Hlboké/Bratislava 21. februára (TASR) - Od úmrtia evanjelického farára, organizátora slovenského národného hnutia a jedného z otcov modernej slovenčiny Jozefa Miloslava Hurbana uplynie v stredu 21. februára 130 rokov.

Z pohľadu historického vývinu a potrieb slovenskej spoločnosti Jozef Miloslav Hurban ako prvý zo skupiny štúrovcov v roku 1837 ideovo sformuloval myšlienku svojbytnosti Slovákov. Stál pri zrode spolku Tatrín (1844), bol vedúcou osobnosťou slovenského národno-revolučného pohybu v rokoch 1848–1849. Patril k autorom Žiadostí slovenského národa z roku 1848 a bol spoluzakladateľom a prvým predsedom Slovenskej národnej rady (1848). Spoluorganizoval Slovenské národné zhromaždenie v Martine v júni 1861 a bol jedným zo zakladateľov Matice slovenskej. Vydával literárne periodikum Slovenské pohľady, ktoré vychádza dodnes ako najstarší stredoeurópsky literárny časopis.

Okrem svojej literárnej a novinárskej tvorby či politickej činnosti sa Hurban do slovenských dejín popri Ľudovítovi Štúrovi a Michalovi Miloslavovi Hodžovi nezmazateľne zapísal ako spoluzakladateľ spisovnej slovenčiny. Práve na fare v Hlbokom sa v roku 1843 uskutočnila pamätná porada Štúra, Hodžu a Hurbana, na ktorej sa zrodila na základe stredoslovenského nárečia moderná spisovná slovenčina.

Jozef Hurban sa narodil 19. marca 1817 v Beckove. Pochádzal z rodiny evanjelického farára Pavla Hurbana a jeho manželky Anny, rodenej Vorosovej. Vzdelanie získaval najprv u otca. V rokoch 1826–1830 navštevoval mestskú školu v Trenčíne a v rokoch 1830–1840 študoval na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Tu sa zoznámil s Ľudovítom Štúrom, ktorý v ňom prebudil vlastenecké cítenie. Slovanské meno Miloslav prijal 24. apríla 1836 na legendárnom výlete na Devín, ktorého sa zúčastnili prevažne študenti evanjelického lýcea zoskupení okolo Ľudovíta Štúra.

Za evanjelického kňaza vysvätili Hurbana v roku 1840. Chcel síce pokračovať v štúdiu v Nemecku, no z finančných dôvodov musel začať najprv pracovať, aby si štúdium mohol dovoliť. Po vysvätení pôsobil ako kaplán v Brezovej pod Bradlom a od roku 1843 už ako farár v Hlbokom. Popri pastoračných povinnostiach vyvíjal činnosť aj na poli cirkevno-politickom a venoval sa osvetovej práci. V roku 1860 napokon získal doktorát z teológie na univerzite v nemeckom Lipsku.

Oženil sa s Annou Jurkovičovou, s ktorou mal štyri dcéry a päť synov, z ktorých je asi najznámejší spisovateľ Svetozár Hurban-Vajanský.

Už ako kaplán a neskôr aj ako farár sa Hurban angažoval v zápase za uvedenie cisárskeho patentu z roku 1859, tzv. protestantského patentu, do života. Patent upravoval organizáciu a správu protestantských cirkví vo vtedajšom Uhorsku a pôvodne mal vymaniť slovenských evanjelikov a kalvinistov z vplyvu maďarských a pomaďarčených šľachtických patrónov.

Z vtedajších slovenských politikov najostrejšie vystúpil aj proti princípom rakúsko-uhorského vyrovnania a národnostného zákona z roku 1868, ktorý začal platiť v Uhorsku. Za sériu článkov Pravdivé slovo a Čomu nás učia dejiny v uverejnených v rokoch 1868-1869 v Pešťbudínskych vedomostiach Hurbana dokonca odsúdili a uväznili. V roku 1871 v Lubine zorganizoval prvú slovenskú pastorálnu konferenciu evanjelických farárov.

Hurbanove prvé literárne diela, zväčša básnické, boli písané ešte biblickou češtinou, ale aj tak sa stali súčasťou formovania štúrovskej básnickej školy. Písal vlasteneckú a ľúbostnú lyriku. Neskôr sa už venoval prevažne próze, kde popri historických témach spracovával aj námety zo súčasnosti alebo cestopisné črty. Z literárno-historických prác je významný napríklad Hurbanov štvorzväzkový životopis Ľudovíta Štúra alebo známe dielo Ľudovít Štúr - Rozpomienky na revolučné roky 1848/1849.

Jozef Miloslav Hurban zomrel vo veku nedožitých 71 rokov 21. februára 1888 v Hlbokom.

V roku 1948 bolo mestečko Stará Ďala premenované na Hurbanovo. Hurbanove meno sa objavilo aj ako názov ulíc a námestí v mnohých slovenských mestách a dedinách. V Hlbokom na cintoríne sa nachádza jeho náhrobný pomník a pamätník, ktorého autorom bol Dušan Jurkovič. Evanjelická fara v Hlbokom je pamätným domom a význam Hurbanovej osobnosti dotvára v obci aj jeho socha. Pomník venovaný Hurbanovi je tiež v Novom Meste nad Váhom a pamätné tabule sú napríklad v Beckove a v Brezovej pod Bradlom. V Parku sv. Cyrila a Metoda v areáli Matice slovenskej v Martine odhalili 11. augusta 2017 bustu Jozefa Miloslava Hurbana. Jeho osobnosť sa stala námetom pre mnohé historické literárne diela a divadelné alebo televízne hry.