Bratislava 23. marca (TASR) – Hoci bezprostredným impulzom pre konanie Sviečkovej manifestácie v Bratislave bola výzva Svetového kongresu Slovákov (SKS), podujatie bolo v širšom kontexte vyústením rastúcej intenzity kresťanskej protikomunistickej opozície a zároveň i represií voči predstaviteľom a zástancom cirkvi. Poslednou kvapkou bola násilná smrť kňaza Štefana Poláka. V hodnotení východísk najväčšieho verejného protestu proti komunistickému režimu po roku 1968 na Slovensku to uviedol historik Patrik Dubovský zo Sekcie vedeckého výskumu Ústavu pamäti národa (ÚPN).

Dubovský v tejto súvislosti pripomenul, že v polovici 80. rokov minulého storočia začali v Československu narastať náboženské aktivity, ktoré komunistický režim prostredníctvom Štátnej bezpečnosti (ŠtB) už nedokázal dostatočne monitorovať a ovplyvňovať. "Najväčšou z nich bola začiatkom júla 1985 bezmála dvestotisícová púť na moravský Velehrad, počas ktorej pútnici žiadali náboženské slobody a návštevu pápeža u nás,“ uviedol Dubovský. Reakciou režimu na takéto prejavy bolo utuženie kontroly, perzekúcií a všeobecne činnosti ŠtB voči veriacim a aktívnym kňazom. Za obeť týchto represií sa považuje aj kňaz Štefan Polák z Boroviec, ktorého brutálne zavraždili v noci zo 7. na 8. októbra 1987.

"Podľa zistení môjho kolegu, historika ÚPN Františka Neupauera, sa začali na SKS písomne obracať ľudia zo Slovenska so žiadosťou, aby sa urobilo niečo, čo by poukázalo na neutešenú situáciu, potieranie náboženskej slobody v ČSSR i útlak, ktorým boli vystavení predstavitelia cirkvi, rovnako tak tí, ktorí sa k viere hlásili," uviedol Dubovský. "Na základe týchto listov prišla výzva SKS a jeho vtedajšieho výkonného podpredsedu, známeho hokejistu Mariána Šťastného, aby v jeden deň, vo viacerých zahraničných metropolách uskutočnili komunity Slovákov pred zastupiteľstvami ČSSR protestné zhromaždenia. A s tým prišiel i nápad, urobiť aj zhromaždenie v Bratislave, čo by posilnilo efekt a signalizovalo prepojenie medzi situáciou, ktorá tu bola a na ktorú zahraničie reaguje,“ ozrejmil. Deň konania určili na 25. marec 1988.

Šťastný kontaktoval tajnou správou Jána Čarnogurského, ktorý spolu s tajným biskupom Jánom Korcom, Františkom Mikloškom a ďalšími v Spoločenstve Fatima prijali rozhodnutie zhromaždenie so sviečkami uskutočniť. Správa o plánovanom zhromaždení sa rozšírila po celom Slovensku. Na rozdiel od iných zhromaždení v zahraničí však organizátori bratislavskej Sviečkovej manifestácie modifikovali požiadavky, ktoré pôvodne sformuloval SKS v súvislosti so zhromaždeniami. "Jednak neboli formulované ako protest proti porušovaniu náboženských a občianskych slobôd, ale ako požiadavky za náboženskú slobodu a dodržiavanie občianskych práv," vysvetlil Dubovský. Väčšia zmena sa týkala pôvodnej deklarácie SKS protestovať voči vraždám kňazov. "Zrejme s ohľadom na situáciu sa organizátori rozhodli zameniť túto požiadavku za aktuálnu výzvu na slobodné vymenovanie biskupov bez zasahovania štátu," ozrejmil Dubovský.