Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
< sekcia Československé výročia 2018
MZVaEZ: Mníchovská dohoda a Viedenská arbitráž sú historickým mementom
Podľa rezortu sa Európa, vrátane Slovenska, z týchto udalostí poučila a situácia je v súčasnosti iná.
Autor TASR
Bratislava 28. septembra (TASR) - Mníchovská dohoda a na ňu nadväzujúca Viedenská arbitráž sú historickým mementom pripomínajúcim, k čomu vedie politika krátkodobých ziskov a zneužívania národnostných menšín na podkopávanie suverenity a integrity európskych štátov. Doplatili pritom na ňu tí, ktorí sa v danej chvíli považovali za historických víťazov. Uviedlo to slovenské ministerstvo zahraničných vecí.
"Mníchovská dohoda aj Viedenská arbitráž nám pripomínajú význam stabilného bezpečnostného prostredia pre riadne fungovanie medzinárodného práva. Potrebu byť v centre medzinárodného diania, mať spoľahlivých a dôveryhodných spojencov. Výzvou preto naďalej zostáva presadzovať rešpektovanie zásad vzťahov medzi štátmi, ktoré sú zakotvené v Charte OSN a Helsinskom záverečnom akte KBSE," uvádza Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR pri príležitosti tohtoročného 80. výročia udalostí.
Podľa rezortu sa Európa, vrátane Slovenska, z týchto udalostí poučila a situácia je v súčasnosti iná. Poukazuje na to, že kým na jeseň 1938 sa rozhodovalo "o nás bez nás" za dverami rokovacej miestnosti, členstvom v EÚ, Rade Európy a OBSE "sedíme za hlavným európskym rokovacím stolom." Taktiež podotýka, že kým v roku 1938 ostala krajina sama a veľmoci uprednostnili falošnú politiku, členstvom v NATO je krajina súčasťou najsilnejšej vojenskej aliancie na svete, "v ktorej platí pravidlo jeden za všetkých, všetci za jedného."
Rivality medzi stredoeurópskymi štátmi nahradila podľa ministerstva dôvera, hľadanie spoločných záujmov a spolupráce, čo demonštruje napríklad na vyšehradskej spolupráci. "Hranice, o ktorých bola Mníchovská dohoda aj Viedenská arbitráž, dnes vďaka členstvu v Schengene prekračujeme bez zábran a kontrol," poznamenáva rezort.
Ten však zároveň poukazuje aj na "kriesenia prízrakov", o ktorých sme si mysleli, že patria nenávratne minulosti. "Ožívanie nenávistných ideológií, prejavy politického extrémizmu, rasovej a menšinovej neznášanlivosti relativizujú a erodujú hodnoty ležiace v základoch európskeho mierového projektu. Tieto hodnoty je preto potrebné viac ako inokedy spoločne hájiť," zdôrazňuje MZVaEZ.
Nacistické Nemecko, fašistické Taliansko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo podpísali 30. septembra 1938 v Mníchove dohodu, v dôsledku ktorej boli veľké časti Čiech a Moravy odstúpené Nemecku. Následne boli 2. novembra 1938 vo Viedni ministrami zahraničných vecí Nemecka a Talianska Joachimom von Ribbentropom a Galeazzom Cianom rozsiahle oblasti Slovenska prisúdené Maďarsku, Poľsku a Nemecku. Udalosti prispeli k rozbitiu medzivojnového Československa a otvorili cestu nacistickej expanzii, ktorá napokon viedla k 2. svetovej vojne.
"Mníchovská dohoda aj Viedenská arbitráž nám pripomínajú význam stabilného bezpečnostného prostredia pre riadne fungovanie medzinárodného práva. Potrebu byť v centre medzinárodného diania, mať spoľahlivých a dôveryhodných spojencov. Výzvou preto naďalej zostáva presadzovať rešpektovanie zásad vzťahov medzi štátmi, ktoré sú zakotvené v Charte OSN a Helsinskom záverečnom akte KBSE," uvádza Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR pri príležitosti tohtoročného 80. výročia udalostí.
Podľa rezortu sa Európa, vrátane Slovenska, z týchto udalostí poučila a situácia je v súčasnosti iná. Poukazuje na to, že kým na jeseň 1938 sa rozhodovalo "o nás bez nás" za dverami rokovacej miestnosti, členstvom v EÚ, Rade Európy a OBSE "sedíme za hlavným európskym rokovacím stolom." Taktiež podotýka, že kým v roku 1938 ostala krajina sama a veľmoci uprednostnili falošnú politiku, členstvom v NATO je krajina súčasťou najsilnejšej vojenskej aliancie na svete, "v ktorej platí pravidlo jeden za všetkých, všetci za jedného."
Rivality medzi stredoeurópskymi štátmi nahradila podľa ministerstva dôvera, hľadanie spoločných záujmov a spolupráce, čo demonštruje napríklad na vyšehradskej spolupráci. "Hranice, o ktorých bola Mníchovská dohoda aj Viedenská arbitráž, dnes vďaka členstvu v Schengene prekračujeme bez zábran a kontrol," poznamenáva rezort.
Ten však zároveň poukazuje aj na "kriesenia prízrakov", o ktorých sme si mysleli, že patria nenávratne minulosti. "Ožívanie nenávistných ideológií, prejavy politického extrémizmu, rasovej a menšinovej neznášanlivosti relativizujú a erodujú hodnoty ležiace v základoch európskeho mierového projektu. Tieto hodnoty je preto potrebné viac ako inokedy spoločne hájiť," zdôrazňuje MZVaEZ.
Nacistické Nemecko, fašistické Taliansko, Francúzsko a Spojené kráľovstvo podpísali 30. septembra 1938 v Mníchove dohodu, v dôsledku ktorej boli veľké časti Čiech a Moravy odstúpené Nemecku. Následne boli 2. novembra 1938 vo Viedni ministrami zahraničných vecí Nemecka a Talianska Joachimom von Ribbentropom a Galeazzom Cianom rozsiahle oblasti Slovenska prisúdené Maďarsku, Poľsku a Nemecku. Udalosti prispeli k rozbitiu medzivojnového Československa a otvorili cestu nacistickej expanzii, ktorá napokon viedla k 2. svetovej vojne.
