Bratislava 12. júna (TASR) - Najnovšie číslo Literárneho (dvoj)týždenníka (21-22) otvára esej Pavla Dinku „Lásku treba znovu vynájsť“, v ktorej sa zaoberá „pravdou či udalosťou lásky nielen v partnerských vzťahoch, ale aj v spoločenských, politických, kultúrnych a umeleckých procesoch, nevynímajúc zmyslovú, emocionálnu a biologickú podstatu človeka.“

Stĺpcový úvodník „Vlastníctvo ako krádež“ napísal Pavol Šimkulič a zamýšľa sa v ňom nad negatívami morálneho zvládnutia vlastníctva majetku niektorých súčasných rýchlozbohatlíkov u nás i v širšom okolí.

Autorom vnútropolitického komentára „Perfídnosť politického boja“ je Ľudovít Števko. Poukazuje v ňom na to, že súčasný stav v oblasti pôdohospodárstva je dôsledkom nezodpovedného zákonodarstva a vládnutia zo začiatku tohto storočia.

Autormi zahraničnopolitických komentárov sú Branislav Fábry (Talianske ústavné a politické otrasy) a František Škvrnda (Rastúca protirečivosť izraelskej politiky).

Historizujúcou esejou je príspevok Stanislava Bajaníka „Slovenské prínosy k Pittsburskej dohode“, ktorú autor charakterizuje „ako „počiatočný moderný pokus o spravodlivé demokratické riešenie národných a štátotvorných osudov Slovákov a Čechov“.

„Do dejín slovenskej žurnalistiky patria aj dejiny Smeny“ – to je názov celostranovej historizujúcej reportáže Rudolfa Belana o vzniku a pôsobení najskôr týždenníka a potom denníka Smena ako novín mladej, nastupujúcej generácie.

Celostránkový priestor zaberajú aj reportážne črty Igora Váleka „Cesty k skutočnému národnému pokladu“. Približuje v nich priebeh a výsledky detských festivalov v Šali (Šaliansky Maťko – súťaž detí v interpretácii slovenských povestí) a v Piešťanoch (Zázračný oriešok – festival rozhlasových hier a rozprávok pre deti).

Viac literárnu ako hudobnú úvahu „o librete Čajkovského opery Eugen Onegin“ pod názvom „Psychologické dielo s citovými akcentmi“ napísal Jano Rácz.

Poznámku k historickej eseji Márie Rapošovej „Neuveriteľný príbeh pohrebu a sochy Martina Kukučína“ pod názvom „Ešte pár riadkov o Norme Leigh Rudinskej“ napísala Etela Farkašová a v nej podrobnejšie sprístupňuje životný príbeh tejto americkej priateľky Slovenska i motívy jej konania v prípade sochárskej pocty nášmu veľkému literátovi.

Natália Mitková v biografickej črte „Hľadieť na svet celým bytím“ pripomenula život a dielo básnika Janka Silana, ktorý žil a tvoril v podtatranskej obci Važec a kde aj zomrel pred 35-imi rokmi.

Polemický charakter so spoločensko-politickým podtónom majú esejistické poznámky Jany Šimulčíkovej „Kto sú tí slušní ľudia?“ a Jozefa Čertíka „Sme súčasníci Hviezdoslava?“

Dominantný publicistický žáner rozhovoru v čísle predstavuje rozhovor Dušana Mikolaja s prozaikom a mykofloristom (znalcom húb) Ladislavom Hagarom. Rozhovor má názov „Keď pre spisovateľa sú naj kôrnatce“.

Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Dušana Mikolaja na životopisnú knihu Jána Čomaja „Knieža Matúš“ o našom najpoprednejšom historikovi Matúšovi Kučerovi. A recenziu Gorana Lenča na novú básnickú zbierku Blanky Poliakovej „Tam, kde počuť srdce stromu“.

Spoločensko-informačná rubrika prináša okrem spravodajstva z literárno-kultúrnych podujatí propozície 26. ročníka literárnej súťaže Jozefa Braneckého v Trenčíne „Studňa sa tajne s dažďom zhovára“.