Bratislava 11. novembra (TASR) - Keďže v medzivojnovej Československej republike žila na území Slovenska pomerne veľká, vyše stotisícová menšina Nemcov obývajúca relatívne homogénne územia, nájdeme u nás aj špecifický typ "nemeckých" pomníkov padlým. Z hľadiska lokalizácie nemeckých pomníkov je logické, že sa nachádzali na územiach obývaných karpatskými a spišskými Nemcami. Prvou takouto lokalitou bola malokarpatská oblasť a okolie Bratislavy. V Bratislave, kde žilo viac ako 30.000 nemeckých obyvateľov, nebol vznik veľkého nemeckého pomníka po prevrate a vzniku Československej republiky možný. Menší vznikol v bývalom Jozefovom meste na dnešnej Zámockej ulici. Nemecký nápis nájdeme aj na centrálnom kríži na cintoríne v bratislavskom Prievoze. Text: "K pamiatke v svetovej válke padlým našim hrdinom" je tiež v slovenčine a dnes už nečitateľne aj v maďarčine.

Pre slovenské prostredie veľmi neobvyklá situácia nastala vo Svätom Jure. Napriek tomu, že v medzivojnovom období Nemci a Slováci v meste vychádzali bez väčších problémov, uctenie pamiatky padlým sa rozhodli vyriešiť samostatne. Na nemeckom cintoríne sa tak nachádza pomník so zoznamom padlých svätojurských Nemcov, na slovenskom cintoríne je o niečo väčší slovenský pomník.

Zaujímavá je i pamätná tabuľa umiestnená v nemeckom evanjelickom kostole v Modre. Je venovaná šiestim členom modranskej nemeckej cirkevnej obce, odhalená už roku 1921. V rovnakom roku vznikla podobná pamätná doska aj v slovenskom modranskom evanjelickom kostole (s menami 34 padlých slovenských evanjelikov). Na nemeckej pamätnej doske je nápis z Evanjelia sv. Jána 15.13: "Nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď položí život za priateľov", na pamätnej doske v slovenskom kostole je citované rovnaké evanjelium, ale je tu aj text s odlišným obsahom. "Boli hnaní do boja za cudzie ciele. Ale to obmýšlané zlé Boh obrátil v dobré. Ich smrť v službe otrokárov poslúžila k osvobodeniu nášho drahého národa". Totožnosť a zároveň odlišnosť textov na oboch pamätných tabuliach pekne dokresľuje špecifiká oboch etník žijúcich v jednom meste. Dva pomníky či pamätné tabule dokazujú, že Nemci a Slováci žili v mestách spoločne, no zároveň oddelene.

Druhou významnou oblasťou nemeckého osídlenia je oblasť hornej Nitry, tzv. Hauerland. Do tohto etnicky zmiešaného regiónu spadalo 24 obcí, z nich viaceré pomníky padlým odhalili počas éry prvej republiky. Asi najznámejším (a dodnes zachovalým) artefaktom je socha Krista kráľa (Die Christ-König-Statue) v Nitrianskom Pravne. Kristus s kráľovskou korunou tu sedí na tróne a v rukách drží otvorenú Bibliu s textom Evanjelia sv. Jána. Na podstavci je 63 mien padlých občanov obce. Socha je dielom Gejzu Horna a bola odhalená v roku 1934. Menší pomník sa zachoval na cintoríne jedného z centier tejto oblasti, banskom meste Handlová. Zaujímavý pomník sa nachádza i v najrozľahlejšej obci bývalého Hauerlandu, vo Veľkom Poli. Na podstavci s nemeckým menoslovom tu stojí postava vojaka opierajúca sa o pušku. Je potrebné dodať, že oblasť Hauerlandu sa po vypuknutí Slovenského národného povstania nachádzala na povstaleckom území a je veľmi pravdepodobné, že niektoré pomníky boli počas bojov zničené.

Najväčšou a možno povedať najhomogénnejšou nemecky osídlenou oblasťou na Slovensku bol Spiš. Pomníky padlým sa tu však nachádzajú minimálne. Dôvodom bola predovšetkým zmena spoločensko-politických pomerov. Klasické centrá ako Levoča (do roku 1918 sídlo župy), Kežmarok či Spišská Nová Ves prišli po prevrate o svoje predošlé postavenie. Československé štátne orgány rozhodne nechceli dať miestnym (zrazu menšinovým) Nemcom a Maďarom šancu emancipovať sa pri akejkoľvek soche či pomníku.

Od roku 1876 stála na historickom námestí Majstra Pavla v Levoči socha honvéda. Po vzniku Československej republiky bol v auguste 1919 pomník zničený príslušníkmi československého Sokola. Táto udalosť vyústila do niekoľko dní trvajúcich nepokojov levočských Maďarov a Nemcov a do zásahu československej štátnej moci. Na uvoľnený podstavec bola neskôr umiestnená kamenná socha husitského kalicha, ktorá dnes slúži ako kvetináč pred budovou radnice, odkazujúc na aktivitu bratríkov na Spiši v 15. storočí.

Nemecké pomníky padlým tvoria špecifickú podskupinu pomníkov padlým na Slovensku. Čiastočne kopírujú pomníky padlým v po nemecky hovoriacich krajinách, ale na druhej strane vychádzajú aj zo špecifík slovenského prostredia. Keďže nemecké obyvateľstvo bolo na základe prezidentských dekrétov po skončení druhej svetovej vojny z nášho územia odsunuté, je logické, že viaceré pomníky časom zanikli. Na druhej strane je zaujímavé, že niektoré nemecké pomníky prežili v nezmenenej forme povstanie, odsun i obdobie komunistickej diktatúry. Tak ako o vojenské cintoríny, prejavila o ich obnovu záujem nemecká strana.