Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 22. december 2024Meniny má Adela
< sekcia Československé výročia 2018

VIDEO: Toto sú VÝZNAMNÉ UDALOSTI v ére samostatnosti SR

Bratislavský hrad. Foto: TASR/Pavol Zachar

Pozrite si prehľad najvýznamnejších udalostí, ktoré formovali tvár samostatnej Slovenskej republiky.

Bratislava 28. decembra (TASR) - Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky (SR) uplynie v pondelok 1. januára 25 rokov.

TASR prináša výberovú chronológiu významných politicko-ekonomických udalostí v ére samostatnosti SR počas jej existencie.

Rok 1993

1. januára 1993 - O 00.00 h vznikla rozdelením Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) samostatná Slovenská republika (SR).

2. januára 1993 - Počas prvých hodín existencie nezávislej SR ju diplomaticky uznalo viac ako 62 štátov sveta.

16. januára 1993 - SR prijali za člena Svetovej banky (SB).

19. januára 1993 – Slovenská republika sa stala členom Organizácie Spojených národov (OSN).

8. februára 1993 - Od 00.00 h začala v SR platiť nová mena - slovenská koruna (Sk).

Ilustračné fotoFoto: TASR/František Iván

9. februára 1993 - SR sa stala plnoprávnym členom Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO - United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization).

15. februára 1993 - Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) zvolili za prvého prezidenta demokratickej, povojnovej samostatnej SR kandidáta HZDS Michala Kováča, následná inaugurácia sa konala 2. marca.

Poslanci NR SR zvolili 15. februára 1993 Bratislave Michala Kováča za prezidenta Slovenskej republiky. Na archívnej snímke Michal Kováč s manželkou Emíliou.
Foto: TASR/ Vladimír Benko

2. apríla 1993 – V hlavnom meste SR začala ako prvá v strednej Európe pôsobiť Bratislavská opčná a termínová burza.

7. apríla 1993 - Štátni tajomníci ministerstiev zahraničných vecí Slovenska a Maďarska podpísali v Bruseli dohodu o predložení sporu o Sústave vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros (SVDGN) Medzinárodnému súdnemu dvoru (MSD) v holandskom Haagu.

30. júna 1993 - Do Rady Európy (RE) prijali SR ako jej 31. člena.

3. októbra 1993 – SR prijali za člena Interpolu.

27. októbra 1993 - Európsky parlament (EP) v Štrasburgu ratifikoval Európsku dohodu o pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a SR.

15. decembra 1993 - Poslanci slovenského parlamentu odsúhlasili dohodu o pridružení Slovenska k EÚ.

december 1993 - Do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO zaradili liptovskú horskú osadu Vlkolínec (súčasť Ružomberka), Banskú Štiavnicu a Spišský hrad - najväčší zastavaný hradný komplex v strednej Európe.

Rok 1994

9. februára 1994 - Predseda vlády SR Vladimír Mečiar podpísal v sídle Severoatlantickej aliancie (North Atlantic Treaty Organization - NATO) v Bruseli rámcový politický dokument o pristúpení SR k projektu Partnerstvo za mier.

11. marca 1994 - NR SR vyslovila nedôveru predsedovi vlády SR Vladimírovi Mečiarovi.

14. marca 1994 - Prezident SR Michal Kováč odvolal z funkcie premiéra Vladimíra Mečiara.

16. marca 1994 - Prezident SR vymenoval novú koaličnú vládu na čele s Jozefom Moravčíkom.

9. mája 1994 - SR sa stala pridruženým partnerom Európskej únie (EÚ).

30. septembra - 1. októbra 1994 - Na Slovensku sa uskutočnili prvé, predčasné parlamentné voľby do NR SR, v ktorých zvíťazila koalícia HZDS a Roľníckej strany Slovenska s 34,96 % (61 mandátov). Druhá skončila koalícia Spoločná voľba s 10,41 % (18 mandátov), tretia Maďarská koalícia 10,18 % (17 mandátov), štvrté KDH 10,08 % (17 mandátov), piata Demokratická únia 8,5 % (15 mandátov), šieste ZRS 7,3 % (13 mandátov) a siedma SNS 5,4 % (9 mandátov).

