Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
< sekcia Československé výročia 2018
SERIÁL: Mladíkom sa vďaka ich vášni podarilo vojská odfotografovať
V deň, keď prišli do mesta vojaci, boli obaja mladíci v kine. To kedysi sídlilo v budove, kde sa dnes nachádza známe žiarske železiarstvo.
Autor TASR
Žiar nad Hronom 2. augusta (TASR) - Na atmosféru dní spred päťdesiatich rokov, keď na územie Československa vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, si spomína aj Jozef Krchman zo Žiaru nad Hronom. V tých časoch 21-ročný mladík pracoval ako vodič z povolania v miestnej hlinikárni.
"Jazdil som na východonemeckom aute Garant. Keď v rozhlase vyzývali, že máme odstraňovať smerové tabule popri cestách, aby sme dezorientovali vstupujúce vojská, tak sme aj s kamarátom Marianom Pavúkom zobrali moje služobné auto a išli sme tie tabule demontovať. Zatiaľ nikto odo mňa nepýtal peniaze, že som toto vozidlo zneužil, ale bola to výzva štátneho rozhlasu," poznamenal pre TASR s úsmevom Krchman.
Prvé tabule boli hneď na železničnom nadjazde. Poctivo ich chceli odkrúcať kľúčmi, no boli také zhrdzavené, že to nešlo. Nakoniec použili silu a kladivo. Za plnú dodávku smerových tabúl potom odviezli cestárom.
Mladíci vnímali aktuálnu situáciu kriticky a protestovali proti nej. "Väčšina ľudí v Československu bola silne naladená proti Rusom a komunistom," poznamenal Krchman.
Dodnes tento vitálny dôchodca nezabudol ani na pokutu 200 korún, ktorú od mesta dostal rok po vpáde vojsk za to, že milicionárov označil za darmožráčov. "Takže aj po roku, keď sme boli už znormalizovaní, som pocítil tvrdú ruku jedinej a vládnucej triedy," zamyslel sa.
V deň, keď prišli do mesta vojaci, boli obaja mladíci v kine. To kedysi sídlilo v budove, kde sa dnes nachádza známe žiarske železiarstvo. "Pamätám si, že keď po nich hádzali poháre, povybíjali im okná na autách, tak začali strieľať. Tak sme vybehli von," uviedol Krchman. Streľba vojakov sa nezaobišla bez následkov, pri trafike skončil s priestrelom brucha jeden mladík. Naopak, našli sa aj takí, ktorí vojakom priniesli jedlo či cigarety.
Obidvaja mládenci mali už v tom čase záľubu vo fotografovaní a vďaka tomu, že mal Pavúk pri sebe fotoaparát, vznikli autentické snímky dokumentujúce prechod vojsk ulicami mesta. Pred rokmi ich prostredníctvom výstavy ukázali aj verejnosti.
Dnes už nebohý Marián Pavúk bol v regióne známym amatérskym historikom. K srdcu mu prirástla najmä obec Vyhne, ktorej históriu zdokumentoval v niekoľkých publikáciách. "Väčšinou sme fotili kočky a kamarátov, ale tieto dokumenty dlho ležali v trezore, o čom som ja ani netušil," spomína na priateľstvo Krchman, ktorý je dodnes vášnivým fotografom.
"Jazdil som na východonemeckom aute Garant. Keď v rozhlase vyzývali, že máme odstraňovať smerové tabule popri cestách, aby sme dezorientovali vstupujúce vojská, tak sme aj s kamarátom Marianom Pavúkom zobrali moje služobné auto a išli sme tie tabule demontovať. Zatiaľ nikto odo mňa nepýtal peniaze, že som toto vozidlo zneužil, ale bola to výzva štátneho rozhlasu," poznamenal pre TASR s úsmevom Krchman.
Prvé tabule boli hneď na železničnom nadjazde. Poctivo ich chceli odkrúcať kľúčmi, no boli také zhrdzavené, že to nešlo. Nakoniec použili silu a kladivo. Za plnú dodávku smerových tabúl potom odviezli cestárom.
Mladíci vnímali aktuálnu situáciu kriticky a protestovali proti nej. "Väčšina ľudí v Československu bola silne naladená proti Rusom a komunistom," poznamenal Krchman.
Dodnes tento vitálny dôchodca nezabudol ani na pokutu 200 korún, ktorú od mesta dostal rok po vpáde vojsk za to, že milicionárov označil za darmožráčov. "Takže aj po roku, keď sme boli už znormalizovaní, som pocítil tvrdú ruku jedinej a vládnucej triedy," zamyslel sa.
V deň, keď prišli do mesta vojaci, boli obaja mladíci v kine. To kedysi sídlilo v budove, kde sa dnes nachádza známe žiarske železiarstvo. "Pamätám si, že keď po nich hádzali poháre, povybíjali im okná na autách, tak začali strieľať. Tak sme vybehli von," uviedol Krchman. Streľba vojakov sa nezaobišla bez následkov, pri trafike skončil s priestrelom brucha jeden mladík. Naopak, našli sa aj takí, ktorí vojakom priniesli jedlo či cigarety.
Obidvaja mládenci mali už v tom čase záľubu vo fotografovaní a vďaka tomu, že mal Pavúk pri sebe fotoaparát, vznikli autentické snímky dokumentujúce prechod vojsk ulicami mesta. Pred rokmi ich prostredníctvom výstavy ukázali aj verejnosti.
Dnes už nebohý Marián Pavúk bol v regióne známym amatérskym historikom. K srdcu mu prirástla najmä obec Vyhne, ktorej históriu zdokumentoval v niekoľkých publikáciách. "Väčšinou sme fotili kočky a kamarátov, ale tieto dokumenty dlho ležali v trezore, o čom som ja ani netušil," spomína na priateľstvo Krchman, ktorý je dodnes vášnivým fotografom.
