< sekcia Československé výročia 2018
CHMELÁR a HRABKO: Zeman to hrá na prvé volebné kolo, ale asi budú dve
Podľa Chmelára je dôležité dostať čím skôr exsiskára Ľ.Kosíka z Mali, aby sa prešetrili jeho vyhlásenia. Podľa Hrabka treba najprv preveriť, či ich naozaj poslal on. Uviedli to v debate na TABLET.TV.
Autor Teraz.sk
Bratislava 13. januára (Teraz.sk) – Cieľom českého prezidenta a zároveň kandidáta na tento post Miloša Zemana je vyhrať už v prvom volebnom kole. Nie iba preto, aby získal funkciu skôr, ale aj preto, že v druhom kole sa môže proti nemu mobilizovať väčšia masa voličov a ohroziť tak jeho víťazstvo. „Môže sa stať, že hrá na prvé kolo. Či to bude stačiť? Ja si myslím, že nie. Ale nedá sa to ani vylúčiť,“ odhadol v TABLET.TV v diskusii s publicistom Jurajom Hrabkom politický analytik Eduard Chmelár.
Na víťazstvo už v prvom volebnom kole potrebuje Zeman viac ako polovicu hlasov, inak sa bude konať druhé kolo volieb, do ktorého postupujú dvaja najúspešnejší kandidáti z kola prvého. „Po prvom kole budeme múdrejší. Uvidíme, aké budú výsledky a ako sa budú správať kandidáti, ktorí nepostúpia do druhého kola. Či to bude ´všetci proti Zemanovi´ alebo nie. A aká bude účasť,“ poznamenal Hrabko.
Chmelár ho doplnil, že vyššia účasť bude podľa neho viac vyhovoať Zemanovým súperom. „Rozdelil by som kandidátov na tri skupiny. Prvá sú skutoční vyzývatelia Miloša Zemana ako Jiří Drahoš, Michal Horáček. Prípadne by sa tam ešte možno dal zaradiť Mirek Topolánek a Pavel Fischer. Aj keď tí sú už možno v inej lige. A nemôžem sa zbaviť pocitu, že Mirek Topolánek kandidoval, aby niekomu odobral hlasy. Jeho kandidatúra na poslednú chvíľu nedáva zmysel,“ rozoberá šance kandidátov Chmelár.
„Druhá skupina sú kandidáti, ktorí chcú zviditeľniť svoje marginálne strany, či už je to ODA (Vratislav Kulhánek), Realisti (Jiří Hynek) alebo Rozumní (Petr Hannig). A napokon je to lekár Marek Hilšer, ktorý kandiduje ktovie prečo,“ dodal.
Šancu postúpiť so Zemanom do druhého kola majú podľa neho najmä Jiří Drahoš a Michal Horáček. „Stávkové kancelárie nedávajú Horáčkovi veľké šance, v poslednej televíznej debate kandidátov však bol podľa mňa najkompetentnejší,“ upozornil Chmelár.
„Nie len analytici, ale aj prieskumy verejnej mienky zatiaľ stavajú Drahoša nad Horáčka. Samozrejme, k prekvapeniu môže prísť. Koniec – koncov, knieža Schwarzenberg mal v predchádzajúcich voľbách skončiť podľa prieskumov na treťom až štvrtom mieste a napokon postúpil do druhého kola,“ reagoval Hrabko.
Kampaň bola podľa neho dosť ostrá a za neférové voči voličom považuje rozhodnutie Miloša Zemana vyhnúť sa konfrontácii so súpermi v televíznych diskusiách. „Miloš Zeman povedal, že nekampaňuje a potom kampaňovali za neho jeho priatelia a kancelár. A debatám sa vyhol, lebo by v nich pohorel,“ tvrdí Hrabko.
„Podľa mňa to bol veľmi dobrý strategický ťah. Ak by tam bol, celá debata by bola proti Zemanovi. A chce pôsobiť tak, že on je prezident a oni nech sa hádajú o tento post. Lebo on je úplne iná váhová kategória,“ nesúhlasil s Hrabkom Chmelár. Dodal, že v situácii, keď protikandidáti nie sú takí výrazní ako Zeman, pre neho nemalo zmysel posilňovať ich svojou účasťou na debatách, aj keď podľa neho by sa skúsený debatér ako Zeman v diskusii obhájiť vedel.
