Liptovský Mikuláš 8. októbra (TASR) – Udalosti roku 1918 sa podľa historických záznamov odohrávali v celom budúcom Československu relatívne podobne - ľudia v mestách s nadšením privítali vznik republiky, no mnohí ani presne nevedeli, o čo ide. Rozumeli len, že sa rúca systém pôvodného Rakúsko-Uhorska, k čomu sa pridala eufória z konca vojny. Krátko po tom, čo vznikli slovenské zastupiteľstvá sa na Liptove začalo hromadne premenúvať. Týkalo sa to najmä miestnych ulíc, no snahy o zmenu názvu zastihli aj vtedajší Liptovský Svätý Mikuláš, ktorý sa mal po novom nazývať Masarykov.

Obdobie začiatkov Československej republiky (ČSR) sa podľa genealóga Petra Víteka spája s mnohými obmenami pomenovaní. Panskú ulicu v Liptovskom Mikuláši premenovali na Masarykovu, Staničnú na ulicu Michala Miloslava Hodžu, v Liptovskom Hrádku zmenili Starý trh na Tyršovu ulicu. „Čerešničkou na torte bola akcia doktora Vladimíra Krivoša v roku 1925. Išlo o návrh na zmenu úradného názvu z Liptovského Svätého Mikuláša na Masarykov, ktorý predložili na prerokovanie Obecnej rade Liptovského Mikuláša. Návrh podporil aj Župný úrad. Pri hlasovaní boli piati proti zmene, štyria za zmenu a traja sa zdržali, takže zmena neprešla. Mesto tak dodnes zostalo Liptovským Mikulášom,“ priblížil genealóg.

Dodal, že udalosti roku 1918 boli pre množstvo Liptákov úľavou. Na mnohých miestach sa vyskytli rabovačky, húfne sa strhávali staré maďarské nápisy z budov. „Bola to zdravá aj nezdravá eufória. Tú muselo v niektorých častiach Slovenska potláčať aj vojsko, aby to neprerástlo do masových rabovaní,“ spomenul Vítek s tým, že na mnohých miestach obyvatelia zaplatili aj životom.

Začiatok roku 1919 bol už miernejší a niesol sa v znamení zastierania alebo retušovania pôvodnej monarchie, čo sa prejavilo najmä obrazoborectvom. „V Liptovskom Hrádku zničili počas nepokojov bustu Františka Jozefa II. Na úrade v Bobrovci zas poprepichávali obrazy, o ktorých si mysleli, že zobrazujú predstaviteľov uhorského režimu. Boli to však kráľovskí komisári,“ vysvetlil.

Nezávislosť ČSR vyhlásil päťčlenný Národný výbor v Prahe 28. októbra 1918. Národný výbor presadil v záujme uchovania verejného poriadku kontinuitu zákonov a vládol prostredníctvom dekrétov. Keďže voľby boli zatiaľ nereálne, parlament bol poskladaný na základe volieb z roku 1911 do rakúsko-uhorského snemu. Slovensko bolo zastúpené 44 menovanými poslancami.