Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Novovzniknutá republika nemala štátnu banku a tak v novembri zriadené ministerstvo financií rozhodlo, že v obehu ostanú rakúsko-uhorské mince a bankovky.
Autor TASR
Kremnica 15. októbra (TASR) - Na svoje prvé bankovky si obyvatelia prvej Československej republiky (ČSR) museli počkať. Novovzniknutá republika nemala štátnu banku a tak v novembri zriadené ministerstvo financií rozhodlo, že v obehu ostanú rakúsko-uhorské mince a bankovky. Prvými štátovkami, ktoré niesli znaky novej republiky, tak mohli ľudia platiť až o niekoľko mesiacov neskôr.
Rakúsko-uhorské mince novej korunovej meny boli podľa Martina Chmelíka z kremnického Múzea mincí a medailí v obehu od roku 1982, bankovky postupne od roku 1900. V roku 1918 mali teoreticky obehovať všetky druhy mincí. Počas vojny si však ľudia odložili zlaté a strieborné mince a dokonca sa sťahovali aj menšie nominály razené z niklu a medi. V obehu ostali len mince z menej hodnotných kovov, ktoré boli v obehu až do roku 1921 a netýkala sa ich ani následná menová reforma. Pre nedostatok mincí tak boli ešte počas vojny dotlačené jedno- a dvojkorunové bankovky.
Keďže Československo patrilo k najvýznamnejším častiam monarchie, krajine hrozila veľká inflácia. Pre príklad uvádza, že bankovku v hodnote 10.000 korún vtedajšie ministerstvo zakázalo. Na rad prišla prvá menová reforma, o ktorú sa v roku 1919 hlavnou mierou pričinil minister financií Alois Rašín.
Obiehajúce rakúsko-uhorské bankovky sa rozhodli okolkovať. Kolkovanie trvalo dva týždne a sprevádzalo ho niekoľko opatrení ako uzavretie hraníc a poštového styku či zákaz vkladov a výberov peňazí v bankách. Kolkom však chýbali ochranné prvky a tak sa veľmi rýchlo rozmohlo ich falšovanie. "K dnešnému dňu poznáme okolo 150 typov kolkov, falšovateľských dielní bolo skutočne veľa," podotkol Chmelík.
Kolkovanie malo byť dočasné a staré bankovky mali nahradiť nové. "Problém bol v tom, že Československo nemalo národnú banku, ktorá by bola emitentom bankoviek. Preto prvé papierové platidlá emitoval Bankový úrad ministerstva financií a volajú sa štátovky," vysvetlil Chmelík. Takisto chýbala tlačiareň cenín a kvalitní tvorcovia bankoviek.
Aj napriek tomu prišla prvá emisia československých štátoviek už v roku 1919. Verejnosť ju pozná najmä vďaka rukopisu jedného z vtedajších najslávnejších umelcov Alfonsa Muchu, ktorý napríklad na prvú československú 100-korunovú bankovku zakomponoval aj podobu svojej manželky. Prvá emisia síce bola podľa Chmelíka po výtvarnej stránke veľmi hodnotná, ale chýbali jej ochranné prvky. Nastalo jej okamžité falšovanie a to najmä vyšších nominálov.
Čo je podľa Chmelíka pri tejto prvej emisii raritné, že v tom čase ešte nebol uznaný ani štátny znak, použité boli rôzne variácie štátnych symbolov Čiech, Moravy, Sliezska a Slovenska. Tlačené boli v šiestich tlačiarňach. Štátovka v hodnote 1000 korún bola tlačená v Amerike, čo už na prvý pohľad naznačuje aj jej vzhľad. Išlo o motív bankovky pôvodne určený pre Banque de France, ktorá objednávku v dôsledku konca vojny zrušila.
Najvzácnejšou československou bankovkou vôbec je štátovka v hodnote 5000 korún. "V múzeu ju nemáme, nachádza sa vo verejných a súkromných zbierkach v Čechách, na Slovensku a v zahraničí. Tlačená bola v rakúskej tlačiarni, kde sa tlačili aj rakúsko-uhorské bankovky. S jej vzhľadom sa veľmi nenatrápili, použili motív rakúsko-uhorskej bankovky v hodnote 10.000 korún z roku 1918," priblížil Chmelík.
V roku 1920 nahradila prvú emisia druhá, so slávnou stokorunáčkou opäť z dielne Alfonsa Muchu, kedy sa začala tradícia zelených stokorunáčiek. Druhá emisia štátoviek mala viac ochranných prvkov.
V roku 1926 bola zriadená Národná banka československá, ktorá bola poverená správou meny a vydávaním bankoviek. Rok nato začala fungovať aj tlačiareň cenín v Prahe, ktorá tlačila všetky československé bankovky. Tlačiareň dokonale zvládla techniku Orlovej pestrotlače, využila ju netradičným spôsobom na štátnom znaku a rastlinnom dekóre nových 100- a 1000-korunových bankovkách. Podľa Chmelíka boli tieto bankovky vysoko umelecky hodnotené, ich tvorcom bol Max Švabinský. "Tisíckoruna z tohto obdobia získala dokonca v roku 1937 na svetovej výstave v Paríži ocenenie," dodal. Tieto bankovky platili až do zániku prvej spoločnej republiky.
