Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
< sekcia Československé výročia 2018
Sochár L. Gajdoš oslavuje sté výročie ČSR monumentálnou plastikou
Sabinovský rodák Ladislav Gajdoš (1940) je absolvent Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a Akadémie výtvarného umenia v Prahe (1965).
Autor TASR
Bratislava 25. októbra (TASR) – Akademický sochár Ladislav Gajdoš pri príležitosti storočnice Československa vytvoril trojmetrovú plastiku Gajdošove valašky - 100 rokov v dobrom i v zlom.
"Táto socha bola úspešne vystavená v Košiciach a teraz, pri príležitosti celoštátnych osláv 30. októbra za účasti prezidentov oboch republík, sa nachádza v Martine pred budovou, kde bola podpísaná Martinská deklarácia," informuje výtvarník.
Monumentálna socha je podľa neho vyvrcholením česko-slovenského projektu Gajdošove valašky, ktorý sa začal v roku 2013 k 20. výročiu rozdelenia Československa a vzniku dvoch republík. Zúčastnili sa ho aj základné umelecké školy z Prahy, Plzne, Ostravy, Brna, Bratislavy, Žiliny a Košíc. Tohtoročnou variáciou projektu sú jeho Valašky k jubileu vzniku Československa, dielo sa skladá z dvoch častí.
"Na pôdoryse trojuholníka stoja tri kolmé steny. Sú to reliéfy nesúce jemné štruktúry a znakovo-obrazové symboly štátu, texty a dáta osmičkových i ďalších významných rokov jestvovania Československa aj SR a ČR dneška. V reliéfoch čítame slová radosť a strach, nádej i sklamanie, prenasledovanie a demokracia, sloboda i spolu. Aj rok 1918 – Washingtonská deklarácia, Martinská deklarácia a štátne znaky, tiež protektorát, vláda komunistov, okupácia. Sú to slová historických faktov i spomienok, vývoja a premien, mementa doby a rokov minulých i varovanie do budúcnosti. Hornú časť kompozície tvoria hlavice troch valašiek so slovami Česko Slovensko. Ich ostrie nehrozí. Má podobu profilu ľudskej tváre s pokojným úsmevom," hodnotí dielo historik umenia Bohumír Bachratý.
Gajdošove Valašky sú podľa Bachratého pomník i pamätník ČSR v roku osláv storočnice. Symbolizujú zrod i vzdor, jednotu i boj. To, o čom sa píše v Martinskej deklarácií: samourčovacie právo, spoločné kultúrne boje, svoje žiadosti, ktoré sa vznikom Československej republiky naplnili. Pamätník to pripomína textom: 100 rokov v dobrom i v zlom.
Sabinovský rodák Ladislav Gajdoš (1940) je absolvent Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a Akadémie výtvarného umenia v Prahe (1965). "Po rokoch sochárskych začiatkov, emigrácie v Nemecku, návratu domov, straty kontaktov i ateliéru už desaťročia tvorí apelatívne, burcujúce plastiky. Sú to sochárske i myšlienkové symboly a podobenstvá. Novofiguratívne diela, sochárske expresie s textami i obrazovým rozprávačstvom. Adresné diela, ktoré odrážajú, kritizujú, pranierujú obdobia nášho vývoja a premien aj po roku 1989. Z rokov 1998–2010 to bol unikátny súbor Slovenské fašiangy I. - XV., potom niektoré sólo plastiky a teraz Gajdošove valašky," dodáva Bachratý.
"Táto socha bola úspešne vystavená v Košiciach a teraz, pri príležitosti celoštátnych osláv 30. októbra za účasti prezidentov oboch republík, sa nachádza v Martine pred budovou, kde bola podpísaná Martinská deklarácia," informuje výtvarník.
Monumentálna socha je podľa neho vyvrcholením česko-slovenského projektu Gajdošove valašky, ktorý sa začal v roku 2013 k 20. výročiu rozdelenia Československa a vzniku dvoch republík. Zúčastnili sa ho aj základné umelecké školy z Prahy, Plzne, Ostravy, Brna, Bratislavy, Žiliny a Košíc. Tohtoročnou variáciou projektu sú jeho Valašky k jubileu vzniku Československa, dielo sa skladá z dvoch častí.
"Na pôdoryse trojuholníka stoja tri kolmé steny. Sú to reliéfy nesúce jemné štruktúry a znakovo-obrazové symboly štátu, texty a dáta osmičkových i ďalších významných rokov jestvovania Československa aj SR a ČR dneška. V reliéfoch čítame slová radosť a strach, nádej i sklamanie, prenasledovanie a demokracia, sloboda i spolu. Aj rok 1918 – Washingtonská deklarácia, Martinská deklarácia a štátne znaky, tiež protektorát, vláda komunistov, okupácia. Sú to slová historických faktov i spomienok, vývoja a premien, mementa doby a rokov minulých i varovanie do budúcnosti. Hornú časť kompozície tvoria hlavice troch valašiek so slovami Česko Slovensko. Ich ostrie nehrozí. Má podobu profilu ľudskej tváre s pokojným úsmevom," hodnotí dielo historik umenia Bohumír Bachratý.
Gajdošove Valašky sú podľa Bachratého pomník i pamätník ČSR v roku osláv storočnice. Symbolizujú zrod i vzdor, jednotu i boj. To, o čom sa píše v Martinskej deklarácií: samourčovacie právo, spoločné kultúrne boje, svoje žiadosti, ktoré sa vznikom Československej republiky naplnili. Pamätník to pripomína textom: 100 rokov v dobrom i v zlom.
Sabinovský rodák Ladislav Gajdoš (1940) je absolvent Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a Akadémie výtvarného umenia v Prahe (1965). "Po rokoch sochárskych začiatkov, emigrácie v Nemecku, návratu domov, straty kontaktov i ateliéru už desaťročia tvorí apelatívne, burcujúce plastiky. Sú to sochárske i myšlienkové symboly a podobenstvá. Novofiguratívne diela, sochárske expresie s textami i obrazovým rozprávačstvom. Adresné diela, ktoré odrážajú, kritizujú, pranierujú obdobia nášho vývoja a premien aj po roku 1989. Z rokov 1998–2010 to bol unikátny súbor Slovenské fašiangy I. - XV., potom niektoré sólo plastiky a teraz Gajdošove valašky," dodáva Bachratý.