Napriek tomu najmä posledná televízna debata môže podľa Chmelára voľby ovplyvniť. „Môže priniesť prekvapenie v tom, že sa preskupia sily na druhom mieste,“ konštatoval.
Podľa Hrabka si možno česká verejnosť neuvedomuje, aký veľký význam budú mať tieto voľby na bezprostrednú budúcnosť krajiny. Ak by napríklad nevyhral Miloš Zeman, vládnutie Andreja Babiša bez parlamentnej väčšiny by sa veľmi komplikovalo.
„Nemyslím si, že by sa debaty zvrtli proti Zemanovi ako osobe, ale proti jeho krokom v prezidentskej funkcii. A tam už je čo kritizovať. Tá debata mohla byť vedená vecne. Mohla byť o jeho postupe pri menovaní Andreja Babiša bez podpory v parlamente alebo pri zahraničnej politike,“ reagoval Hrabko. Chmelárovi sa to nezdá, priebeh kampane podľa neho vecný nebol. „Kampaň bola mimoriadne osobná. Ani pred piatimi rokmi, keď to bolo naozaj vyhrotené, nepadali na adresu Miloša Zemana také vulgárne nadávky,“ upozornil.
Najmä vzhľadom na možné druhé volebné kolo je dôležité, aké je portfólio Zemanových voličov a či on sám svojim kontroverzným vystupovaním nedokáže nakoniec mobilizovať viac voličov proti sebe, ako za seba.
Podľa Hrabka úradujúci český prezident v priebehu rokov vymenil viac ako polovicu svojej pôvodnej voličskej základne. „Zemanovu voličskú základňu by som nazval antimigrantskou koalíciou,“ reagoval Chmelár. „Podporu mu vyjadrili všetci od Andreja Babiša, cez úradujúceho lídra ČSSD až po Tomia Okamuru. Voličskú základňu má vysokú,“ dodal.
Obaja analytici kritizovali Zemanov výrok, podľa ktorého sa v roku 1968 v Moskve osvedčil len František Kriegel, ktorý odmietol podpísať Moskovské protokoly a všetci ostatní, vrátane Alexandra Dubčeka, sa de facto prejavili ako zbabelci. „Rozhodne by som voči Dubčekovi nebol taký prísny, lebo František Kriegel bol v úplne inej pozícii. Jeho čin bol nepochybne hrdinský, ale Dubček v tom okamihu zodpovedal za celý štát. Keby to on nepodpísal, Rusi by utopili Československo v krvi a vynútili by si to. Nazývať ho zbabelcom je naozaj tvrdé. Vo veľmi podobnej pozícii bol roku 1938 Beneš a nikto by si nedovolil nazvať ho zbabelcom,“ povedal Chmelár.
Dodal, že má veľké obavy z toho, keď sa politici púšťajú do výkladu histórie. „Všetky výroky politikov, ktoré okolo toho zazneli, od Zemana až po Maďariča, boli historicky minimálne nepresné. Nešírme mýty, že Dubček bol po celé šesťdesiate roky reformný politik, nebolo to tak,“ povedal Chmelár, podľa ktorého bol Dubček pred začiatkom Pražskej jari bežný komunistický politik a po začiatku normalizácie sa od nej nedokázal jednoznačným gestom dištancovať.
„Ale toto patrí historikom. A ak to robia politici takýmto spôsobom (ako Zeman, pozn. Teraz.sk), je to urážka ľudu, ktorého je Dubček ikonou,“ dodal.
Na otázku, prečo Zeman tieto slová povedal, Chmelár reagoval, že podľa neho to bola jeho voľná úvaha. „Ktorú by ste mohli zobrať od českého intelektuála, ale nie prezidenta,“ povedal.
„Ja si nemyslím, že to bolo náhodné, myslím si, že veľmi dobre vedel, čo hovorí,“ oponoval Hrabko. Zlyhal podľa neho aj náš premiér Robert Fico, ktorý sa tváril, akoby tieto slová v prejave vôbec nezazneli a zatlieskal mu. „A nezachytil som oficiálnu reakciu ministerstva zahraničných vecí. Nemyslím si, že by to bolo zasahovanie do volieb,“ pripomenul Hrabko.
