Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Už 18. októbra 1918 bola zverejnená Washingtonská deklarácia, alebo tiež Vyhlásenie československej nezávislosti, pod ktoré sa podpísali predstavitelia dočasnej československej vlády na čele s Tomášom G. Masarykom.
Autor TASR
Praha/Bratislava 28. októbra (TASR) - Revolúcia bez jediného výstrelu. Aj týmito slovami opisujú historici udalosti, ktoré sa odohrali v Prahe v pondelok 28. októbra 1918. Deň, keď sa zrodilo Československo, sa však nezaobišiel bez napätia.
Už 18. októbra 1918 bola zverejnená Washingtonská deklarácia, alebo tiež Vyhlásenie československej nezávislosti, pod ktoré sa podpísali predstavitelia dočasnej československej vlády na čele s Tomášom G. Masarykom. V tom istom čase rakúsky cisár Karol I. navrhoval zachovanie Rakúska-Uhorska s autonómiou pre Čechov a Slovákov. Na obe vyhlásenia zareagoval prezident USA Woodrow Wilson. Vyhlásil, že mier bude možný len s podmienkou, ak bude Československu a Juhoslávii uznaná samostatnosť.
Cisár Karol I. sľúbil 22. októbra 1918 podpredsedovi Národného výboru Československého Václavovi Klofáčovi, že rakúska armáda nebude klásť odpor. "Keď Karol I. videl, že sa Rakúsko už nedá zachrániť, sám sa zaručil, že ak odovzdanie moci prebehne disciplinovane, bez strát na životoch, rakúska armáda nezasiahne," povedal historik Jan Rychlík.
"Keď Taliani 27. októbra prelomili na rieke Piave rakúsko-uhorskú obranu, cisár poveril posledného ministra zahraničných vecí monarchie grófa Júliusa Andrássyho, aby prostredníctvom amerického prezidenta Wilsona požiadal Dohodu o prímerie. Keď gróf Andrássy na pokyn cisára Karola Wilsonove podmienky prijal, monarchia de facto uznala právo Čechov a Slovákov na sebaurčenie," píše spisovateľ a amatérsky historik Jozef Hanák v knihe Obsadenie Bratislavy.
Správa o kapitulácii Rakúska-Uhorska vyvolala nadšenie, aj keď situácia bola neprehľadná. Podľa publicistu Ferdinanda Peroutku „ráno 28. októbra ešte žiadny z vedúcich českých mužov nedokázal predpovedať, čo všetko v ten deň vykonajú". Predstavitelia Národného výboru začali rokovať s odchádzajúcou mocou, s veliteľstvom posádky rakúskych vojsk v Prahe. Dôležitým krokom bolo tiež obsadenie Obilného ústavu, ktorý rozdeľoval potraviny. Rozjasaní občania už medzitým v eufórii strhávali štátne emblémy monarchie, orly a orlice, dokonca aj výložky vojakov. Na soche svätého Václava zaviala československá vlajka.
Na druhej strane bolo v Prahe veľa ozbrojených cisárskych vojakov, Maďarov i Nemcov, ktorí vyšli do ulíc. V pohotovosti bolo podľa Hanáka aj sedemsto maďarských a nemeckých žandárov. Oproti tomu český dôstojník Rošický mal s ďalšími kolegami pripravené zbrane, potraviny a vojenské sily zložené z Čechov, Slovákov, ale aj Juhoslovanov, Rumunov, Rusov a Talianov. Príslušníci sokolských a robotníckych telovýchovných oddielov vytvorili Národnú stráž, ktorá obsadzovala všetky dôležité objekty v Prahe.
Eskalácii napätia zabránila rozvaha veliteľa pražskej posádky – rakúskym vojskám totiž velil Čech generál Kestřánek. Českého veliteľa generála Václava Řezáča mali aj žandári. Keď sa večer velitelia dozvedeli, že bola vyhlásená republika, dostavili sa okolo 20. hodiny do Obecného domu a odovzdali Národnému výboru do rúk moc a zodpovednosť za verejný poriadok. "Armáda sa jednoducho neutralizovala a velitelia čakali, ako všetko dopadne," povedal pre TV Blesk emeritný riaditeľ Archívu hlavného mesta Prahy Václav Ledvinka.
A aby udalosti nevyústili do násilností, drancovania obchodov, alebo konfliktov s nemeckou menšinou, pozvala pražská radnica na podnet Národného výboru do ulíc dychovky, hudobné súbory, aby sa ľudia radšej veselili.
