Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
< sekcia Československé výročia 2018
Slovenské pohľady sa venujú nadchádzajúcemu stému výročiu vzniku ČSR
Spoločenská rubrika prináša nekrológy za rozhlasovou redaktorkou Gabrielou Horečnou a jazykovedcom Milanom Majtánom.
Autor TASR
Bratislava 25. septembra (TASR) - Úvodník do septembrového čísla Slovenských pohľadov napísal prozaik Jozef Banáš. Je venovaný nastávajúcemu stému výročiu vzniku Česko-Slovenska. Autor v ňom pripomenul rovnocennú účasť slovenských osobností, najmä politikov, ktorí sa zaslúžili o tento historický akt. Tento hlavný zámer pritom avizuje už v nadpise „Majme sebavedomie Štefánika, Šrobára, Hlinku, Jurigu a ďalších“.
Z iného uhla pohľadu sa tejto témy zmocnil publicista Dušan Kerný. V eseji „Vychažu ja adin na darohu“ pripomenul účasť slovenských legionárov na vzniku Č-SR, ktorí v tom čase pôsobili v Rusku. V úlohe protagonistu mu v tomto prípade vychádza básnik, prozaik, novinár a politik Janko Jesenský. Tému uzatvára báseň Miroslava Bielika „Koncom jedného x-ročia“.
Literárnovedný žáner v čísle reprezentuje štúdia filozofa Dalimíra Hajka „Zákutia vedy a básne“. Autor sa v nej zamýšľa nad vzťahom racionálneho a obrazného, čiže poznania a metafory vo vedeckej práci a v tvorbe umeleckej literatúry, predovšetkým poézie.
Literárnovedný charakter má aj štúdia dolnozemského Slováka Michala Harpáňa „Slovenskí vojvodinskí spisovatelia v Slovenských pohľadoch (1881-1916)“.
Ako historickú štúdiu môžeme charakterizovať príspevok Kataríny Kolárikovej „O Spolku Slovákov v Bulharsku“.
Úvahovú esej „Concerto grosso“ o hudobných motívoch a námetoch v súčasnom slovenskom výtvarnom umení napísal kunsthistorik Ľubomír Podušel. Podnetom k štúdii mu bola rovnomenná výstava v SNM.
Autorom biografickej štúdie „Albín Brunovský – slovenský sprievodca svetmi imaginácie“ je Andrijan Turan. Tohto významného slovenského grafika európskeho formátu charakterizuje ako „básnika prírody, cudného kazateľa erotiky, ale aj filozofa“.
Jazykovedec Ján Kačala pokračuje vo svojej „panoráme slovenských jazykovedcov slovakistov v 20. storočí“. V tejto biografickej eseji priblížil život a dielo Štefana Peciara.
Rozhovor „k 80. narodeninám slovenského svetoznámeho míma Milana Sládka“ pod názvom „Mlčí, ale oslovuje“ pripravila Ľuba Šajdová.
Lyrický žáner je zastúpený ukážkami z najnovšej tvorby Dany Podrackej a Jozefa Trtola, prózu reprezentuje poviedka Martina Vlada „Ako pracovať s náznakmi“ a ukážka z pripravovaného románu Mariána Grupača „Posledný Hannibalov slon“.
Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Dalimíra Hajka na knihu esejí Rút Lichnerovej „Hlbiny bezpečia“ a recenziu Mikuláša Jarábka na novelu Jara Vlnku „Podvečer v Saigone“.
Spoločenská rubrika prináša nekrológy za rozhlasovou redaktorkou Gabrielou Horečnou a jazykovedcom Milanom Majtánom.
Rubrika „Pripomíname si“ prostredníctvom biografických noticiek uvádza životné jubileá týchto osobností: Ján Kramár – herec (90), Milan Hamada – literárny vedec (85), Karol Horák – dramatik (75), Ľudovít Hološka – maliar (75), Anton Baláž – prozaik (75), Dagmar Hubová – pedagogička tanca (75), Eugénia Lehotská – maliarka (75 a Stanislav Balko – maliar (75).
Z iného uhla pohľadu sa tejto témy zmocnil publicista Dušan Kerný. V eseji „Vychažu ja adin na darohu“ pripomenul účasť slovenských legionárov na vzniku Č-SR, ktorí v tom čase pôsobili v Rusku. V úlohe protagonistu mu v tomto prípade vychádza básnik, prozaik, novinár a politik Janko Jesenský. Tému uzatvára báseň Miroslava Bielika „Koncom jedného x-ročia“.
Literárnovedný žáner v čísle reprezentuje štúdia filozofa Dalimíra Hajka „Zákutia vedy a básne“. Autor sa v nej zamýšľa nad vzťahom racionálneho a obrazného, čiže poznania a metafory vo vedeckej práci a v tvorbe umeleckej literatúry, predovšetkým poézie.
Literárnovedný charakter má aj štúdia dolnozemského Slováka Michala Harpáňa „Slovenskí vojvodinskí spisovatelia v Slovenských pohľadoch (1881-1916)“.
Ako historickú štúdiu môžeme charakterizovať príspevok Kataríny Kolárikovej „O Spolku Slovákov v Bulharsku“.
Úvahovú esej „Concerto grosso“ o hudobných motívoch a námetoch v súčasnom slovenskom výtvarnom umení napísal kunsthistorik Ľubomír Podušel. Podnetom k štúdii mu bola rovnomenná výstava v SNM.
Autorom biografickej štúdie „Albín Brunovský – slovenský sprievodca svetmi imaginácie“ je Andrijan Turan. Tohto významného slovenského grafika európskeho formátu charakterizuje ako „básnika prírody, cudného kazateľa erotiky, ale aj filozofa“.
Jazykovedec Ján Kačala pokračuje vo svojej „panoráme slovenských jazykovedcov slovakistov v 20. storočí“. V tejto biografickej eseji priblížil život a dielo Štefana Peciara.
Rozhovor „k 80. narodeninám slovenského svetoznámeho míma Milana Sládka“ pod názvom „Mlčí, ale oslovuje“ pripravila Ľuba Šajdová.
Lyrický žáner je zastúpený ukážkami z najnovšej tvorby Dany Podrackej a Jozefa Trtola, prózu reprezentuje poviedka Martina Vlada „Ako pracovať s náznakmi“ a ukážka z pripravovaného románu Mariána Grupača „Posledný Hannibalov slon“.
Z recenznej rubriky zaznamenávame recenziu Dalimíra Hajka na knihu esejí Rút Lichnerovej „Hlbiny bezpečia“ a recenziu Mikuláša Jarábka na novelu Jara Vlnku „Podvečer v Saigone“.
Spoločenská rubrika prináša nekrológy za rozhlasovou redaktorkou Gabrielou Horečnou a jazykovedcom Milanom Majtánom.
Rubrika „Pripomíname si“ prostredníctvom biografických noticiek uvádza životné jubileá týchto osobností: Ján Kramár – herec (90), Milan Hamada – literárny vedec (85), Karol Horák – dramatik (75), Ľudovít Hološka – maliar (75), Anton Baláž – prozaik (75), Dagmar Hubová – pedagogička tanca (75), Eugénia Lehotská – maliarka (75 a Stanislav Balko – maliar (75).