„Ja si myslím, že Korčokova reakcia bola adekvátna a dostatočná. Nie je potrebné na základe takejto veci zhoršovať vzťahy a zbytočne to hrotiť,“ nesúhlasil Chmelár.
Rok 2018 má byť na základe rozhodnutí vlád dvoch štátov rokom spoločného pripomínania si okrúhlych výročí Slovenskej republiky a Českej republiky, od ich osamostatnenia, cez výročie Pražskej jari, až po storočnicu Československa.
Aj keď cieľom malo byť kultivovanie dobrých česko – slovenských vzťahov, obaja prezidenti, slovenský aj český, ho začali otvorením starej konfliktnej témy. Andrej Kiska pri vyznamenávaní pri príležitosti 25. výročia osamostatnenia Slovenska úplne obišiel tie politické osobnosti, ktoré v roku 1993 podporovali vznik samostatnej Slovenskej republiky. A Miloš Zeman postavil proti sebe dve osobnosti Pražskej jari, Čecha Františka Kriegla a Slováka Alexandra Dubčeka.
Na otázku, či sú politici vôbec schopní absolvovať tento rok tak, aby sa nestal rokom hádok a konfrontácie, Chmelár odpovedal, že to závisí od toho, na čo sa sústredia. „Ak sa máme baviť o výročiach, tak adorovať alebo znevažovať osobnosti, prípadne mýtizovať dejiny nemá žiaden význam. Ak sa politici chcú do toho vložiť, mali by pri príležitosti výročia načrtnúť víziu na ďalších 25 rokov. Do budúcnosti,“ povedal.
„Aj rok 1968 by sa nemal hodnotiť z hľadiska toho, či bol Dubček hrdina alebo zbabelec, ale čo ten rok znamenal. Priniesol témy, ktoré rezonujú v spoločnosti doteraz. Nemôžeme dopustiť, aby sa z parlamentu stal insitný historický ústav a z politikov historici,“ zdôraznil Chmelár.
„Dúfam, že ak sa osmičkový rok začal takto, tak to bol posledný prešľap, ku ktorému prišlo,“ doplnil ho Hrabko.
„Dúfal som, že celý tento rok, nazvime ho česko – slovenský, sa bude niesť v znamení upevňovania vzťahov a hľadania ich novej kvality. Aj ja som si v posledných týždňoch uvedomil, že je to naozaj obrovská hodnota, ktorá nemá v Európe a možno ani vo svete obdobu. Aby si boli dva národy takto blízke a majú takéto vzťahy práve od momentu, odkedy sa osamostatnili. Ak z toho bude rok hádok, kto bol aký v ktorej dobe, tak to nedopadne dobre. Politici môžu v histórii hľadať inšpiráciu, ale hľadieť majú do budúcnosti,“ dodal Chmelár.
„Malo by sa to čo najviac premietnuť medzi obyvateľov Česka a Slovenska. V našom prípade to znamená dať väčší dôraz na českú kultúru. A Česi aby spoznávali slovenskú,“ pripomenul Hrabko, podľa ktorého by politická línia vôbec nemusela byť v tomto roku dominantnou.
Na záver debaty obaja krátko komentovali vyhlásenie, ktoré poskytol bývalý člen SIS Ľuboš Kosík denníku SME. Bol to jeden z piatich členov komanda, ktoré v roku 1995 unieslo syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča. Tvrdí, že únos riadil osobne vtedajší šéf SIS Ivan Lexa. Generálna prokuratúra reagovala, že niektoré z informácií poskytnutých Kosíkom, aktuálne na Slovensku odsúdeným v inej kauze na 17 rokov väzenia, považuje za relevantné. Kosík sa momentálne nachádza v Mali, kde ho zadržala miestna polícia.
Hoci s Mali nemáme zmluvu o vydávaní, podľa Chmelára by sme mali vyvinúť nadštandardné úsilie, aby sme dostali Kosíka späť na Slovensko. „Táto spoločnosť je tak traumatizovaná touto kauzou, že už si všetci zaslúžime jej vyšetrenie. Je to dosť závažný problém, aby sme prípadne postupovali neštandardne,“ povedal.