22. októbra 1994 - Na Slovensku sa uskutočnilo prvé referendum vyhlásené prezidentom SR na podnet NR SR. Poslancom Jánom Ľuptákom (ZRS) navrhnuté referendum o preukazovaní finančných prostriedkov použitých v dražbách a v privatizácii bolo zbytočné, lebo NR SR 10. augusta 1994 schválila zákon, ktorý tento problém riešil. Referendum bolo pre nízku účasť neplatné.

13. decembra 1994 - Prezident SR Michal Kováč vymenoval novú vládu SR na čele s Vladimírom Mečiarom, lídrom víťazného subjektu z predčasných parlamentných volieb.

Na archívnej snímke Vladimír Mečiar.
Foto: TASR/Miroslav Košírer


Rok 1995

1. februára 1995 - Do platnosti vstúpila asociačná dohoda o pridružení SR k EÚ.

19. marca 1995 - V Paríži podpísali predsedovia vlád SR a Maďarska Vladimír Mečiar a Gyula Horn základnú zmluvu medzi oboma krajinami.

22. apríla 1995 – Na Slovensku začala vysielať prvá súkromná televízna spoločnosť VTV cable TV. Televízia po dlhodobejších finančných ťažkostiach prestala vysielať v priebehu roka 2000.

5. mája 1995 – Poslanci NR SR väčšinou hlasov vyjadrili nedôveru prezidentovi SR Michalovi Kováčovi. Bolo to na základe uznesenia, v ktorom sa konštatovalo, že bola preukázaná činnosť Slovenskej informačnej služby (SIS) nad rámec zákona pri pôsobení voči politickým stranám a ich predstaviteľom. SIS mala o svojej činnosti nepretržite informovať prezidenta SR. Išlo o vykonštruované obvinenia.

27. júna 1995 - Na summite EÚ v Cannes delegácia SR na čele s premiérom Vladimírom Mečiarom predložila oficiálnu žiadosť SR o prijatie za člena EÚ.

29. júna - 3. júla 1995 - SR navštívil pápež Ján Pavol II. Stretol sa s najvyššími predstaviteľmi SR a so státisícmi veriacich.

31. augusta 1995 - Syna prezidenta SR Michala Kováča ml. zavliekli do Rakúska, kde ho zadržala rakúska polícia v súvislosti s medzinárodným zatykačom Interpolu, ktorý na neho vydali v Nemecku.

25. októbra 1995 - Premiér V. Mečiar prijal zástupcov EÚ, ktorí mu odovzdali demarš - podľa predstaviteľov vtedajšej vládnej koalície, komuniké, vyjadrujúce znepokojenie nad úrovňou politických svárov na Slovensku.

Rok 1996

1. - 2. februára 1996 - NR SR schválila zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému.

9. februára 1996 - V Bratislave otvoril komisár EÚ Hans van den Broek sídlo Delegácie Komisie EÚ.

20. februára 1996 - O synovi prezidenta SR, Michalovi Kováčovi ml., rozhodol Vyšší krajinský súd vo Viedni, že Rakúsko ho mníchovskej prokuratúre nevydá a že sa môže vrátiť na Slovensko.

Na archívnej snímke z 26. júna 1996 Michal Kováč mladší na hraničnom priechode Bratislava-Berg. Michalovi Kováčovi ml. 26. júna príslušné orgány odobrali na hraničnom priechode s Rakúskom Bratislava-Berg cestovný doklad. Z uvedeného dôvodu nemohol vycestovať do Nemecka, kde sa mal podrobiť vyšetrovacím úkonom súvisiacim s kauzou Technopol.
Foto: TASR - Drahotín Šulla

22. marca 1996 - NR SR prijala zákon o územnom a správnom členení Slovenska.

