< sekcia Československé výročia 2018
SERIÁL: V brnenskej škole zasadili spolu s levočskými žiakmi lipu
Učitelia z partnerskej školy dopriali levočským žiakom pocit byť na mieste, kde k rozdeleniu bývalého spoločného štátu prišlo.
Autor TASR
Levoča 24. októbra (TASR) - Geografická blízkosť, jazyková podobnosť a spoločné dejiny sa podpísali na partnerstve levočského cirkevného gymnázia a Cyrilometodějským gymnáziom a strednou odbornou školou pedagogickou v Brne. „Už tretí rok po sebe organizuje naše gymnázium obojstranné výmeny s ubytovaním v rodinách spojené so zaujímavými výletmi, projektovou prácou v školských laboratóriách, ale i so športom a spoločným spoznávaním sa. Posledné partnerské stretnutie počas minulého týždňa bolo predsa len výnimočné, pretože sa nieslo v duchu 100. výročia založenia Československej republiky. Všetky aktivity v Brne a jeho blízkom okolí pripomínali udalosti z dávnej i novšej histórie spoločného štátu Čechov a Slovákov," priblížila druháčka Gymnázia sv. Františka Assiského v Levoči Soňa Polláková.
Riaditelia oboch spomínaných gymnázií zároveň na symbolický znak nedávnej spoločnej minulosti zasadili mladú lipu. Na čestnom mieste brnianskeho školského areálu tak bude odteraz stáť a ďalej rásť strom, ktorý bol symbolom nášho spoločného štátu od roku 1918. Aj podľa slov riaditeľky levočského gymnázia Jany Hozovej sa práve mohutná a rozkošatená lipa stala miestom mnohých vzájomných mierových dohôd rozhnevaných rodov a národov. „Pod lipami sa konali zhromaždenia i oslavy dejinných udalostí, sú symbolom života, poznania, nesmrteľnosti i rodokmeňa," zdôvodnila.
Medzi najsilnejšie zážitky viacerých žiakov podľa Pollákovej určite patrí výlet na Mohylu míru neďaleko Brna, pietne miesto slávnej Bitky pri Slavkove. „Mĺkvo sme hľadeli na krvou pokropenú zem, hroby mŕtvych a konečne pochopili pravý význam nadľahčovaných slov o potrebe svetového mieru. Opäť sme lepšie pochopili slová našich vedúcich, že každý konflikt prináša obete, nech je jeho cieľ hocijako ušľachtilý," zdôraznila Polláková.
Dodáva, že nemusíme byť štátnikmi, vyslancami krajín a parlamentov, aby sme mohli prispieť k lepším vzťahom medzi krajinami či národmi. O to viac, ak sú to krajiny susedov. Učitelia z partnerskej školy dopriali levočským žiakom pocit byť na mieste, kde k rozdeleniu bývalého spoločného štátu prišlo. „Stáli sme v záhrade i vo vnútri Vily Tugendhat, na miestach dlhého rokovania dvoch predsedov vlád o rozdelení federatívnej republiky," dodáva Polláková. Významná architektonická pamiatka v zozname UNESCO, prezentácia bohatstva a majetku vtedajšej doby i symbol delenia majetku dvoch bratských národov, by podľa nej mala byť pre súčasnú generáciu symbolom dohody, akceptácie a pochopenia iných. „V Brne sme boli ešte na ďalších pekných miestach, zažili sme veselé príhody, rozprávali inými jazykmi, a predsa sme si rozumeli," zdôraznila Polláková.
„Všetkým zážitkom by mal dominovať pocit vďačnosti za pretrvávajúce priateľstvo, pohostinnosť a osobný vklad, ktorými naši českí priatelia nešetrili," uzatvára učiteľka levočského gymnázia Natália Bajtošová, koordinátorka partnerskej výmeny.
Riaditelia oboch spomínaných gymnázií zároveň na symbolický znak nedávnej spoločnej minulosti zasadili mladú lipu. Na čestnom mieste brnianskeho školského areálu tak bude odteraz stáť a ďalej rásť strom, ktorý bol symbolom nášho spoločného štátu od roku 1918. Aj podľa slov riaditeľky levočského gymnázia Jany Hozovej sa práve mohutná a rozkošatená lipa stala miestom mnohých vzájomných mierových dohôd rozhnevaných rodov a národov. „Pod lipami sa konali zhromaždenia i oslavy dejinných udalostí, sú symbolom života, poznania, nesmrteľnosti i rodokmeňa," zdôvodnila.
Medzi najsilnejšie zážitky viacerých žiakov podľa Pollákovej určite patrí výlet na Mohylu míru neďaleko Brna, pietne miesto slávnej Bitky pri Slavkove. „Mĺkvo sme hľadeli na krvou pokropenú zem, hroby mŕtvych a konečne pochopili pravý význam nadľahčovaných slov o potrebe svetového mieru. Opäť sme lepšie pochopili slová našich vedúcich, že každý konflikt prináša obete, nech je jeho cieľ hocijako ušľachtilý," zdôraznila Polláková.
Dodáva, že nemusíme byť štátnikmi, vyslancami krajín a parlamentov, aby sme mohli prispieť k lepším vzťahom medzi krajinami či národmi. O to viac, ak sú to krajiny susedov. Učitelia z partnerskej školy dopriali levočským žiakom pocit byť na mieste, kde k rozdeleniu bývalého spoločného štátu prišlo. „Stáli sme v záhrade i vo vnútri Vily Tugendhat, na miestach dlhého rokovania dvoch predsedov vlád o rozdelení federatívnej republiky," dodáva Polláková. Významná architektonická pamiatka v zozname UNESCO, prezentácia bohatstva a majetku vtedajšej doby i symbol delenia majetku dvoch bratských národov, by podľa nej mala byť pre súčasnú generáciu symbolom dohody, akceptácie a pochopenia iných. „V Brne sme boli ešte na ďalších pekných miestach, zažili sme veselé príhody, rozprávali inými jazykmi, a predsa sme si rozumeli," zdôraznila Polláková.
„Všetkým zážitkom by mal dominovať pocit vďačnosti za pretrvávajúce priateľstvo, pohostinnosť a osobný vklad, ktorými naši českí priatelia nešetrili," uzatvára učiteľka levočského gymnázia Natália Bajtošová, koordinátorka partnerskej výmeny.