„Nie som si istý, či je to výpoveď pána Kosíka, ktorú poslal do SME. Nespochybňujem SME, len som opatrný. Ja si zatiaľ nemôžem overiť, či to naozaj povedal. Neviem, či je to fakt alebo nejaká fabulácia,“ upozornil Hrabko. „A nemôžem vylúčiť situáciu, že keď sa dostane na Slovensko, povie, že to nepovedal,“ poznamenal s tým, že ak sa ho aj podarí dostať na Slovensko a potvrdí pravosť vyhlásenia, bude to len začiatok, lebo bude veľmi ťažké tieto tvrdenia dokázať.
Na víťazstvo už v prvom volebnom kole potrebuje Zeman viac ako polovicu hlasov, inak sa bude konať druhé kolo volieb, do ktorého postupujú dvaja najúspešnejší kandidáti z kola prvého. „Po prvom kole budeme múdrejší. Uvidíme, aké budú výsledky a ako sa budú správať kandidáti, ktorí nepostúpia do druhého kola. Či to bude ´všetci proti Zemanovi´ alebo nie. A aká bude účasť,“ poznamenal Hrabko.
Chmelár ho doplnil, že vyššia účasť bude podľa neho viac vyhovoať Zemanovým súperom. „Rozdelil by som kandidátov na tri skupiny. Prvá sú skutoční vyzývatelia Miloša Zemana ako Jiří Drahoš, Michal Horáček. Prípadne by sa tam ešte možno dal zaradiť Mirek Topolánek a Pavel Fischer. Aj keď tí sú už možno v inej lige. A nemôžem sa zbaviť pocitu, že Mirek Topolánek kandidoval, aby niekomu odobral hlasy. Jeho kandidatúra na poslednú chvíľu nedáva zmysel,“ rozoberá šance kandidátov Chmelár.
„Druhá skupina sú kandidáti, ktorí chcú zviditeľniť svoje marginálne strany, či už je to ODA (Vratislav Kulhánek), Realisti (Jiří Hynek) alebo Rozumní (Petr Hannig). A napokon je to lekár Marek Hilšer, ktorý kandiduje ktovie prečo,“ dodal.
Šancu postúpiť so Zemanom do druhého kola majú podľa neho najmä Jiří Drahoš a Michal Horáček. „Stávkové kancelárie nedávajú Horáčkovi veľké šance, v poslednej televíznej debate kandidátov však bol podľa mňa najkompetentnejší,“ upozornil Chmelár.
„Nie len analytici, ale aj prieskumy verejnej mienky zatiaľ stavajú Drahoša nad Horáčka. Samozrejme, k prekvapeniu môže prísť. Koniec – koncov, knieža Schwarzenberg mal v predchádzajúcich voľbách skončiť podľa prieskumov na treťom až štvrtom mieste a napokon postúpil do druhého kola,“ reagoval Hrabko.
Kampaň bola podľa neho dosť ostrá a za neférové voči voličom považuje rozhodnutie Miloša Zemana vyhnúť sa konfrontácii so súpermi v televíznych diskusiách. „Miloš Zeman povedal, že nekampaňuje a potom kampaňovali za neho jeho priatelia a kancelár. A debatám sa vyhol, lebo by v nich pohorel,“ tvrdí Hrabko.
„Podľa mňa to bol veľmi dobrý strategický ťah. Ak by tam bol, celá debata by bola proti Zemanovi. A chce pôsobiť tak, že on je prezident a oni nech sa hádajú o tento post. Lebo on je úplne iná váhová kategória,“ nesúhlasil s Hrabkom Chmelár. Dodal, že v situácii, keď protikandidáti nie sú takí výrazní ako Zeman, pre neho nemalo zmysel posilňovať ich svojou účasťou na debatách, aj keď podľa neho by sa skúsený debatér ako Zeman v diskusii obhájiť vedel.
Napriek tomu najmä posledná televízna debata môže podľa Chmelára voľby ovplyvniť. „Môže priniesť prekvapenie v tom, že sa preskupia sily na druhom mieste,“ konštatoval.
Podľa Hrabka si možno česká verejnosť neuvedomuje, aký veľký význam budú mať tieto voľby na bezprostrednú budúcnosť krajiny. Ak by napríklad nevyhral Miloš Zeman, vládnutie Andreja Babiša bez parlamentnej väčšiny by sa veľmi komplikovalo.