17. mája 1996 - Do plnej a stálej prevádzky bolo uvedené vodné dielo Gabčíkovo (VDG) vrátane vodnej elektrárne.

20. júla - 5. augusta 1996 - Na letnej olympiáde v Atlante (USA) získala Slovenská republika prvú zlatú medailu zásluhou kanoistu Michala Martikána. Ďalšie medaily získali rýchlostný kanoista Slavomír Kňazovický (striebornú) a strelec Jozef Gönci bronzovú medailu.

Rok 1997

23. - 24. mája 1997 - Na Slovensku sa konalo referendum k vstupu SR do NATO. K trom otázkam schválenými NR SR pridal prezident SR M. Kováč ďalšiu o priamej voľbe prezidenta SR občanmi SR. Po neoprávnenom zásahu Ministerstva vnútra SR sa mohli občania vyjadriť iba k vstupu SR do NATO. Hlasovania sa zúčastnilo necelých 10 % oprávnených voličov a z tohto dôvodu bolo referendum vyhlásené za neplatné.

8. - 9. júla 1997 - Kvôli nedostatkom v demokracii a nespĺňaní politických kritérií nepozvali SR na summite NATO v Madride do aliancie. Summitu sa zúčastnila slovenská delegácia na čele s premiérom Vladimírom Mečiarom.

25. septembra 1997 – Medzinárodný súdnu dvor v Haagu vyniesol rozsudok v spore medzi Maďarskou republikou a SR o výstavbe a využívaní Sústavy vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros, pričom rozsudok bol do určitej miery prijateľnejší pre slovenskú stranu.

september - október 1997 – Európska komisia (EK) vo svojom posudku nezaradila SR medzi kandidátov, ktorí mali byť najlepšie pripravení na vstupné rozhovory o členstve v EÚ pre neplnenie politických kritérií stanovených summitom. Na základe posudku vypadlo Slovensko na decembrovom summite EÚ v Luxembursku z prvej šestice kandidátov na členstvo v EÚ.

22. októbra 1997 - Európsky parlament prijal rezolúciu o SR, v ktorej žiadal posilňovanie ľudských práv a návrat Františka Gauliedera do NR SR, ktorého predtým protiprávne vylúčila koaličná väčšina.

Rok 1998

23. - 24. januára 1998 - V Levoči sa uskutočnilo stretnutie prezidentov 11 stredoeurópskych štátov. Témou summitu bolo: Občianska spoločnosť - nádej zjednotenej Európy.

2. marca 1998 – Skončilo sa funkčné obdobie prvého prezidenta samostatnej SR. Prezident M. Kováč odovzdal vymedzenú časť kompetencií vláde SR.

3. marca 1998 - Vláda SR na zasadaní poverila predsedu vlády SR Vladimíra Mečiara výkonom niektorých právomocí prezidenta SR. Premiér Mečiar vyhlásil prvé rozhodnutie o amnestii, vzťahujúce sa aj na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Michala Kováča ml. do cudziny a v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda z roku 1997.

8. júna 1998 - Do skúšobnej prevádzky spustili atómovú elektráreň Mochovce.

Jadrová elektráreň Mochovce.
Foto: TASR/Henrich Mišovič

18. júna 1998 - Počas návštevy SR komisár EÚ Hans van den Broek vyzval vládu, aby urýchlila zaostávajúcu prípravu na členstvo v EÚ.

7. júla 1998 - Premiér Vladimír Mečiar vyhlásil v zastúpení prezidenta SR druhé rozhodnutie o amnestii vzťahujúce sa aj na trestné činy spáchané v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda v roku 1997 a na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámeným zavlečením Michala Kováča ml. do cudziny.

20. - 21. júla 1998 - Východné Slovensko postihli záplavy, ktoré si vyžiadali vyše 50 ľudských životov a spôsobili škody vo výške okolo 3,3 miliardy slovenských korún.