"Naozaj sa už večer 28. októbra vyhlasovanie samostatnosti podobalo skôr na ľudovú veselicu," dodal Ledvinka s tým, že niektorí kapelníci potom nezabudli poslať na magistrát faktúry za svoje vystúpenia.
Revolúcia sa tak odohrala nielen nenásilne, ale za tónov hudby. A hlavne to nebola žiadna revolúcia. Český historik Jan Rychlík sa v Českej televízii vyjadril: "Jednoznačne to nebola revolúcia, bolo to odovzdanie moci ako 17. novembra. Zaplať pánboh za to. Žiadny rozumný človek, pokiaľ nie je šialenec, si totiž nemôže priať revolúciu. To je krajný prostriedok."
Atmosféru pražských ulíc toho dňa dokresľuje rozprávanie herca Jana Wericha. Ako 13- ročného chlapca ho prekvapilo, že v meste nechodili električky, boli zatvorené obchody a do centra prúdili davy ľudí. Werich povedal: "Míňal som obchod, na dverách bolo zavesené papierové vrecúško a na ňom krásne vypísaným kupeckým písmom stálo: Zatvorené za účelom prevratu."
Vo večerných hodinách vydal Národný výbor prvý zákon o zriadení samostatného štátu československého, zverejnené tiež bolo zvolanie Národného výboru "Lide československý." Dokumenty podpísali Antonín Švehla, Alois Rašín, Jiří Stříbrný, Vavro Šrobár a František Soukup, piati muži 28. októbra.
28. júla 1914 - Začala sa prvá svetová vojna.
1914 – Formovanie československých légií – jednotiek dobrovoľného zahraničného odboja Čechov a Slovákov, ktoré tvorili českí a slovenskí krajania, ale aj bývalí vojaci rakúsko-uhorskej armády, ktorí dezertovali.
19. októbra 1915 - Otázky samostatnosti nového štátu boli témami rozhovorov predstaviteľov pripravovanej zahraničnej Národnej rady s významnými politikmi už v rokoch 1915-1916. Tomášovi G. Masarykovi pomohla aj profesúra na londýnskej univerzite a menovanie za riaditeľa Slovanského ústavu, kde mal v tento deň prvú prednášku. O mesiac neskôr vyšlo v Paríži České prohlášení neodvislosti - prvý manifest československej samostatnosti. Významný podiel na tomto akte mal Milan Rastislav Štefánik, ktorý československým aktivistom "otváral dvere parížskych salónov i vládnych kancelárií".
22. októbra 1915 - Bola podpísaná Clevelandská dohoda, prvý spoločný písomný dokument podpísaný predstaviteľmi Čechov a Slovákov na začiatku I. svetovej vojny. Dokument podpísali zástupcovia Slovenskej ligy Ivan Daxner a Albert Pavol Mamatej a Českého národního sdružení Ludvík Fisher a Josef Tvrzický-Kramer.
február 1916 - V Paríži oficiálne založili Československú národnú radu.
9. októbra 1917 – V rámci légií vznikol v Rusku Československý armádny zbor. Základy armády budúceho samostatného československého štátu sa začali formovať po bitke pri Zborove v lete 1917, keď si československé jednotky získali dôveru Rusov. V deň vzniku mal Československý armádní zbor v Rusku 40-tisíc mužov, osem streleckých plukov a dve delostrelecké brigády. Počty vojakov jednotiek v Rusku, Francúzsku a Taliansku dosiahli takmer 90-tisíc. Zatiaľ neexistujúci štát tak už mal svoju armádu.
8. januára 1918 – Na zasadnutí amerického kongresu prezident Woodrow Wilson predniesol 14 bodov, ktoré formulovali názor USA na medzinárodné usporiadanie sveta po 1. svetovej vojne. V bodoch sa hovorí o suverenite Belgicka či Turecka, nie však o Československu. Bod 10 hovorí o Vytvorení predpokladov pre autonómny vývoj národov Rakúska-Uhorska.
1. mája 1918 - Na zhromaždení robotníkov a obyvateľov Liptovského Sv. Mikuláša a jeho okolia prijali mikulášsku rezolúciu, ktorá podporovala právo na sebaurčenie národov a myšlienku vzniku Československa.
