Bratislava 24. marca (TASR) – Sviečková manifestácia v Bratislave preukázala potenciál i organizovanosť, ktorú v boji proti komunizmu dosiahla tzv. tajná alebo podzemná cirkev. "Práve tento hlavný disidentský prúd na Slovensku stál aj za organizáciou zhromaždenia, od ktorého 25. marca uplynie presne 30 rokov," pripomenul vedúci Katedry histórie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, profesor Róbert Letz.

Objasnil, že tzv. tajná cirkev vznikla v dôsledku obrovského tlaku komunistického režimu na katolícku cirkev po roku 1948. Pripomenul, že cirkev bola úplne podriadená štátu, ktorý rozhodoval dokonca o tom, kto sa stane kňazom a či vôbec môže slúžiť ako kňaz. "Viacerí veriaci sa pokúsili žiť život viery bez takejto kontroly. Bolo to riskantné a chápané ako protištátna činnosť, no bolo to aj o osobnej odvahe, žiť kresťanský ideál aj napriek prenasledovaniu," uviedol Letz.

Poukázal na to, že cirkev v ilegalite udržiavala rehoľné spoločenstvá, ktoré nemohli oficiálne pôsobiť, ukrývala tiež prenasledovaných kňazov a laikov, vydávala rôzne samizdatové diela. "Na Slovensku bola živá viera aj počas socializmu, a preto sa tzv. tajná cirkev stala alternatívou voči oficiálnej ideológii marxizmu-leninizmu. Bola nádejou na prežitie a na zmenu, a to aj pre mladú generáciu, ako sa ukázalo v 70. a 80. rokoch," skonštatoval Letz.

Upozornil zároveň, že na Slovensku existoval aj občiansky disent. "Bol síce slabší a menej rozvinutý, no medzi ním a kresťanským disentom nedochádzalo k nejakým zásadným sporom. Vo viac sekularizovanom českom prostredí bola situácia opačná. Tam dominoval občiansky disent a kresťanský bol slabší,“ pripomenul historik.