Bratislava 3. januára (TASR) - Len v časoch "hokejového praveku" dosiahli československí hokejisti horšie umiestnenie na zimnej olympiáde, než v roku 1988 v Calgary. Predposledné vystúpenie hokejistov spoločného štátu na ZOH sa skončilo šiestym miestom, ktoré bolo nemalým sklamaním po predošlom striebre. Zostava popretkávaná viacerými hviezdami svojej generácie doplatila na slabší vstup do turnaja i na jeho slabší záver.

Systém nedovoľoval ašpirantom na titul prakticky žiadne zaváhanie. Dvanásť tímov bolo rozdelených do dvoch základných skupín, v ktorých hrali systémom každý s každým. Do finálovej skupiny postúpili prvé tri mužstvá zo základných a stretli sa s najlepšími tromi tímami z druhej skupiny. Prvenstvo získali hokejisti Sovietskeho zväzu, ktorých jediná prehra (1:2 s Fínskom) prišla až v čase, keď bolo ich celkové prvenstvo istotou. Československí hokejisti začali turnaj prehrou 1:2 s hráčmi Západného Nemecka, a hoci následne trikrát vyhrali, neskôr podľahli 1:6 Sovietom, 2:6 Švédom a 3:6 Kanade. V šesťčlennej finálovej skupine skončili poslední.

"Účinkovanie nášho tímu na ZOH v Calgary treba vnímať v širšom kontexte. Na jeseň 1987 sme hrali na Kanadskom pohári a pred olympiádou sme absolvovali aj turnaj v Anchorage na Aljaške. Po Kanadskom pohári boli od nás veľké očakávania na olympiáde v Calgary. Žiaľ, už turnaj v Anchorage ukázal, že nie sme v ideálnej forme. Poznamenal nás už úvod turnaja, ktorý nám nevyšiel a ani v záverečnej fáze to nebolo podľa našich predstáv," uviedol obranca Antonín Stavjaňa, ktorý v čase spomínanej olympiády oslávil 25. narodeniny.

V tej ére už patril k stabilným členom československého tímu, mal už za sebou dve účinkovania na Kanadskom pohári a trikrát štartoval na MS. Neskôr pridal ďalšie štarty na svetových vrcholoch a reprezentačnú kariéru uzavrel symbolicky titulom majstra sveta v roku 1996. Osem rokov predtým však o úspechu nemohla byť reč, šieste miesto ním v očiach hokejovej verejnosti nebolo. Zvlášť nie po pár mesiacov starom úspechu na Kanadskom pohári. Na ňom sa zostava veľmi podobná tej z Calgary dostala medzi štyri najlepšie tímy turnaja. Zdolala Fínov i Američanov a hviezdami nabitej Kanade podľahla v dramatickom semifinálovom boji 3:5. U fanúšikov s jedlom narástla chuť, ale šieste miesto jej neulahodilo. "Neboli sme v ideálnej pohode a postupne nám v turnaji chýbali stratené body," priznal Stavjaňa.

Elitný československý obranca potvrdil svoj status aj v Calgary, s deviatimi kanadskými bodmi (4+5) v ôsmich zápasoch bol tretím v bodovaní tímu. "Z môjho pohľadu to v Calgary nebolo zlé, ale vždy sa to hodnotí na základe výsledku celého tímu. Ak tím neuspeje, tak individuálny výkon nie je umocnený tímovým výsledkom, preto je zbytočné hovoriť o individualitách." Na dvojciferný počet bodov sa z československého tímu dostali iba dvaja hráči - Dušan Pašek (11) a Igor Liba (10). Pašek sa stal najlepším strelcom hokejového turnaja (6 gólov), a hoci veľmi túžil vylepšiť predošlé striebro zo ZOH 1984 v Sarajeve, napokon reprezentačnú kariéru uzavrel neúspechom v Calgary. "V národnom tíme sme sa s Dušanom stretávali niekoľko rokov. Mám ho v spomienkach zafixovaného ako rozosmiateho chalana a výborného hokejistu. Viem, že v Calgary sa mu darilo, ale konkrétne detaily z jeho výkonov si nevybavujem," uviedol Antonín Stavjaňa. Od tragického úmrtia Pašeka alias "Ceca uplynie 14. marca 2018 presne dvadsať rokov.

Olympiáda v Calgary v roku 1988 nebola tou, na ktorú by priaznivci československého hokeja radi spomínali. Hráči na nej nezískali medailu ako v rokoch 1976 alebo 1984, prípadne v roku 1992 v Albertville. Šieste miesto, ktoré bolo druhým najhorším v histórii Československa. Slabším výsledkom bolo iba 7. miesto v roku 1928 vo švajčiarskom St. Moritzi. Nič to však nemenilo na tom, že už samotná účasť na olympiáde bola pre hráčov zážitkom na celý život. "Ako prvá sa mi vybaví olympijská dedina. Pokiaľ viem, neskôr sa z nej stala väznica. Takisto si spomínam, že počas olympiády bola veľká zima. Zápasy sme hrávali na krásnom štadióne, ktorý vtedy nemal obdobu. Bola to pre mňa prvá účasť na ZOH, takže som to celé intenzívne vnímal. Osobne som však viac prežíval atmosféru o šesť rokov neskôr v Lillehammeri, kde bolo viac priestoru vychutnať si celé podujatie. Pamätám si, že v Calgary bolo veľmi studené počasie, viaceré disciplíny boli navyše ďaleko od nás. Sústredili sme sa však iba na hokej a čas sme trávili v olympijskej dedine," zaspomínal si Antonín Stavjaňa.