Bratislava 8. januára (TASR) - V pondelok 8. januára uplynulo sto rokov od historického posolstva, v ktorom 28. americký prezident Thomas Woodrow Wilson prezentoval pred Kongresom svojich 14 bodov mierového programu USA po prvej svetovej vojne.

Thomas Woodrow Wilson predniesol v čase prvej svetovej vojny, do ktorej sa Spojené štáty zapojili v apríli 1917, vo svojom výročnom Posolstve o stave Únie novú mierovú iniciatívu, zhrnutú do 14 bodov, pripomenul pre TASR zahraničnopolitický analytik Pavol Demeš.

Jeho snahou bolo prispieť k ukončeniu najkrutejšieho vojnového konfliktu v dovtedajších dejinách ľudstva a načrtnúť predstavu, ako podobným globálnym konfliktom predchádzať. Bola to reakcia na mierové rokovania v Brest-Litovsku, zároveň však Wilson odsudzoval nemecké požiadavky a v mnohých prípadoch sa nezhodoval ani s predstavami svojich vlastných spojencov o možnosti skončiť vojnu.

Prejav, ktorý vošiel do dejín ako 14 bodov prezidenta Wilsona, bol okamžite preložený do mnohých jazykov a vyvolal veľkú diskusiu doma i vo svete.

Wilsonovo posolstvo a jeho aktivity do značnej miery ovplyvnili povojnový vývoj, vrátane založenia Spoločnosti národov (1919), čo bol posledný 14. bod jeho programu. Desiaty bod mierového programu sa týkal aj zabezpečenia možnosti autonómneho vývoja národov Rakúsko-Uhorska a vznik nových štátov po rozpade rakúsko-uhorskej monarchie, teda i bývalého Československa.

Až na jeseň 1918, keď sa centrálne mocnosti dostali do vojenskej bezvýchodiskovej situácie, stalo sa Wilsonových 14 bodov prijateľnou základňou mierových rokovaní.

Za svoje úsilie získal Woodrow Wilson Nobelovu cenu za mier za rok 1919.

V Bratislave, v mestskej časti Staré Mesto, pripomína tohto štátnika Wilsonova ulica a pamätná tabuľa na Palffyho paláci na Zámockej ulici, ktorú dala zhotoviť Slovenská atlantická komisia.