Bratislava 31. decembra (TASR) - Vznik samostatnej Slovenskej republiky bol zákonitou udalosťou a slovenský národ smeroval k štátnej samostatnosti. Spomína expredseda vlády SR, dlhoročný predseda KDH Ján Čarnogurský na obdobie spred 25 rokov.

Ako ďalej povedal pre TASR, jej vznik bol aj zároveň trochu dialektický. V počiatočných rokoch nemala najlepšie vzťahy s Európskou úniou (EÚ), do ktorej smerovala a ktorá bola nevyhnutnosťou, ak chcela úspešne napredovať. Slovenská republika vznikla úplne ústavným spôsobom, ústavným zákonom federálneho zhromaždenia a bez narušenia dobrých vzťahov s Českou republikou a českým národom. Keď sa potom v nasledujúcich rokoch dali do poriadku vzťahy s EÚ, Slovenská republika mala najlepšie predpoklady, aby úspešne napredovala a ona tieto predpoklady splnila a plní.

"Poslanci KDH, ktorého som v tých časoch bol predsedom, nehlasovali vtedy za zákon o samostatnosti Slovenskej republiky, a to z dvoch hlavných príčin. Jednak, že na určitú dobu tam vznikal dvojprávny vzťah medzi zákonmi federácie, ktoré ešte stále platili, a zákonmi Slovenskej republiky, ktorá mala vzniknúť. V Ústave SR neboli zakotvené úplne záruky najmä pre nenarodené deti, čo pre nás ako poslancov KDH malo dôležitý význam. My sme nehlasovali s formuláciou, že nehlasujeme za toto znenie ústavy, ale principiálne za ústavu sme boli ochotní hlasovať," zdôraznil Čarnogurský.

Otázna bola aj samotná tvorba ústavy, ku ktorej vtedy Vladimír Mečiar nepozval žiadne opozičné strany. Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) vytvorilo tím, ktorý napísal Ústavu Slovenskej republiky. Bolo to súčasťou Mečiarovej politiky získavania autoritatívnej moci na Slovensku.

"Tomu sme sa chceli vzoprieť a bolo to potrebné, ak už samostatná Slovenská republika mala prekonať tie detské choroby a rozpory s Európskou úniou," uzatvára Čarnogurský.