25. - 26. septembra 1998 - V parlamentných voľbách sa do NR SR dostalo šesť politických subjektov: HZDS (ziskom 27,00 % hlasov a 43 poslaneckých mandátov), SDK (26,33% a 42 mandátov), SDĽ (14,66% a 23 mandátov), SMK (9,12% a 15 mandátov), SNS (9,07 % a 14 mandátov) a SOP (8,01% a 13 mandátov). Tým opozičné strany - SDK, SDĽ, SMK a SOP - získali možnosť vytvoriť vládu s ústavnou väčšinou v parlamente.

25. - 26. septembra 1998 - Uskutočnilo sa referendum o neprivatizácii strategických podnikov, ktorého sa zúčastnilo 44,25 percenta oprávnených voličov, a preto referendum neplatilo.

8. októbra 1998 - Pre občanov SR zaviedla Británia vízovú povinnosť, a to ako dôsledok početných žiadostí slovenských Rómov o azyl v tejto krajine. Z týchto dôvodov nám následne zaviedlo vízovú povinnosť Fínsko, Nórsko, Dánsko.

28. októbra 1998 - Koaličnú dohodu podpísali predstavitelia SDK, SDĽ, SMK, a SOP o zostavení novej vlády na čele s Mikulášom Dzurindom.

3. decembra 1998 - EP prijal rezolúciu ku kandidatúre SR na vstup do EÚ. EP odporučil viedenskému summitu prehodnotiť situáciu v SR po septembrových parlamentných voľbách a EK vypracovať novú správu o SR.

Rok 1999

14. januára 1999 - Poslanci NR SR schválili ústavný zákon, na základe ktorého môžu občania priamo voliť prezidenta SR.

20. februára 1999 - Z ruského kozmického centra Bajkonur v Kazachstane odštartovala kozmická loď, v ktorej posádke bol aj prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella.

6. apríla 1999 – Vláda SR odsúhlasili neobmedzený prístup vzdušného priestoru SR na prelety lietadiel Severoatlantickej aliancie vo vzťahu k operáciám v Juhoslovanskej zväzovej republike (JZR).

21. apríla 1999 - Vláda SR na zasadaní vyslovila súhlas s tranzitom vojsk Severoatlantickej aliancie cez územie SR v súvislosti s operáciou Spojenecká sila v JZR.

30. mája 1999 - Víťazom prvých priamych prezidentských volieb v SR sa stal Rudolf Schuster, ktorý získal v druhom kole podľa oficiálnych výsledkov Ústrednej volebnej komisie 57,18 percenta (1 727 481 hlasov) a jeho protikandidát Vladimír Mečiar 42,8 percenta (1 293 642 hlasov) všetkých platných odovzdaných hlasov voličov.

Na snímke bývalý prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster počas Dňa otvorených dverí NR SR a osláv Dňa Ústavy SR, 1. septembra 2017 v Bratislave.
Foto: TASR/Jakub Kotian

15. júla 1999 - Generálny tajomník OSN Kofi Annan navštívil SR.

29. septembra 1999 - Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí (MZV) SR a hlavný vyjednávač s EÚ Ján Figeľ oficiálne oznámil EK rozhodnutie slovenskej vlády o zatvorení blokov V1 a V2 jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach v rokoch 2006 a 2008. Ich odstavenie bolo jednou z podmienok pozvania SR na rozhovory o vstupe do EÚ.

10. decembra 1999 - V Helsinkách sa začal summit šéfov štátov a vlád EÚ, na ktorom Slovensko spolu s ďalšími piatimi novými kandidátskymi štátmi (Rumunsko, Bulharsko, Lotyšsko, Litva, Malta) dostalo pozvanie na začatie rokovaní o vstupe do EÚ.



Rok 2000

15. februára 2000 - SR začala rokovania o vstupe do EÚ v ôsmich kapitolách európskej legislatívy. Do summitu v Kodani v roku 2002 Slovensko uzavrelo všetkých 30 kapitol.

