa očakávala neskôr v septembri v súvislosti s výročnými konferenciami hlavných politických strán. Kráľovná Johnsonovu žiadosť ešte v ten istý deň formálne schválila.
Britský premiér Boris Johnson hovorí v Dolnej snemovni britského parlamentu v Londýne.Foto: TASR/AP
SEPTEMBER
4. septembra – Britskí poslanci neschválili návrh premiéra Johnsona na vypísanie nových volieb na 15. októbra. Johnson svoj návrh predložil po tom, ako Dolná snemovňa parlamentu prijala návrh zákona, ktorý zaväzoval vládu žiadať EÚ o odklad brexitu v prípade, že v tejto veci nedosiahne do konca októbra s Úniou dohodu.
9. septembra - Kráľovná Alžbeta II. podpísala návrh zákona, ktorý mal zabrániť brexitu bez dohody a zaväzoval britskú vládu, aby požiadala EÚ o odklad brexitu v prípade, že sa obe strany do konca októbra nedohodnú. Panovníčkiným podpisom nadobudol zákon platnosť.
Na snímke britská kráľovná Alžbeta II. prichádza.Foto: TASR/AP
24. septembra – Britský Najvyšší súd rozhodol, že pozastavenie činnosti britského parlamentu, iniciované premiérom Borisom Johnsonom krátko pred plánovaným vystúpením Británie z EÚ, bolo nezákonné.
25. septembra - Britský parlament začal po verdikte Najvyššieho súdu o nezákonnosti pozastavenia svojej činnosti, iniciovaného premiérom Johnsonom, opäť zasadať.
Britský premiér Boris Johnson hovorí v Dolnej snemovni britského parlamentu v Londýne.Foto: TASR/AP
OKTÓBER
2. októbra - Premiér Boris Johnson navrhol Bruselu, aby sa v dohode s Európskou úniou nahradila tzv. írska poistka, ktorej cieľom je zabrániť zavedeniu režimu tvrdej hranice medzi Írskom a britskou provinciou Severné Írsko, iným protokolom. Upozornil, že brexit bez dohody by predstavoval "zlyhanie štátnického umenia, za ktoré budeme všetci zodpovední".
9. októbra - Škótsky Najvyšší súd odložil rozhodnutie o tom, či v mene britského premiéra Borisa Johnsona požiada EÚ o odklad brexitu, ak to samotný premiér odmietne spraviť. Uviedol, že v prípade nemôže rozhodnúť, dokým nebudú jasné výsledky politickej debaty vo veci brexitu. S príslušným podnetom sa na súd obrátila trojica odporcov brexitu bez dohody, ktorí žiadali, aby súd v prípade hrozby takéhoto scenára uplatnil ustanovenia tzv. Bennovho zákona.
Britský premiér Boris Johnson odchádza z Downing Street na pravidelnú hodinu otázok do parlamentu.Foto: TASR/AP
14. októbra - Vláda premiéra Johnsona si vytýčila "ambicióznu" politiku pre riešenie problematiky zločinu, ochrany životného prostredia, ako aj otázky brexitu, zaznelo počas tzv. trónneho príhovoru kráľovnej Alžbety II., ktorá slávnostne otvorila novú schôdzu zákonodarného zboru a predstavila program vlády na ďalšie legislatívne obdobie.
17. októbra - Európska únia a Británia dosiahli dohodu o podmienkach vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ, ktorá ešte potrebuje ratifikáciu zo strany Európskeho parlamentu a britského parlamentu, informoval predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.
19. októbra - Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu schválili dodatok k dohode s EÚ úniou o brexite, ktorý zdržiaval schvaľovanie samotnej dohody. Zákonodarný zbor hlasoval o dodatku nezávislého poslanca Olivera Letwina k príslušnému vládnemu návrhu. Podľa pôvodných očakávaní mali poslanci hlasovať priamo o dohode o odchode Británie z Európskej únie, ktorej revidovanú podobu vyrokoval premiér Johnson s Bruselom v predchádzajúcich dňoch.
19. októbra - Johnson zaslal predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi list so žiadosťou o odklad brexitu, pod ktorého znenie sa nepodpísal. Vzápätí však pripojil ďalší list, v ktorom sa hovorí, že britský ministerský predseda si neželá posunutie odchodu svojej krajiny z Európskej únie neskôr ako v deň stanoveného konečného termínu, teda 31. októbra.
Britský premiér Boris Johnson, archívna foto.Foto: TASR/AP
21. októbra - Predseda Dolnej snemovne britského parlamentu John Bercow neumožnil poslancom hlasovať o novej dohode o brexite, ktorú s EÚ uzavrela vláda premiéra Borisa Johnsona. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že o rovnakej dohode poslanci hlasovali už dva dni predtým, keď schválili dodatok k revidovanej dohode o brexite na základe návrhu nezávislého poslanca Olivera Letwina.