„Nemyslím si, že by sa debaty zvrtli proti Zemanovi ako osobe, ale proti jeho krokom v prezidentskej funkcii. A tam už je čo kritizovať. Tá debata mohla byť vedená vecne. Mohla byť o jeho postupe pri menovaní Andreja Babiša bez podpory v parlamente alebo pri zahraničnej politike,“ reagoval Hrabko. Chmelárovi sa to nezdá, priebeh kampane podľa neho vecný nebol. „Kampaň bola mimoriadne osobná. Ani pred piatimi rokmi, keď to bolo naozaj vyhrotené, nepadali na adresu Miloša Zemana také vulgárne nadávky,“ upozornil.
Najmä vzhľadom na možné druhé volebné kolo je dôležité, aké je portfólio Zemanových voličov a či on sám svojim kontroverzným vystupovaním nedokáže nakoniec mobilizovať viac voličov proti sebe, ako za seba.
Podľa Hrabka úradujúci český prezident v priebehu rokov vymenil viac ako polovicu svojej pôvodnej voličskej základne. „Zemanovu voličskú základňu by som nazval antimigrantskou koalíciou,“ reagoval Chmelár. „Podporu mu vyjadrili všetci od Andreja Babiša, cez úradujúceho lídra ČSSD až po Tomia Okamuru. Voličskú základňu má vysokú,“ dodal.
Výrok o Dubčekovi
Obaja analytici kritizovali Zemanov výrok, podľa ktorého sa v roku 1968 v Moskve osvedčil len František Kriegel, ktorý odmietol podpísať Moskovské protokoly a všetci ostatní, vrátane Alexandra Dubčeka, sa de facto prejavili ako zbabelci. „Rozhodne by som voči Dubčekovi nebol taký prísny, lebo František Kriegel bol v úplne inej pozícii. Jeho čin bol nepochybne hrdinský, ale Dubček v tom okamihu zodpovedal za celý štát. Keby to on nepodpísal, Rusi by utopili Československo v krvi a vynútili by si to. Nazývať ho zbabelcom je naozaj tvrdé. Vo veľmi podobnej pozícii bol roku 1938 Beneš a nikto by si nedovolil nazvať ho zbabelcom,“ povedal Chmelár.
Dodal, že má veľké obavy z toho, keď sa politici púšťajú do výkladu histórie. „Všetky výroky politikov, ktoré okolo toho zazneli, od Zemana až po Maďariča, boli historicky minimálne nepresné. Nešírme mýty, že Dubček bol po celé šesťdesiate roky reformný politik, nebolo to tak,“ povedal Chmelár, podľa ktorého bol Dubček pred začiatkom Pražskej jari bežný komunistický politik a po začiatku normalizácie sa od nej nedokázal jednoznačným gestom dištancovať.
„Ale toto patrí historikom. A ak to robia politici takýmto spôsobom (ako Zeman, pozn. Teraz.sk), je to urážka ľudu, ktorého je Dubček ikonou,“ dodal.
Na otázku, prečo Zeman tieto slová povedal, Chmelár reagoval, že podľa neho to bola jeho voľná úvaha. „Ktorú by ste mohli zobrať od českého intelektuála, ale nie prezidenta,“ povedal.
„Ja si nemyslím, že to bolo náhodné, myslím si, že veľmi dobre vedel, čo hovorí,“ oponoval Hrabko. Zlyhal podľa neho aj náš premiér Robert Fico, ktorý sa tváril, akoby tieto slová v prejave vôbec nezazneli a zatlieskal mu. „A nezachytil som oficiálnu reakciu ministerstva zahraničných vecí. Nemyslím si, že by to bolo zasahovanie do volieb,“ pripomenul Hrabko.
„Ja si myslím, že Korčokova reakcia bola adekvátna a dostatočná. Nie je potrebné na základe takejto veci zhoršovať vzťahy a zbytočne to hrotiť,“ nesúhlasil Chmelár.
Rok výročí
Rok 2018 má byť na základe rozhodnutí vlád dvoch štátov rokom spoločného pripomínania si okrúhlych výročí Slovenskej republiky a Českej republiky, od ich osamostatnenia, cez výročie Pražskej jari, až po storočnicu Československa.
