Bratislava 29. októbra (TASR) - Významné udalosti, ktoré predchádzali vzniku ČSR zaznamenala aj dobová tlač.

Slovenské i české noviny popisovali blížiaci sa koniec 1. svetovej vojny a snahu o prímerie, teda aj návrh, ktorý americkému prezidentovi Wilsonovi adresovali predstavitelia Rakúska-Uhorska a jeho vtedajší minister zahraničných vecí István Burian.

O návrhu písali Robotnícke noviny už 19. septembra 1918: "Nedelňajšie denné časopisy peštianské, viedenské, pražské a iné prekvapili obyvateľstvo celej monarchie donesením vzácnej udalosti. Medzitým, čo posledné týždne odzneli z viac strán rôzne štátnické a panovnícke reči prichystával rakúsko-uhorský zahraničný minister Burian notu na všetky válčiace a neutrálne štáty. Po shotovení noty odovzdaná bola táto zástupcom neutrálnych štátov vo Viedni z toho účelu, aby ju títo zase odlifrovali proti nám stojacim nepriateľským vládam. Súčasne dostal sa obsah noty aj do ruky časopisov, ktoré ju za sprievodu článkov v plnom znení doniesli. Samozrejme, každý časopis sprevádzal tento najnovší dôležitý krok našej diplomacie s takým dobrozdaním, aké mu jeho politické stanovisko diktovalo. Časopisy, ktoré až do poslednej doby fedrovali vojnu a podporovali dobyvačné chtíče anexionistov, zvelebujú grófa Buriana a vítajú jeho nový mierový produkt."

Dňa 22. októbra 1918 Národnie noviny informovali o odpovedi USA na rakúsku nótu, ktorá bola zamietavá. Americký prezident Wilson dal jasne najavo, že ponuka monarchie nie je prijateľná. Zahraničné mocnosti zavrhli pokus ministra Buriana o mier. Keď Rakúsko-Uhorsko prijalo podmienky kapitulácie vrátane nároku Československa na nezávislosť, vypukla eufória. V Prahe bola vyhlásená Československá republika.

Vyhlásenie prijaté večer 28. októbra 2018 sa ocitlo na titulnej strane Lidových novín 29. októbra, aj ďalších denníkov v tých časoch: "Lide československý! Tvůj odvěký sen stal se skutkem. Stát československý vstoupil dnešním dnem v řadu samostatných kulturních států světa. Národní výbor, nadaný důverou veškerého lidu československého, přejal jako oprávněný a zodpovědný činitel do svých rukou správu Tvého státu. Lide československý! Vše, co podnikáš, podnikáš jako nový svobodný člen velké rodiny samostatných svobodných národů."

V deň vzniku ČSR vznikla aj Československá tisková kancelář a prvé správy označené značkou ČTK sa takisto už na druhý deň, 29. októbra 1918, objavili v novinách.

"Predsednictvo N. V. zriadilo samostatnú československú tlačovú kanceláriu Č.T.K.), ktorú vedú redaktori Cyril Dušek, Jan Hajšman a Karel Mečíř. Č.T.K. bude mať miestnosti v N. V. v Harrachovskom paláci (na Jindřišskej ulici 20). Žiada, aby všetky verejné korporácie jej dodávali najrýchlejšie svoje správy, komuniké a vyhlášky," informovali Lidové noviny.

Atmosféru prvého dňa ČSR vystihoval napríklad aj fejtón v Lidových novinách spisovateľa Richarda Weinera podpísaný pseudonymom Poutník: "V električke niekto povedal, vraj Rakúsko kapitulovalo. Len pomaly, pomaly! To je trochu silný tabak! V dejvických uliciach pokoj. Vidíte, iba reči! Historický deň takto nevyzerá. Ľudia chodia príliš pomaly." V tej chvíli však autor videl, ako v centre Prahy rozdávajú mimoriadne vydanie Národných listov so správou, že Rakúsko-Uhorsko prijalo podmienky prezidenta USA Wilsona a uznáva nároky Československa. "Zástavy sa vztyčujú. Na stožiaroch Múzea vztyčujú práve druhú, mocne sa vzdúvajúcu bieločervenú plachtu... Kaprovou ulicou sa blíži k Staromestskému námestiu niekoľko radov maďarských vojakov. Idú domov. Spievajú si maďarské pesničky a pred Husovým pomníkom vyvolávajú Prahe slávu," popisoval veľký deň Richard Weiner.

Ako sviatočný deň popisujú Lidové noviny aj 29. október: "Dnešný deň v Prahe bol ozajstným historickým sviatkom českého národa. Všetka práca stála, ľud bol v radostnej nálade. Už o pol ôsmej ráno boli ulice „naplnené pestrým davom obyvateľov všetkých tried, stavov, veku a oboch pohlaví."

Sviatočné chvíle prežívalo podľa novín aj Brno. Večer sa v brnianskom Národnom divadle hrala Rusalka Antonína Dvořáka. Predstavenie sa začalo hymnou Kde domov můj a autorskou recitáciou Jiřího Mahena, ktorý na oslavu nového štátu napísal báseň s veršami: "my z těl svých hradbu postavíme / od Krušných hor pod Kriváň".

Nadšenie, ktoré svojim čitateľom tlmočila česká a aj slovenská tlač, však rozhodne nevládlo v Karlových Varoch, v Liberci a v ďalších oblastiach obývaných početnou nemeckou menšinou.

Samotný deň vzniku ČSR pripadol na pondelok, keď noviny nevychádzali. O deň neskôr priniesli nemecké noviny šokujúcu správu: Nemci sa ocitli v štáte Čechov a Slovákov. V Karlových Varoch okamžite zasadla mestská rada a uzniesla sa, že mesto nemá s novým Československom nič spoločné.

"Nemecké oblasti v Čechách nesmú byť nikdy včlenené do česko-slovenského štátu. V celých nemeckých Čechách musí byť volané po neobmedzenom práve na sebaurčenie a československému štátu musí byť predložená požiadavka na úplnú nezávislosť," písalo sa vo vyhlásení karlovarskej mestskej rady, ktorú publikoval denník Karlsbader Badeblatt.

Zmyslom pre typickú českú recesiu sa vyznačovali smútočné oznámenia, ktoré vychádzali nielen v tlači, ale aj na pohľadniciach. Pripomínali si skon "nenávidenej ríše Rakúsko-Uhorskej", ktorá "vydýchla naposledy svoju nešľachetnú dušu vyhlásením republiky dňa 28. októbra 1918."