11. mája 2000 - Na prvú oficiálnu návštevu SR pricestoval nový generálny tajomník NATO George Robertson.

17. mája 2000 - NR SR schválila návrh zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

22. mája 2000 - Podpisom spoločného vyhlásenia premiérov ČR a SR, Miloša Zemana a Mikuláša Dzurindu, a odovzdaním symbolickej zlatej tehly Slovenskej republike sa v Prahe ukončil proces delenia bývalého federálneho majetku.

Na archívnej snímke z 22. mája 2000 premiérovi Českej republiky Milošovi Zemanovi (vpravo) sa ťažko dvíhala zlatá tehlička, ktorej váha je 14 kilogramov a hodnota takmer päť miliónov slovenských korún. Vľavo čaká na symbolické odovzdanie premiér SR Mikuláš Dzurinda.
Foto: TASR - Pavel Neubauer

28. júla 2000 - Rada Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) rozhodla o prizvaní Slovenska do klubu najvyspelejších krajín sveta.

8. novembra 2000 - EK v hodnotiacej správe ocenila celkový pokrok Slovenska na ceste do EÚ. SR sa prvýkrát dočkala ocenenia za fungujúcu trhovú ekonomiku, čím splnila jedno z ekonomických kritérií.

Rok 2001

15. marca 2001 - Ministri vnútra krajín EÚ schválili v Bruseli zoznam krajín, ktorých občania nebudú na cestách do EÚ potrebovať víza. Na zozname bolo aj Slovensko. Výnimku tvorila Británia a Írsko, ktoré vízovú povinnosť voči Slovensku nezrušili.

4. júla 2001 - Parlament hlasovaním prijal variant reformy verejnej správy s ôsmimi vyššími územnosprávnymi celkami (VÚC).

1. decembra 2001 - Uskutočnili sa voľby do VÚC. Okrem Bratislavského kraja, kde sa už v prvom kole zvolil predseda, vo všetkých ostatných VÚC sa predsedovia volili v druhom kole 15. decembra 2001.

Rok 2002

11. mája 2002 - Slovensko prvýkrát v histórii svojej štátnej samostatnosti získalo titul majstra sveta v hokeji. Vo finále 66. šampionátu vo Švédsku zdolali zverenci trénera Jána Filca Rusko tesne 4:3 gólom Petra Bondru. Ich víťazstvo oslavoval celý národ.

Slovenskí hokejisti Žigmund Pálffy (vľavo) a Peter Bondra sa s trofejou tešia z víťazstva 4:3 nad Ruskom vo finálovom stretnutí na MS v hokeji 11. mája 2002 vo švédskom Göteborgu.
Foto: TASR/AP


19. augusta 2002 – Do Afganistanu odletela slovenská ženijná jednotka, ktorá pôsobila vo vojenskej operácii Trvalá sloboda.

13. - 14. septembra 2002 - V Bratislave sa konal 9. summit predsedov vlád krajín Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode (CEFTA). Predsedajúcou krajinou CEFTA v roku 2002 bola SR.

20. - 21. septembra 2002 - Na území SR sa konali parlamentné voľby, na ktorých sa celkovo zúčastnilo 70,06 percenta oprávnených voličov. HZDS so ziskom 19,50 percenta hlasov (36 kresiel) sa stalo víťazom parlamentných volieb. Druhou najsilnejšou stranou bolo SDKÚ, ktorej dalo hlas 15,09 percenta voličov (28 kresiel), nasledovaná stranou Smer s 13,46-percentnou voličskou podporou (25 kresiel). SMK volilo 11,16 percenta (20 kresiel), KDH 8,25 percenta (15 kresiel), ANO 8,01 (15 kresiel) a KSS 6,32 percenta voličov (11 kresiel).

8. októbra 2002 - Predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda, predseda SMK Béla Bugár, predseda KDH Pavol Hrušovský a predseda ANO Pavol Rusko podpísali koaličnú zmluvu.

