Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
< sekcia Československé výročia 2018
Udalosti z 21. augusta 1968 si v Poprade pripomenuli desiatky ľudí
Ján Endrődi z Ústavu pamäti národa vo svojom príhovore zdôraznil, že vojská Varšavskej zmluvy ukončili ilúzie o reformovaní socializmu na novú podobu s ľudskou tvárou.
Autor TASR
Poprad 21. augusta (TASR) – Udalosti z 21. augusta 1968 si v utorok na Námestí sv. Egídia v Poprade pripomenuli desiatky ľudí. Na miesto, kde vtedy spojeneckí vojaci zastrelili len 19-ročného Jozefa Bonka, každoročne chodí aj jeho sestra Anna Malá. Tá konštatovala, že hoci odvtedy ubehli desiatky rokov, táto tragédia ju bolí stále rovnako.
Jozef Bonk bol v meste jedinou obeťou streľby do davu ľudí, zranených však bolo ďalších 14 obyvateľov. Jedným z nich je aj Štefan Klain, ktorého ako 11-ročného postrelili vojaci do nohy. „Bol som tiež zvedavý, čo sa deje, šiel som akurát do obchodu po zemiaky a zastavil som sa na námestí a vtedy ma trafila guľka. Pamätám si, že otec môjho kamaráta ma vtedy zbadal, ako ležím na zemi a držím si zranenú nohu. Najrýchlejšie sa spamätal, vzal ma na ruky a utekal so mnou pomedzi tanky až na kliniku. Potom ma brala sanitka a vtedy som videl svoju mamku ako uteká za mnou, strašne sa bála. Potom som v sanitke omdlel a viac si nepamätám,“ spomína dnes 61-ročný rodák z Popradu.
Prebral sa až v nemocnici v Spišskej Sobote, kde videl, ako sestričky plakali nad tým, čo sa stalo a nevedeli pochopiť, prečo tzv. spojenci strieľajú do davu nevinných ľudí. „Ja sa na tých sovietskych vojakov ani nehnevám, pretože sami za to nemohli, museli plniť príkazy zhora. To, čo sa tu stalo pred polstoročím, nebolo rozhodnutie obyčajných ľudí, ale rozhodnutie vrchností,“ konštatoval Klain.
Spomienky na popradskom námestí sa zúčastnili aj členovia čestnej stráže prezidenta.
Ján Endrődi z Ústavu pamäti národa vo svojom príhovore zdôraznil, že vojská Varšavskej zmluvy ukončili ilúzie o reformovaní socializmu na novú podobu s ľudskou tvárou. „Celá spoločnosť musela počkať neznesiteľné dve desaťročia na nový skutočný demokratizačný proces nielen v politike, ale aj v ďalších oblastiach,“ konštatoval s tým, že 21. august 1968 priniesol trpké vytriezvenie a zároveň poznanie, že komunistické štruktúry a ideológiu nemožno reformovať. „Priniesol tiež obete na životoch, ktorých bolo 108, z toho 37 na Slovensku. Je viac než potrebné aj dnes si pripomínať tieto skutočnosti, pretože tak ako demokraciu, tak aj históriu je treba pestovať a zároveň chrániť. Výstižne nám to ilustruje aj nevinná obeť, ktorú si pri tomto pamätníku chceme uctiť. Mladého Jozefa Bonka, ktorého dokonca označili za kontrarevolucionára, aby režim ospravedlnil jeho zabitie,“ uzatvoril Endrődi a vyzval ľudí, aby nezabudli.
Jozef Bonk bol v meste jedinou obeťou streľby do davu ľudí, zranených však bolo ďalších 14 obyvateľov. Jedným z nich je aj Štefan Klain, ktorého ako 11-ročného postrelili vojaci do nohy. „Bol som tiež zvedavý, čo sa deje, šiel som akurát do obchodu po zemiaky a zastavil som sa na námestí a vtedy ma trafila guľka. Pamätám si, že otec môjho kamaráta ma vtedy zbadal, ako ležím na zemi a držím si zranenú nohu. Najrýchlejšie sa spamätal, vzal ma na ruky a utekal so mnou pomedzi tanky až na kliniku. Potom ma brala sanitka a vtedy som videl svoju mamku ako uteká za mnou, strašne sa bála. Potom som v sanitke omdlel a viac si nepamätám,“ spomína dnes 61-ročný rodák z Popradu.
Prebral sa až v nemocnici v Spišskej Sobote, kde videl, ako sestričky plakali nad tým, čo sa stalo a nevedeli pochopiť, prečo tzv. spojenci strieľajú do davu nevinných ľudí. „Ja sa na tých sovietskych vojakov ani nehnevám, pretože sami za to nemohli, museli plniť príkazy zhora. To, čo sa tu stalo pred polstoročím, nebolo rozhodnutie obyčajných ľudí, ale rozhodnutie vrchností,“ konštatoval Klain.
Spomienky na popradskom námestí sa zúčastnili aj členovia čestnej stráže prezidenta.
Ján Endrődi z Ústavu pamäti národa vo svojom príhovore zdôraznil, že vojská Varšavskej zmluvy ukončili ilúzie o reformovaní socializmu na novú podobu s ľudskou tvárou. „Celá spoločnosť musela počkať neznesiteľné dve desaťročia na nový skutočný demokratizačný proces nielen v politike, ale aj v ďalších oblastiach,“ konštatoval s tým, že 21. august 1968 priniesol trpké vytriezvenie a zároveň poznanie, že komunistické štruktúry a ideológiu nemožno reformovať. „Priniesol tiež obete na životoch, ktorých bolo 108, z toho 37 na Slovensku. Je viac než potrebné aj dnes si pripomínať tieto skutočnosti, pretože tak ako demokraciu, tak aj históriu je treba pestovať a zároveň chrániť. Výstižne nám to ilustruje aj nevinná obeť, ktorú si pri tomto pamätníku chceme uctiť. Mladého Jozefa Bonka, ktorého dokonca označili za kontrarevolucionára, aby režim ospravedlnil jeho zabitie,“ uzatvoril Endrődi a vyzval ľudí, aby nezabudli.