Prvé československé mince sa začali v kremnickej mincovni raziť až v roku 1921. Autorom prvej československej koruny bol významný český sochár a medailér Otakar Španiel. Do obehu sa dostala v roku 1922. Na Slovensku platila do 31. mája 1941 a v obnovenej ČSR do 31. mája 1947. Na líci bol malý štátny znak, nápis Československá republika a letopočet. Na rube kľačiaca žena so snopom obilia a číslicou 1.
Rakúsko-uhorské mince novej korunovej meny boli podľa Martina Chmelíka z kremnického Múzea mincí a medailí v obehu od roku 1982, bankovky postupne od roku 1900. V roku 1918 mali teoreticky obehovať všetky druhy mincí. Počas vojny si však ľudia odložili zlaté a strieborné mince a dokonca sa sťahovali aj menšie nominály razené z niklu a medi. V obehu ostali len mince z menej hodnotných kovov, ktoré boli v obehu až do roku 1921 a netýkala sa ich ani následná menová reforma. Pre nedostatok mincí tak boli ešte počas vojny dotlačené jedno- a dvojkorunové bankovky.
Keďže Československo patrilo k najvýznamnejším častiam monarchie, krajine hrozila veľká inflácia. Pre príklad uvádza, že bankovku v hodnote 10.000 korún vtedajšie ministerstvo zakázalo. Na rad prišla prvá menová reforma, o ktorú sa v roku 1919 hlavnou mierou pričinil minister financií Alois Rašín.
Obiehajúce rakúsko-uhorské bankovky sa rozhodli okolkovať. Kolkovanie trvalo dva týždne a sprevádzalo ho niekoľko opatrení ako uzavretie hraníc a poštového styku či zákaz vkladov a výberov peňazí v bankách. Kolkom však chýbali ochranné prvky a tak sa veľmi rýchlo rozmohlo ich falšovanie. "K dnešnému dňu poznáme okolo 150 typov kolkov, falšovateľských dielní bolo skutočne veľa," podotkol Chmelík.
Kolkovanie malo byť dočasné a staré bankovky mali nahradiť nové. "Problém bol v tom, že Československo nemalo národnú banku, ktorá by bola emitentom bankoviek. Preto prvé papierové platidlá emitoval Bankový úrad ministerstva financií a volajú sa štátovky," vysvetlil Chmelík. Takisto chýbala tlačiareň cenín a kvalitní tvorcovia bankoviek.
Aj napriek tomu prišla prvá emisia československých štátoviek už v roku 1919. Verejnosť ju pozná najmä vďaka rukopisu jedného z vtedajších najslávnejších umelcov Alfonsa Muchu, ktorý napríklad na prvú československú 100-korunovú bankovku zakomponoval aj podobu svojej manželky. Prvá emisia síce bola podľa Chmelíka po výtvarnej stránke veľmi hodnotná, ale chýbali jej ochranné prvky. Nastalo jej okamžité falšovanie a to najmä vyšších nominálov.
Čo je podľa Chmelíka pri tejto prvej emisii raritné, že v tom čase ešte nebol uznaný ani štátny znak, použité boli rôzne variácie štátnych symbolov Čiech, Moravy, Sliezska a Slovenska. Tlačené boli v šiestich tlačiarňach. Štátovka v hodnote 1000 korún bola tlačená v Amerike, čo už na prvý pohľad naznačuje aj jej vzhľad. Išlo o motív bankovky pôvodne určený pre Banque de France, ktorá objednávku v dôsledku konca vojny zrušila.
Najvzácnejšou československou bankovkou vôbec je štátovka v hodnote 5000 korún. "V múzeu ju nemáme, nachádza sa vo verejných a súkromných zbierkach v Čechách, na Slovensku a v zahraničí. Tlačená bola v rakúskej tlačiarni, kde sa tlačili aj rakúsko-uhorské bankovky. S jej vzhľadom sa veľmi nenatrápili, použili motív rakúsko-uhorskej bankovky v hodnote 10.000 korún z roku 1918," priblížil Chmelík.
V roku 1920 nahradila prvú emisia druhá, so slávnou stokorunáčkou opäť z dielne Alfonsa Muchu, kedy sa začala tradícia zelených stokorunáčiek. Druhá emisia štátoviek mala viac ochranných prvkov.
V roku 1926 bola zriadená Národná banka československá, ktorá bola poverená správou meny a vydávaním bankoviek. Rok nato začala fungovať aj tlačiareň cenín v Prahe, ktorá tlačila všetky československé bankovky. Tlačiareň dokonale zvládla techniku Orlovej pestrotlače, využila ju netradičným spôsobom na štátnom znaku a rastlinnom dekóre nových 100- a 1000-korunových bankovkách. Podľa Chmelíka boli tieto bankovky vysoko umelecky hodnotené, ich tvorcom bol Max Švabinský. "Tisíckoruna z tohto obdobia získala dokonca v roku 1937 na svetovej výstave v Paríži ocenenie," dodal. Tieto bankovky platili až do zániku prvej spoločnej republiky.
Prvé československé mince sa začali v kremnickej mincovni raziť až v roku 1921. Autorom prvej československej koruny bol významný český sochár a medailér Otakar Španiel. Do obehu sa dostala v roku 1922. Na Slovensku platila do 31. mája 1941 a v obnovenej ČSR do 31. mája 1947. Na líci bol malý štátny znak, nápis Československá republika a letopočet. Na rube kľačiaca žena so snopom obilia a číslicou 1.
