Bratislava 1. novembra (TASR) – Novovzniknutá Československá republika na svojom území začínala len postupne preberať moc a uplatňovať ju aj v obciach a mestách. Kľúčovú úlohu v tomto procese zohrávali žandári, vtedy četníci.

Práve zápisky z četníckych staníc vytvárajú tiež obraz o prvých dňoch nového štátu.

"Rozpadnutie ríše rakúsko-uhorskej a československá samostatnosť bola na Slovensku vyhlásená 30. októbra 1918. Na to začalo sa s obsadzovaním slovenského územia československým vojskom počínajúc od Břeclavi smerom k Bratislave a potom ďalej na východ. Bratislava sama bola obsadená v noci na 1. január 1919. Maďarské vojsko a úrady ustupovali pred príchodom nášho vojska a došlo na mnohých miestach k vážnym prestrelkám. Prvú vojenskú hliadku na obsadenie Bratislavy viedol nadporučík Alois Pejchota a bola mu na Lamačskej ceste zákerne prestrelená noha," konštatoval autentický záznam z četníckej stanice Bratislava-vidiek.

Podľa aktuálnych zápisov maďarské vojsko a obyvateľstvo sympatizujúce s Maďarmi ustúpilo za rieku Dunaj do Petržalky a zabarikádovalo most. V samotnej Bratislave bolo československé vojsko ako obyvateľstvom, tak i obchodníctvom spočiatku "úplne bojkotované a bolo nútené si všetky životné potreby aj násilím vymáhať". Časom sa však situácia zlepšila, keďže "túžba po verejnom pokoji a poriadku, ako aj po usporiadaných pomeroch bola po násilnom novembrovom rabovaní hlavne u vzdelanejšieho ľudu príliš veľká".

Na mnohých miestach dozerali na poriadok dobrovoľníci, čo potvrdzuje aj zápis z četníckej stanice v Modre, kde nový veliteľ strážmajster Václav Chládek s dvoma výpomocnými četníkmi odobral stanicu dňa 14. februára 1919 od občianskej miestnej stráže, pozostávajúcej asi z desiatej uniformovaných vojakov. Túto dočasnú stráž po odchode maďarských četníkov zostavili na popud evanjelického biskupa a neskoršieho župana Samuela Zocha. Prvým krokom četníkov bola zbraňová amnestia.

"Služba bezpečnostná bola najprv veľmi ťažká a nebezpečná, keďže medzi obyvateľstvom bolo ešte veľa zbraní – zvlášť vojenských pušiek – a ľud bol po veľkom plienení rozvášnený. Prvou a hlavnou úlohou četníctva bolo ľud zbaviť zbraní, pričom sa tejto úlohe dostatočne vyhovelo a bolo odovzdané veľké množstvo rôznych zbraní, zvlášť vojenských pušiek vojenskému zbrojnému skladisku v Trnave a policajnému riaditeľstvu v Bratislave. Postupne šiel ľud za svojim denným zamestnaním a bezpečnostná služba prechádzala do normálneho štádia," hovorí zápis z modranskej četníckej stanice.

Medzi prípady, ktoré tam v prvých mesiacoch novej ČSR četníci riešili, bol aj pokus o atentát priamo na Vavra Šrobára, ministra pre správu Slovenska.

"V mesiaci júli dozvedela sa stanica, že zosnovaný je niekoľkými miestnymi študentmi atentát na ministra pre Slovensko Dr. Šrobára, ktorý často do Modry z Bratislavy automobilom dochádzal a kde toho času v Harmónii býval. Pri pátraní za spolupôsobnosti detektívov a policajných úradníkov z policajného riaditeľstva v Bratislave bolo zatknutých 12 mladíkov z Modry a tým sa atentátu predišlo. Mladíci však neboli odsúdení pre nedostatok dôkazov," možno nájsť v četníckych záznamoch uložených v štátnom archíve.

Popri zachovaní verejného poriadku bolo ďalšou úlohou úradov dbať na používanie slovenského jazyka. Čerstvo vymenovaný bratislavský župan Samuel Zoch adresoval školám vo svojej pôsobnosti hneď 5. januára 1919 list v tomto duchu. V prípise č. 274/1919 školskej stolici v Modre uviedol: "Oznamujem Vám, že výlučnou vyučovacou rečou vo Vašej škole je reč slovenská. Vyzývam pánov učiteľov, aby v škole výlučne slovensky učili a školskú stolicu upravujem, aby prísne dozerala na prevádzanie tohto nariadenia. Za každé previnenie voči tomuto zákonu bude i učiteľ, ale aj každý úd školskej stolice za zodpovednosť bratý. Nariaďujem ďalej, aby v školských dietkach bolo budené slovenské národné povedomie, aby dietkam bolo vysvetlené, že Česi a Slováci tvoria jednotný československý národ a jednotnú Československú republiku, že sme členmi veľkej všeslavianskej rodiny."

Aby bolo podľa čoho vyučovať, bola poruke učebnica Slovenský pravopis pre neučených v 20 lekciách a 50 úlohách. Napísal ju Ján Zigmundík, školský inšpektor v Bratislave. Svoje "druhé opravené 7 skloňovacími a časovacími tabuľkami rozmnožené vydanie" uviedol slovami: "Svetovým prevratom, buď Bohu chvála, prišli sme my Slováci ku svojej samospráve." Keďže v tom čase vedelo len málo ľudí bezchybne písať, učebnice boli veľmi potrebné. A ako v predhovore konštatoval Zigmundík: "Spisovateľ je šťastný, že môže v tomto ohľade svojím dielkom milému slovenskému národu preukázať malú službu."