22. mája 1918 - V mene ministerstva zahraničných vecí Anglicka uznal lord Robert Cecil právo československého národa na samostatnosť a o niekoľko dní nato vláda USA schválila rezolúciu Kongresu utláčaných národov v Ríme. V júni sa k veľmociam pridalo Francúzsko, v júli Rusko a v auguste napríklad aj Japonsko.
30. mája 1918 - V USA podpísali predstavitelia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a predseda československej národnej rady Tomáš Garrigue Masaryk Pittsburskú dohodu. Dohoda schvaľovala spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte, v ktorom malo mať Slovensko vlastnú administratívu a snem. Podľa historikov mala dohoda presvedčiť americkú verejnosť, ale aj prezidenta Wilsona o oprávnenosti československého štátu. Masarykova aktivita a podpis Pittsburskej dohody zmenili tento postoj. Československé légie boli postupne uznané za spojenecké vojsko a Československá národná rada za základ vlády budúceho Československa.
3. septembra 1918 - Vláda USA vyhlásila, že uznáva vojenský stav medzi Československom a nemeckým a rakúskym cisárstvom. Národnú radu tým považovala de facto za vládu s právomocami riadiť vojenské a politické veci národa.
14. októbra 1918 - Minister zahraničných vecí dočasnej vlády Edvard Beneš vymenoval prvých veľvyslancov.
16. októbra 1918 – Rakúsky cisár Karol I. adresoval americkému prezidentovi Wilsonovi ponuku na prímerie, súčasťou ktorej bolo zachovanie rakúsko-uhorskej monarchie s istou mierou autonómie pre Čechov resp. iné národy.
18. októbra 1918 - Vo Washingtone bola vydaná a zverejnená deklarácia československej samostatnosti vypracovaná Tomášom G. Masarykom. Prezident USA Wilson dal Masarykovi vedieť, že deklaráciu čítal a že dáva Rakúsku-Uhorsku odpoveď, s ktorou bude Masaryk spokojný. Návrh Karola I. prezident USA odmietol s tým, že mier bude možný len za podmienky uznania samostatnosti Čechoslovákov a Juhoslovanov.
20. októbra 1918 – Americkú odpoveď na veľvyslanectve USA v Paríži prečítali Edvardovi Benešovi.
22. októbra 1918 – Cisár Karol I. prisľúbil podpredsedovi Národného výboru Československého Václavovi Klofáčovi, že sa odovzdanie moci novovznikajúcemu štátu odohrá bez krviprelievania a rakúska armáda nezasiahne, pokiaľ ani z československej strany nedôjde k násilnostiam. Stalo sa tak vo Viedni, kde sa československá delegácia zastavila cestou do Ženevy na rokovania, ktoré sa začali 28. októbra.
27. októbra 1918 – Na rieke Piave prelomili Taliani rakúsko-uhorskú obranu. Cisár poveril posledného ministra zahraničných vecí monarchie grófa Júliusa Andrássyho (bol vo funkcii od 24. októbra), aby prostredníctvom amerického prezidenta Wilsona požiadal Dohodu o prímerie. Keď gróf Andrássy na pokyn cisára Karola Wilsonove podmienky prijal, monarchia de facto uznala právo Čechov a Slovákov na sebaurčenie.
28. októbra 1918 - Manifestom Národného výboru sa v Prahe vyhlásil československý Národný výbor. Od tohto dňa prevzal vládu a prijal aj prvý zákon o vzniku ČSR. Zverejnené bolo tiež zvolanie Národného výboru "Lide československý". Dokumenty podpísali Antonín Švehla, Alois Rašín, Jiří Stříbrný, Vavro Šrobár a František Soukup, piati muži 28. októbra. Rakúske jednotky prítomné v Prahe odovzdali večer predstaviteľom Národného výboru do rúk moc a zodpovednosť za poriadok. Ľudia v uliciach strhávali symboly cisárstva a oslavovali.
- V Ženeve sa nezávisle na vývoji v Prahe začali v tento deň rokovania delegácie Národného výboru, ktorú viedol Karel Kramář, so zástupcami protirakúskeho zahraničného odboja o vytvorení a podobe Československa. Uzniesli sa, že nový štát bude republikou, prezidentom sa stane Masaryk a Kramář bude premiérom. Oficiálne republika vznikla 14. novembra 1918.
