Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Lipu striebristú zasadili na kopci Flagstaf Hill v populárnom parku Schenley s výhľadom na mesto a má pripomínať vznik nezávislého a demokratického štátu.
Autor TASR
Washington 31. októbra (TASR) – Sté výročie vzniku Československa si rôznymi podujatiami pripomenuli aj Slováci v Spojených štátoch amerických. Krajania v meste Pittsburgh, ktoré zohralo významnú úlohu pri zakladaní Československa, zasadili pri tejto príležitosti Strom slobody a demokracie.
Lipu striebristú zasadili na kopci Flagstaf Hill v populárnom parku Schenley s výhľadom na mesto a má pripomínať vznik nezávislého a demokratického štátu.
Práve v Pittsburghu podpísali 30. mája 1918 zástupcovia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a Zväzu českých katolíkov s budúcim československým prezidentom Tomášom Garrigueom Masarykom Pittsburskú dohodu, dokument o súhlase s politickým programom spojenia Čechov a Slovákov v spoločnom štáte.
Na podujatí sa zúčastnili desiatky krajanov, ktorým sa prihovorili honorárny konzul SR Joe Senko a honorárna konzulka ČR Carol Hochmanová. Žiaci českej a slovenskej školy v Pittsburghu zaspievali českú a slovenskú hymnu a ich učiteľka Jitka Benediková napiekla pre prítomných perníčky v tvare lipového listu.
Podobné podujatie zorganizovali aj krajania v Chicagu, ktorí zasadili lipu pri pamätníku T.G. Masaryka v parku Midway Plaisance pri Chicagskej univerzite. Lipa podľa nich pripomína nielen založenie nezávislého štátu, ale aj úzke vzťahy Masaryka s Chicagskou univerzitou a pretrvávajúce dobré vzťahy medzi českou a slovenskou komunitou v Chicagu a jej domovskými krajinami.
Vo Washingtone si výročie pripomenulo Veľvyslanectvo SR v USA položením venca k soche prvého československého prezidenta. Na podujatí sa zúčastnil veľvyslanec Ivan Korčok i bývalí veľvyslanci Spojených štátov na Slovensku Theodor Russell a Theodor Sedgwick.
Veľvyslanec Korčok pri tejto príležitosti uviedol, že vznik Československa je udalosťou, ktorú si treba pripomínať okrem iného aj preto, že Slováci a Česi mohli v októbri 1918 po prvý raz prevziať zodpovednosť za vlastný osud. Pripomenul tiež úlohu Slovákov v USA pri zakladaní Československa i podporu Spojených štátov.
"Som hrdý na to, že dnes reprezentujem Slovensko v krajine, v ktorej naši krajania viedli politický boj za našu slobodu, v ktorej Milan Rastislav Štefánik regrutoval dobrovoľníkov do Československých légií a ktorej prezident (Thomas) Woodrow Wilson sa stal jedným z najvplyvnejších obhajcov slobodného a nezávislého Československa," povedal Korčok.
Dodal, že nesmieme zabúdať na to, že založeniu Československa predchádzali roky úsilia oddaných ľudí, ľudí s odvahou, zručnosťami a víziou – lídrov, ktorí odmietali útlak a bojovali za ideály modernej demokracie, ktorá ani v súčasnosti nie je samozrejmosťou a musí byť naďalej chránená a rozvíjaná.
(spolupracovníčka TASR Michaela H. Janotová)
Lipu striebristú zasadili na kopci Flagstaf Hill v populárnom parku Schenley s výhľadom na mesto a má pripomínať vznik nezávislého a demokratického štátu.
Práve v Pittsburghu podpísali 30. mája 1918 zástupcovia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a Zväzu českých katolíkov s budúcim československým prezidentom Tomášom Garrigueom Masarykom Pittsburskú dohodu, dokument o súhlase s politickým programom spojenia Čechov a Slovákov v spoločnom štáte.
Na podujatí sa zúčastnili desiatky krajanov, ktorým sa prihovorili honorárny konzul SR Joe Senko a honorárna konzulka ČR Carol Hochmanová. Žiaci českej a slovenskej školy v Pittsburghu zaspievali českú a slovenskú hymnu a ich učiteľka Jitka Benediková napiekla pre prítomných perníčky v tvare lipového listu.
Podobné podujatie zorganizovali aj krajania v Chicagu, ktorí zasadili lipu pri pamätníku T.G. Masaryka v parku Midway Plaisance pri Chicagskej univerzite. Lipa podľa nich pripomína nielen založenie nezávislého štátu, ale aj úzke vzťahy Masaryka s Chicagskou univerzitou a pretrvávajúce dobré vzťahy medzi českou a slovenskou komunitou v Chicagu a jej domovskými krajinami.
Vo Washingtone si výročie pripomenulo Veľvyslanectvo SR v USA položením venca k soche prvého československého prezidenta. Na podujatí sa zúčastnil veľvyslanec Ivan Korčok i bývalí veľvyslanci Spojených štátov na Slovensku Theodor Russell a Theodor Sedgwick.
Veľvyslanec Korčok pri tejto príležitosti uviedol, že vznik Československa je udalosťou, ktorú si treba pripomínať okrem iného aj preto, že Slováci a Česi mohli v októbri 1918 po prvý raz prevziať zodpovednosť za vlastný osud. Pripomenul tiež úlohu Slovákov v USA pri zakladaní Československa i podporu Spojených štátov.
"Som hrdý na to, že dnes reprezentujem Slovensko v krajine, v ktorej naši krajania viedli politický boj za našu slobodu, v ktorej Milan Rastislav Štefánik regrutoval dobrovoľníkov do Československých légií a ktorej prezident (Thomas) Woodrow Wilson sa stal jedným z najvplyvnejších obhajcov slobodného a nezávislého Československa," povedal Korčok.
Dodal, že nesmieme zabúdať na to, že založeniu Československa predchádzali roky úsilia oddaných ľudí, ľudí s odvahou, zručnosťami a víziou – lídrov, ktorí odmietali útlak a bojovali za ideály modernej demokracie, ktorá ani v súčasnosti nie je samozrejmosťou a musí byť naďalej chránená a rozvíjaná.
(spolupracovníčka TASR Michaela H. Janotová)