Aj keď cieľom malo byť kultivovanie dobrých česko – slovenských vzťahov, obaja prezidenti, slovenský aj český, ho začali otvorením starej konfliktnej témy. Andrej Kiska pri vyznamenávaní pri príležitosti 25. výročia osamostatnenia Slovenska úplne obišiel tie politické osobnosti, ktoré v roku 1993 podporovali vznik samostatnej Slovenskej republiky. A Miloš Zeman postavil proti sebe dve osobnosti Pražskej jari, Čecha Františka Kriegla a Slováka Alexandra Dubčeka.
Na otázku, či sú politici vôbec schopní absolvovať tento rok tak, aby sa nestal rokom hádok a konfrontácie, Chmelár odpovedal, že to závisí od toho, na čo sa sústredia. „Ak sa máme baviť o výročiach, tak adorovať alebo znevažovať osobnosti, prípadne mýtizovať dejiny nemá žiaden význam. Ak sa politici chcú do toho vložiť, mali by pri príležitosti výročia načrtnúť víziu na ďalších 25 rokov. Do budúcnosti,“ povedal.
„Aj rok 1968 by sa nemal hodnotiť z hľadiska toho, či bol Dubček hrdina alebo zbabelec, ale čo ten rok znamenal. Priniesol témy, ktoré rezonujú v spoločnosti doteraz. Nemôžeme dopustiť, aby sa z parlamentu stal insitný historický ústav a z politikov historici,“ zdôraznil Chmelár.
„Dúfam, že ak sa osmičkový rok začal takto, tak to bol posledný prešľap, ku ktorému prišlo,“ doplnil ho Hrabko.
„Dúfal som, že celý tento rok, nazvime ho česko – slovenský, sa bude niesť v znamení upevňovania vzťahov a hľadania ich novej kvality. Aj ja som si v posledných týždňoch uvedomil, že je to naozaj obrovská hodnota, ktorá nemá v Európe a možno ani vo svete obdobu. Aby si boli dva národy takto blízke a majú takéto vzťahy práve od momentu, odkedy sa osamostatnili. Ak z toho bude rok hádok, kto bol aký v ktorej dobe, tak to nedopadne dobre. Politici môžu v histórii hľadať inšpiráciu, ale hľadieť majú do budúcnosti,“ dodal Chmelár.
„Malo by sa to čo najviac premietnuť medzi obyvateľov Česka a Slovenska. V našom prípade to znamená dať väčší dôraz na českú kultúru. A Česi aby spoznávali slovenskú,“ pripomenul Hrabko, podľa ktorého by politická línia vôbec nemusela byť v tomto roku dominantnou.
Vyhlásenie exsiskára
Na záver debaty obaja krátko komentovali vyhlásenie, ktoré poskytol bývalý člen SIS Ľuboš Kosík denníku SME. Bol to jeden z piatich členov komanda, ktoré v roku 1995 unieslo syna vtedajšieho prezidenta Michala Kováča. Tvrdí, že únos riadil osobne vtedajší šéf SIS Ivan Lexa. Generálna prokuratúra reagovala, že niektoré z informácií poskytnutých Kosíkom, aktuálne na Slovensku odsúdeným v inej kauze na 17 rokov väzenia, považuje za relevantné. Kosík sa momentálne nachádza v Mali, kde ho zadržala miestna polícia.
Hoci s Mali nemáme zmluvu o vydávaní, podľa Chmelára by sme mali vyvinúť nadštandardné úsilie, aby sme dostali Kosíka späť na Slovensko. „Táto spoločnosť je tak traumatizovaná touto kauzou, že už si všetci zaslúžime jej vyšetrenie. Je to dosť závažný problém, aby sme prípadne postupovali neštandardne,“ povedal.
„Nie som si istý, či je to výpoveď pána Kosíka, ktorú poslal do SME. Nespochybňujem SME, len som opatrný. Ja si zatiaľ nemôžem overiť, či to naozaj povedal. Neviem, či je to fakt alebo nejaká fabulácia,“ upozornil Hrabko. „A nemôžem vylúčiť situáciu, že keď sa dostane na Slovensko, povie, že to nepovedal,“ poznamenal s tým, že ak sa ho aj podarí dostať na Slovensko a potvrdí pravosť vyhlásenia, bude to len začiatok, lebo bude veľmi ťažké tieto tvrdenia dokázať.