25. októbra 2002 - EÚ na najvyššej úrovni odporučila na summite v Bruseli Slovensko a ďalších deväť kandidátskych krajín na vstup do jej štruktúr v roku 2004.

21. novembra 2002 - Na summite NATO v Prahe dostala SR pozvánku do aliancie.

26. novembra 2002 - Slovenský režisér Matej Mináč získal v New Yorku prestížnu cenu International Emmy Award v kategórii dokumentárnych filmov za snímku Sila ľudskosti - Nicholas Winton.

12. - 13. decembra 2002 - Desať kandidátskych krajín vrátane Slovenska na summite v Kodani uzavrelo prístupové rokovania s EÚ.

Rok 2003

15. januára 2003 - Trnava a jej región vyhral medzinárodnú súťaž o umiestnenie a výstavbu nového závodu francúzskej automobilky PSA Peugeot Citroën v hodnote 28 miliárd Sk.

26. marca 2003 - Veľvyslanci členských krajín NATO podpísali v Bruseli protokoly o prijatí siedmich nových krajín: Slovenska, Slovinska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Bulharska a Rumunska.

9. apríla 2003 – Európsky parlament schválil v Štrasburgu prijatie SR a ďalších deviatich krajín do EÚ.

16. - 17. mája 2003 - Občania SR schválili v referende vstup krajiny do EÚ. Za členstvo sa vyslovilo 92,46 percenta zúčastnených voličov, proti bolo 6,2 percenta. K referendovým urnám prišlo 52,15 percenta občanov oprávnených hlasovať.

11. - 14. septembra 2003 – Na oficiálnu návštevu SR prišiel pápež Ján Pavol II. Navštívil Trnavu, Banskú Bystricu, Rožňavu a Bratislavu.

Na archívnej snímke pápež Ján Pavol II.(vľavo) dáva požehnanie mladému páru v kroji, ktorý pápeža privítal na letisku M. R. Štefánika v Bratislave tradične soľou a chlebom.
Foto: TASR - Vladimír Benko

17. - 18. septembra 2003 - Vo Vysokých Tatrách sa uskutočnilo historicky prvé zasadnutie Rady Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) na Slovensku.

8. decembra 2003 - Vláda Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zrušila pre obyvateľov Slovenska vízovú povinnosť. Nariadenie vstúpilo do platnosti zo 17. na 18. decembra 2003.

Rok 2004

29. marca 2004 – Slovensko sa stalo plnoprávnym členom NATO, keď premiéri siedmich pozvaných krajín odovzdali vo Washingtone ratifikačné dokumenty americkej vláde.

1. mája 2004 – Slovenská republika vstúpila do Európskej únie.

Na archívnej snímke z 30. apríla 2004 vlajka Európskej únie po boku slovenskej zaviala aj pred budovou Ministerstva zahraničných vecí SR v Bratislave. Na slávnosti jej vztýčenia sa okrem šéfa slovenskej diplomacie Eduarda Kukana zúčastnili aj ďalší predstavitelia ministerstva, poslanci NR SR a členovia diplomatického zboru.
Foto: TASR - Vladimír Benko

28. mája - 1. júna 2004 - V bratislavskej Redute sa uskutočnilo jarné zasadanie Parlamentného zhromaždenia NATO.

13. júna 2004 – Na Slovensku sa konali prvé voľby do Európskeho parlamentu. Účasť voličov dosiahla 16,96 percenta, čo bolo najmenej v EÚ. Štrnásť poslaneckých mandátov si medzi sebou rozdelili zástupcovia SDKÚ (3 mandáty), ĽS-HZDS (3 mandáty), Smer (3 mandáty), KDH (3 mandáty) a SMK (2 mandáty).

14. októbra 2004 - V blízkosti Žiliny sa začala výstavba automobilky Kia/Hyundai. Do výstavby stredoeurópskeho závodu investovali 28 miliárd Sk.