30. októbra 1918 - Na zasadnutí v Martine sa vytvorila Slovenská národná rada, ktorá prijala Deklaráciu slovenského národa. V nej sa stotožnila so spoločnou republikou Čechov a Slovákov. Martinská deklarácia Slovenskej národnej rady odobrila schválenie Základných štátoprávnych dokumentov vzniku ČSR.
Už 18. októbra 1918 bola zverejnená Washingtonská deklarácia, alebo tiež Vyhlásenie československej nezávislosti, pod ktoré sa podpísali predstavitelia dočasnej československej vlády na čele s Tomášom G. Masarykom. V tom istom čase rakúsky cisár Karol I. navrhoval zachovanie Rakúska-Uhorska s autonómiou pre Čechov a Slovákov. Na obe vyhlásenia zareagoval prezident USA Woodrow Wilson. Vyhlásil, že mier bude možný len s podmienkou, ak bude Československu a Juhoslávii uznaná samostatnosť.
Cisár Karol I. sľúbil 22. októbra 1918 podpredsedovi Národného výboru Československého Václavovi Klofáčovi, že rakúska armáda nebude klásť odpor. "Keď Karol I. videl, že sa Rakúsko už nedá zachrániť, sám sa zaručil, že ak odovzdanie moci prebehne disciplinovane, bez strát na životoch, rakúska armáda nezasiahne," povedal historik Jan Rychlík.
"Keď Taliani 27. októbra prelomili na rieke Piave rakúsko-uhorskú obranu, cisár poveril posledného ministra zahraničných vecí monarchie grófa Júliusa Andrássyho, aby prostredníctvom amerického prezidenta Wilsona požiadal Dohodu o prímerie. Keď gróf Andrássy na pokyn cisára Karola Wilsonove podmienky prijal, monarchia de facto uznala právo Čechov a Slovákov na sebaurčenie," píše spisovateľ a amatérsky historik Jozef Hanák v knihe Obsadenie Bratislavy.
Správa o kapitulácii Rakúska-Uhorska vyvolala nadšenie, aj keď situácia bola neprehľadná. Podľa publicistu Ferdinanda Peroutku „ráno 28. októbra ešte žiadny z vedúcich českých mužov nedokázal predpovedať, čo všetko v ten deň vykonajú". Predstavitelia Národného výboru začali rokovať s odchádzajúcou mocou, s veliteľstvom posádky rakúskych vojsk v Prahe. Dôležitým krokom bolo tiež obsadenie Obilného ústavu, ktorý rozdeľoval potraviny. Rozjasaní občania už medzitým v eufórii strhávali štátne emblémy monarchie, orly a orlice, dokonca aj výložky vojakov. Na soche svätého Václava zaviala československá vlajka.
Na druhej strane bolo v Prahe veľa ozbrojených cisárskych vojakov, Maďarov i Nemcov, ktorí vyšli do ulíc. V pohotovosti bolo podľa Hanáka aj sedemsto maďarských a nemeckých žandárov. Oproti tomu český dôstojník Rošický mal s ďalšími kolegami pripravené zbrane, potraviny a vojenské sily zložené z Čechov, Slovákov, ale aj Juhoslovanov, Rumunov, Rusov a Talianov. Príslušníci sokolských a robotníckych telovýchovných oddielov vytvorili Národnú stráž, ktorá obsadzovala všetky dôležité objekty v Prahe.
Eskalácii napätia zabránila rozvaha veliteľa pražskej posádky – rakúskym vojskám totiž velil Čech generál Kestřánek. Českého veliteľa generála Václava Řezáča mali aj žandári. Keď sa večer velitelia dozvedeli, že bola vyhlásená republika, dostavili sa okolo 20. hodiny do Obecného domu a odovzdali Národnému výboru do rúk moc a zodpovednosť za verejný poriadok. "Armáda sa jednoducho neutralizovala a velitelia čakali, ako všetko dopadne," povedal pre TV Blesk emeritný riaditeľ Archívu hlavného mesta Prahy Václav Ledvinka.
A aby udalosti nevyústili do násilností, drancovania obchodov, alebo konfliktov s nemeckou menšinou, pozvala pražská radnica na podnet Národného výboru do ulíc dychovky, hudobné súbory, aby sa ľudia radšej veselili.
"Naozaj sa už večer 28. októbra vyhlasovanie samostatnosti podobalo skôr na ľudovú veselicu," dodal Ledvinka s tým, že niektorí kapelníci potom nezabudli poslať na magistrát faktúry za svoje vystúpenia.
