Praha 23. februára (TASR) - Česi vôbec neboli pripravení na snahy Slovákov o osamostatnenie sa, ktoré sa prejavili po roku 1989; nepoznali totiž slovenské bolesti či sklamania. Na štvrtkovej diskusii v budove bývalého Federálneho zhromaždenia v Prahe to povedal bývalý český premiér Petr Pithart. Jeho vtedajší slovenský náprotivok Ján Čarnogurský zase vyslovil názor, že len vlastná štátnosť umožnila Slovákom rozvinúť svoje schopnosti a 25 rokov existencie samostatného Slovenska potvrdilo jeho životaschopnosť.

Bývalí premiéri Česka a Slovenska Pithart a Čarnogurský sa na začiatku 90. rokov zúčastnili rokovaní predchádzajúcich rozdeleniu federácie, pri samotnom konci spoločného štátu však 31. decembra 1992 stáli už ich nástupcovia v úrade - Václav Klaus a Vladimír Mečiar. Pithart i Čarnogurský sa pri rokovaniach o rozdelení zasadzovali skôr za mäkší prístup, priblížila česká spravodajská stanica ČT24.

"Česi vôbec neboli pripravení na problémy, ktoré nás so Slovákmi čakali. Nepoznali slovenské bolesti, slovenské sklamania," povedal v diskusii Pithart, podľa ktorého boli všetci českí politici postojom Slovákov zaskočení. "Václav Havel bol úplne zaskočený z reakcie na svoje prvé vystúpenie pred Federálnym zhromaždením, keď sem prišiel s návrhom troch ústavných zákonov - jeden z nich menil názov štátu. On si myslel, že bude boj o adjektívum "socialistická", no to vôbec nikoho nezaujímalo, ani komunistických poslancov. A otvoril sa problém, na ktorý Česi vôbec neboli pripravení - ako sa bude spoločný štát volať," zaspomínal Pithart a pripomenul tzv. pomlčkovú vojnu, teda spor o názov federácie, ktorý predznamenal jej postupný rozpad.

Čarnogurský v tejto súvislosti podotkol, že pomlčka sa objavila už v Pittsburskej dohode z roku 1918, ktorá schvaľovala spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte. Hoci mal byť nový štát jednotný a nie federatívny, Slovensko malo mať samostatnú štátnu správu, parlament i súdnictvo. K tomu však nedošlo - panovala totiž obava, že by slovenská autonómia povzbudila tiež nároky Nemcov, ktorých žilo v Československu viac než Slovákov, približuje ČT24.

Česi podľa Pitharta pritom o pomlčke v historickej zmluve ani len nevedeli, keďže ich to "vôbec nebolelo" a "nezaujímalo". Podľa Čarnogurského bol vzťah medzi oboma národmi jednou z vnútorných slabostí Československa, ktorá sa vždy raz za čas a v nevhodnú dobu prejavila.

"Dvadsaťpäť rokov samostatnej Slovenskej a Českej republiky ukazuje, že Slovensko potvrdilo svoju životaschopnosť ako samostatný štát. Ale tá životaschopnosť v nás bola už aj predtým. Národ, ktorý to čo len intuitívne cíti, samozrejme smeruje k naplneniu toho pocitu. Pretože len samostatná štátnosť umožňuje naplno rozvíjať svoje schopnosti," povedal Čarnogurský na margo slovenskej túžby po samostatnosti.

Pithart sa domnieva, že Česi síce mali Slovákov vždy radi, zároveň sa na nich ale pozerali s nadhľadom staršieho brata. Vzťah oboch národov označil za "asymetrický", pričom nezáujem či len malý záujem Čechov o Slovákov bol podľa neho charakteristický pre celú dobu existencie spoločného štátu.

Bývalí premiéri Pithart a Čarnogurský sa zhodli v tom, že federatívne usporiadanie bolo nepraktické. Odlišný názor však majú v otázke, či o rozdelení štátu mali ľudia rozhodnúť v referende. "Malo byť referendum, bol k tomu pripravený ústavný zákon," povedal Pithart. Čarnogurský sa však domnieva, že ľudové hlasovanie by česko-slovenský problém definitívne nevyriešilo. Podľa neho nebolo vyhlásené predovšetkým preto, že sa politici nedokázali dohodnúť na formulácii otázky, ktorá mala byť voličom položená. Pithart pripustil, že práve to je problém každého referenda.

Diskusia Pitharta s Čarnogurským voľne nadviazala na decembrovú debatu Václava Klausa a Vladimíra Mečiara. Títo bývalí premiéri vtedy vyhlásili, že rozpad spoločného štátu bol neodvratný, keďže medzi Čechmi a Slovákmi podľa nich dlhodobo panovalo napätie.