Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
< sekcia Československé výročia 2018
A.Danko: Udalosti februára 1948 oslabili po vojne postavenie Slovenska
Predseda slovenského parlamentu pripomenul, že vo februári 1948 sa začali sa perzekúcie, predstavitelia Demokratickej strany boli odstránení z funkcií bez akejkoľvek politickej a právnej legitimity.
Autor TASR
Bratislava 20. februára (TASR) – Februárové udalosti roku 1948 znamenali oslabenie postavenia Slovenska v povojnovom Československu. Na úvod dvojdňovej konferencie pripomínajúcej 70. výročie tohto dejinného okamihu to v utorok uviedol predseda Národnej rady (NR) SR Andrej Danko (SNS). Podľa toho boli oprávnené slovenské štátoprávne požiadavky zavrhnuté v ideológii socialistického internacionalizmu.
Udalosti rokov 1947–1948 priniesli Slovákom výrazný zlom, povedal Danko v otváracom prejave v priestoroch historickej budovy Národnej rady SR. Ťaženie voči demokratickým politickým silám, ktoré v roku 1946 výrazne vyhrali na Slovensku voľby a stali sa prekážkou komunistov, nadobudlo formu politického prevratu. KSČ s cieľom zaviesť centralistickú vládu v Prahe oklieštila kompetencie slovenských národných orgánov, charakterizoval.
„Začali sa perzekúcie, predstavitelia Demokratickej strany boli odstránení z funkcií – to všetko bez akejkoľvek politickej a právnej legitimity v absolútnom rozpore s výsledkami volieb,“ zdôraznil predseda slovenského parlamentu, ktorý prevzal nad podujatím záštitu. Podotkol, že pod prevzatie štátnej moci komunistami sa na Slovensku podpísala aj nejednotnosť vtedajších demokratických politických síl.
„Poznávacím znamením tohto obdobia bola politika strachu, policajná svojvôľa a absencia spravodlivosti. Nový politický režim neustále hľadal triednych nepriateľov, mrzačil princípy právneho štátu, narúšal vzťahy v rodinách aj na pracoviskách,“ uviedol Danko. „V spoločnosti, ktorá mala pôsobiť jednoliatym a budovateľským dojmom, sa potláčala inteligencia, ľuďom sa vnucoval ateizmus, oklieštená bola akákoľvek forma plurality v politike, vede, aj umení. Oprávnené slovenské štátoprávne požiadavky ostali zavrhnuté v ideológii socialistického internacionalizmu,“ doplnil.
Konferenciu s názvom "Nastolenie komunistického režimu v Československu vo februári 1948 a jeho dôsledky pre spoločnosť" organizuje Ústav pamäti národa (ÚPN) v spolupráci s Ústavem pro soudobé dějiny Akademie věd Českej republiky a NR SR. Predsedníčka Správnej rady ÚPN Andrea Kluknavská pripomenula, že pred rokom 1989 bola táto udalosť oslavovaná ako takzvaný Víťazný február. „Dnes už vieme, že pre slovenský národ bol február 1948 prehrou, tragédiou, ktorá otvorila dvere komunistickej totalite a strate slobody,“ uviedla.
Riaditeľ Ústavu pro soudobé dějiny AV ČR Miroslav Vaněk vysvetlil, že bratislavská konferencia je prvým podujatím organizovaným spoločne s ÚPN k tzv. osmičkovým výročiam. Ďalšou bude konferencia k roku 1968, ktorá sa bude konať v Prahe. „Už sme sa tiež dohadovali na konferencii k 30. výročiu udalostí roku 1989, ktorá by mohla byť budúci rok,“ naznačil Vaněk možné pokračovanie takejto spolupráce.
Udalosti rokov 1947–1948 priniesli Slovákom výrazný zlom, povedal Danko v otváracom prejave v priestoroch historickej budovy Národnej rady SR. Ťaženie voči demokratickým politickým silám, ktoré v roku 1946 výrazne vyhrali na Slovensku voľby a stali sa prekážkou komunistov, nadobudlo formu politického prevratu. KSČ s cieľom zaviesť centralistickú vládu v Prahe oklieštila kompetencie slovenských národných orgánov, charakterizoval.
„Začali sa perzekúcie, predstavitelia Demokratickej strany boli odstránení z funkcií – to všetko bez akejkoľvek politickej a právnej legitimity v absolútnom rozpore s výsledkami volieb,“ zdôraznil predseda slovenského parlamentu, ktorý prevzal nad podujatím záštitu. Podotkol, že pod prevzatie štátnej moci komunistami sa na Slovensku podpísala aj nejednotnosť vtedajších demokratických politických síl.
„Poznávacím znamením tohto obdobia bola politika strachu, policajná svojvôľa a absencia spravodlivosti. Nový politický režim neustále hľadal triednych nepriateľov, mrzačil princípy právneho štátu, narúšal vzťahy v rodinách aj na pracoviskách,“ uviedol Danko. „V spoločnosti, ktorá mala pôsobiť jednoliatym a budovateľským dojmom, sa potláčala inteligencia, ľuďom sa vnucoval ateizmus, oklieštená bola akákoľvek forma plurality v politike, vede, aj umení. Oprávnené slovenské štátoprávne požiadavky ostali zavrhnuté v ideológii socialistického internacionalizmu,“ doplnil.
Konferenciu s názvom "Nastolenie komunistického režimu v Československu vo februári 1948 a jeho dôsledky pre spoločnosť" organizuje Ústav pamäti národa (ÚPN) v spolupráci s Ústavem pro soudobé dějiny Akademie věd Českej republiky a NR SR. Predsedníčka Správnej rady ÚPN Andrea Kluknavská pripomenula, že pred rokom 1989 bola táto udalosť oslavovaná ako takzvaný Víťazný február. „Dnes už vieme, že pre slovenský národ bol február 1948 prehrou, tragédiou, ktorá otvorila dvere komunistickej totalite a strate slobody,“ uviedla.
Riaditeľ Ústavu pro soudobé dějiny AV ČR Miroslav Vaněk vysvetlil, že bratislavská konferencia je prvým podujatím organizovaným spoločne s ÚPN k tzv. osmičkovým výročiam. Ďalšou bude konferencia k roku 1968, ktorá sa bude konať v Prahe. „Už sme sa tiež dohadovali na konferencii k 30. výročiu udalostí roku 1989, ktorá by mohla byť budúci rok,“ naznačil Vaněk možné pokračovanie takejto spolupráce.