Revolúcia sa tak odohrala nielen nenásilne, ale za tónov hudby. A hlavne to nebola žiadna revolúcia. Český historik Jan Rychlík sa v Českej televízii vyjadril: "Jednoznačne to nebola revolúcia, bolo to odovzdanie moci ako 17. novembra. Zaplať pánboh za to. Žiadny rozumný človek, pokiaľ nie je šialenec, si totiž nemôže priať revolúciu. To je krajný prostriedok."
Atmosféru pražských ulíc toho dňa dokresľuje rozprávanie herca Jana Wericha. Ako 13- ročného chlapca ho prekvapilo, že v meste nechodili električky, boli zatvorené obchody a do centra prúdili davy ľudí. Werich povedal: "Míňal som obchod, na dverách bolo zavesené papierové vrecúško a na ňom krásne vypísaným kupeckým písmom stálo: Zatvorené za účelom prevratu."
Vo večerných hodinách vydal Národný výbor prvý zákon o zriadení samostatného štátu československého, zverejnené tiež bolo zvolanie Národného výboru "Lide československý." Dokumenty podpísali Antonín Švehla, Alois Rašín, Jiří Stříbrný, Vavro Šrobár a František Soukup, piati muži 28. októbra.
TASR prináša chronológiu udalostí, ktoré viedli k vzniku ČSR v roku 1918
28. júla 1914 - Začala sa prvá svetová vojna.
1914 – Formovanie československých légií – jednotiek dobrovoľného zahraničného odboja Čechov a Slovákov, ktoré tvorili českí a slovenskí krajania, ale aj bývalí vojaci rakúsko-uhorskej armády, ktorí dezertovali.
19. októbra 1915 - Otázky samostatnosti nového štátu boli témami rozhovorov predstaviteľov pripravovanej zahraničnej Národnej rady s významnými politikmi už v rokoch 1915-1916. Tomášovi G. Masarykovi pomohla aj profesúra na londýnskej univerzite a menovanie za riaditeľa Slovanského ústavu, kde mal v tento deň prvú prednášku. O mesiac neskôr vyšlo v Paríži České prohlášení neodvislosti - prvý manifest československej samostatnosti. Významný podiel na tomto akte mal Milan Rastislav Štefánik, ktorý československým aktivistom "otváral dvere parížskych salónov i vládnych kancelárií".
22. októbra 1915 - Bola podpísaná Clevelandská dohoda, prvý spoločný písomný dokument podpísaný predstaviteľmi Čechov a Slovákov na začiatku I. svetovej vojny. Dokument podpísali zástupcovia Slovenskej ligy Ivan Daxner a Albert Pavol Mamatej a Českého národního sdružení Ludvík Fisher a Josef Tvrzický-Kramer.
február 1916 - V Paríži oficiálne založili Československú národnú radu.
9. októbra 1917 – V rámci légií vznikol v Rusku Československý armádny zbor. Základy armády budúceho samostatného československého štátu sa začali formovať po bitke pri Zborove v lete 1917, keď si československé jednotky získali dôveru Rusov. V deň vzniku mal Československý armádní zbor v Rusku 40-tisíc mužov, osem streleckých plukov a dve delostrelecké brigády. Počty vojakov jednotiek v Rusku, Francúzsku a Taliansku dosiahli takmer 90-tisíc. Zatiaľ neexistujúci štát tak už mal svoju armádu.
8. januára 1918 – Na zasadnutí amerického kongresu prezident Woodrow Wilson predniesol 14 bodov, ktoré formulovali názor USA na medzinárodné usporiadanie sveta po 1. svetovej vojne. V bodoch sa hovorí o suverenite Belgicka či Turecka, nie však o Československu. Bod 10 hovorí o Vytvorení predpokladov pre autonómny vývoj národov Rakúska-Uhorska.
1. mája 1918 - Na zhromaždení robotníkov a obyvateľov Liptovského Sv. Mikuláša a jeho okolia prijali mikulášsku rezolúciu, ktorá podporovala právo na sebaurčenie národov a myšlienku vzniku Československa.
22. mája 1918 - V mene ministerstva zahraničných vecí Anglicka uznal lord Robert Cecil právo československého národa na samostatnosť a o niekoľko dní nato vláda USA schválila rezolúciu Kongresu utláčaných národov v Ríme. V júni sa k veľmociam pridalo Francúzsko, v júli Rusko a v auguste napríklad aj Japonsko.