21. októbra - Waleský prvý minister Mark Drakeford a škótska premiérka Nicola Sturgeonová požiadali Európsku radu o odklad brexitu dostatočne dlhý na to, aby sa mohlo uskutočniť druhé referendum o odchode Británie z EÚ.
22. októbra - Poslanci Dolnej snemovne parlamentu schválili v druhom čítaní návrh vykonávacieho zákona o dohode o vystúpení Británie z EÚ. K vykonávaciemu zákonu dovtedy nebolo možné predložiť pozmeňovacie návrhy.
Dolná snemovňa britského parlamentu, archívna snímka.Foto: TASR/AP
24. októbra - Boris Johnson oznámil, že predloží Dolnej snemovni parlamentu návrh, aby sa predčasné parlamentné voľby konali 12. decembra. Išlo už o tretí Johnsonov pokus o vypísanie nových volieb. Na 12. decembra bol naplánovaný aj summit lídrov EÚ v Bruseli.
25. októbra – Diplomati z 27 členských krajín EÚ po rozhovoroch v Bruseli oznámili, že Európska únia odložila až do nasledujúceho týždňa rozhodnutie o tom, ako dlho má trvať odklad vystúpenia Británie z EÚ.
28. októbra - Členské štáty Európskej únie schválili odklad odchodu Británie z Únie do 31. januára 2020. Spojené kráľovstvo však môže vystúpiť z EÚ aj skôr. Predseda Európskej rady Donald Tusk o tom informoval na Twitteri s tým, že toto rozhodnutie Londýnu oficiálne oznámi aj listom.
Predseda Európskej rady (ER) Donald Tusk.Foto: TASR/AP
28. októbra - Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu neschválili Johnsonov návrh, aby sa predčasné voľby konali 12. decembra. Poslanci návrh zamietli pomerom hlasov 299 ku 70. Johnson však na to reagoval, že britskému parlamentu znova predloží návrh zákona s cieľom dosiahnuť konanie volieb v decembri tohto roka.
Britský premiér Boris Johnson a jeho poradca Dominic Cummings (vľavo) odchádzajú zo sídla na Downing Street 10 na zasadnutie britského parlamentu v Londýne 28. októbra 2019. Britský premiér Boris Johnson v pondelok uviedol, že vinu za to, že Británia neopustí Európsku úniu 31. októbra, nenesie on, ale parlament.Foto: TASR/AP
29. októbra - Konanie predčasných parlamentných volieb na termín 12. december poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu schválili. Návrh zákona, ktorý umožnil prvé decembrové voľby v krajine od roku 1923, schválili zákonodarcovia pomerom hlasov 438 k 20.
Britský premiér Boris Johnson a líder labouristov Jeremy Corbyn.Foto: TASR/AP
30. októbra - Návrh zákona o usporiadaní predčasných volieb 12. decembra odsúhlasila aj horná komora britského parlamentu, Snemovňa lordov. Návrh už deň predtým schválila Dolná snemovňa.
NOVEMBER
6. novembra - Pred voľbami vypísanými na 12. decembra bol britský parlament formálne rozpustený.
Na kombosnímke lídri dvoch najsilnejších britských politických strán mávajú po odovzdaní hlasov v Londýne počas predčasných parlamentných volieb 12. decembra 2019. Vľavo je líder Konzervatívnej strany a britský premiér Boris Johnson v londýnskej štvrti Westminster a vpravo je líder labouristov Jeremy Corbyn.Foto: TASR
DECEMBER
12. decembra - V Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska sa konali parlamentné voľby. Jasne v nich zvíťazila Konzervatívna strana úradujúceho premiéra Borisa Johnsona so ziskom 43,6 percenta hlasov a zaznamenala tak svoj najlepší výsledok od roku 1987. Johnson sa po oznámení volebných výsledkov zaviazal, že vláda uskutoční brexit do 31. januára 2020.
Na snímke britský premiér Boris Johnson po pravdepodobnom víťazstve svojej Konzervatívnej strany vo štvrtkových predčasných parlamentných voľbách uviedol, že konzervatívci majú teraz "silný nový mandát uskutočniť brexit, zjednotiť krajinu a posunúť ju dopredu". Johnson sa poďakoval svojim voličom po tom, čo obhájil svoj mandát, keď kandidoval za volebný obvod Uxbridge a South Ruislip. Londýn, 13. decembra 2019.Foto: TASR/AP