30. mája 1918 - V USA podpísali predstavitelia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a predseda československej národnej rady Tomáš Garrigue Masaryk Pittsburskú dohodu. Dohoda schvaľovala spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte, v ktorom malo mať Slovensko vlastnú administratívu a snem. Podľa historikov mala dohoda presvedčiť americkú verejnosť, ale aj prezidenta Wilsona o oprávnenosti československého štátu. Masarykova aktivita a podpis Pittsburskej dohody zmenili tento postoj. Československé légie boli postupne uznané za spojenecké vojsko a Československá národná rada za základ vlády budúceho Československa.
3. septembra 1918 - Vláda USA vyhlásila, že uznáva vojenský stav medzi Československom a nemeckým a rakúskym cisárstvom. Národnú radu tým považovala de facto za vládu s právomocami riadiť vojenské a politické veci národa.
14. októbra 1918 - Minister zahraničných vecí dočasnej vlády Edvard Beneš vymenoval prvých veľvyslancov.
16. októbra 1918 – Rakúsky cisár Karol I. adresoval americkému prezidentovi Wilsonovi ponuku na prímerie, súčasťou ktorej bolo zachovanie rakúsko-uhorskej monarchie s istou mierou autonómie pre Čechov resp. iné národy.
18. októbra 1918 - Vo Washingtone bola vydaná a zverejnená deklarácia československej samostatnosti vypracovaná Tomášom G. Masarykom. Prezident USA Wilson dal Masarykovi vedieť, že deklaráciu čítal a že dáva Rakúsku-Uhorsku odpoveď, s ktorou bude Masaryk spokojný. Návrh Karola I. prezident USA odmietol s tým, že mier bude možný len za podmienky uznania samostatnosti Čechoslovákov a Juhoslovanov.
20. októbra 1918 – Americkú odpoveď na veľvyslanectve USA v Paríži prečítali Edvardovi Benešovi.
22. októbra 1918 – Cisár Karol I. prisľúbil podpredsedovi Národného výboru Československého Václavovi Klofáčovi, že sa odovzdanie moci novovznikajúcemu štátu odohrá bez krviprelievania a rakúska armáda nezasiahne, pokiaľ ani z československej strany nedôjde k násilnostiam. Stalo sa tak vo Viedni, kde sa československá delegácia zastavila cestou do Ženevy na rokovania, ktoré sa začali 28. októbra.
27. októbra 1918 – Na rieke Piave prelomili Taliani rakúsko-uhorskú obranu. Cisár poveril posledného ministra zahraničných vecí monarchie grófa Júliusa Andrássyho (bol vo funkcii od 24. októbra), aby prostredníctvom amerického prezidenta Wilsona požiadal Dohodu o prímerie. Keď gróf Andrássy na pokyn cisára Karola Wilsonove podmienky prijal, monarchia de facto uznala právo Čechov a Slovákov na sebaurčenie.
28. októbra 1918 - Manifestom Národného výboru sa v Prahe vyhlásil československý Národný výbor. Od tohto dňa prevzal vládu a prijal aj prvý zákon o vzniku ČSR. Zverejnené bolo tiež zvolanie Národného výboru "Lide československý". Dokumenty podpísali Antonín Švehla, Alois Rašín, Jiří Stříbrný, Vavro Šrobár a František Soukup, piati muži 28. októbra. Rakúske jednotky prítomné v Prahe odovzdali večer predstaviteľom Národného výboru do rúk moc a zodpovednosť za poriadok. Ľudia v uliciach strhávali symboly cisárstva a oslavovali.
- V Ženeve sa nezávisle na vývoji v Prahe začali v tento deň rokovania delegácie Národného výboru, ktorú viedol Karel Kramář, so zástupcami protirakúskeho zahraničného odboja o vytvorení a podobe Československa. Uzniesli sa, že nový štát bude republikou, prezidentom sa stane Masaryk a Kramář bude premiérom. Oficiálne republika vznikla 14. novembra 1918.
30. októbra 1918 - Na zasadnutí v Martine sa vytvorila Slovenská národná rada, ktorá prijala Deklaráciu slovenského národa. V nej sa stotožnila so spoločnou republikou Čechov a Slovákov. Martinská deklarácia Slovenskej národnej rady odobrila schválenie Základných štátoprávnych dokumentov vzniku ČSR.