29. októbra 2004 - Najvyšší predstavitelia 25 členských krajín EÚ v Ríme slávnostne podpísali text historicky prvej európskej ústavnej zmluvy. Za SR ho podpísal premiér Mikuláš Dzurinda a minister zahraničných vecí Eduard Kukan. Vláda odsúhlasila text prvej európskej ústavy 27. októbra.

19. - 20. novembra 2004 – Vysoké Tatry postihla ekologická katastrofa. Prudká víchrica zmenila krajinu na nepoznanie. Okrem nevyčísliteľných ekologických škôd spôsobila veterná smršť stámiliónové majetkové škody.

Rok 2005

24. februára 2005 - Začala sa najvýznamnejšia vnútropolitická udalosť roka, návšteva prezidenta USA Georgea Busha a Ruska Vladimira Putina. Na ich summite v Bratislave potvrdili nevyhnutnosť najužšej spolupráce oboch veľmocí najmä v boji proti terorizmu a proti šíreniu jadrových zbraní.

25. februára 2005 - Prezident Ruskej federácie Vladimir Putin uskutočnil prvú oficiálnu návštevu SR. Vyhlásil, že Slovensko bolo a ostáva pre Rusko dôležitým partnerom.

28. mája 2005 - V Bratislave bolo historicky prvé zasadnutie medzinárodného predsedníctva Paneurópskej únie počas 82-ročnej histórie.

1. júla 2005 – V Pezinku začal fungovať Špeciálny súd. Spolu s Úradom špeciálnej prokuratúry má za úlohu rozhodovať o trestných činoch organizovaného zločinu, korupcie a najzávažnejších trestných činoch finančnej a majetkovej kriminality.

22. decembra 2005 – Na Slovensku sa skončila éra povinnej vojenskej služby. Do civilu odišlo posledných 214 vojakov základnej vojenskej služby. SR už má iba profesionálne ozbrojené sily.

Rok 2006

1. januára 2006 - Slovensko sa prvýkrát v histórii stalo nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN za východoeurópsku regionálnu skupinu.

19. januára 2006 – Pri maďarskej obci Hejce sa zrútilo slovenské vojenské lietadlo AN-24. Zo 43 vojakov vracajúcich sa z vojenskej misie v Kosove, tragédiu prežil iba nadporučík Martin Farkaš.

10. apríla 2006 - Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso počas návštevy Slovenska ocenil rýchly ekonomický rast krajiny.

17. júna 2006 - Na Slovensku boli predčasné parlamentné voľby. Zúčastnilo sa na nich 54,67 percenta voličov. Zvíťazila strana Smer-SD pred SDKÚ-DS a SNS. Do parlamentu sa dostali aj poslanci za SMK, ĽS-HZDS a KDH.

2. júla 2006 - Predsedovia strán Smer-sociálna demokracia, Slovenská národná strana a Ľudová strana-Hnutie za demokratické Slovensko Robert Fico, Ján Slota a Vladimír Mečiar podpísali na Bratislavskom hrade koaličnú zmluvu. Koalícia má v parlamente 85 hlasov. Premiérom SR sa stal Robert Fico.

29. novembra 2006 - Policajti Národnej protidrogovej jednotky odhalili v Nitre najväčší sklad a výrobňu marihuany v strednej Európe.

Rok 2007

1. februára 2007 - Slovensko sa na mesiac stalo predsedajúcou krajinou Bezpečnostnej rady OSN. Prioritami slovenského predsedníctva boli reforma bezpečnostného sektoru, nešírenie zbraní hromadného ničenia, ako aj budúci štatút Kosova.

25. februára 2007 - Slovenskí ženisti, ktorí slúžili v rámci akcie Iracká sloboda, definitívne opustili územie Kuvajtu a vrátili sa do vlasti. Skončilo sa tak slovenské aktívne pôsobenie na akciách v Iraku.

4. apríla 2007 - Vláda SR schválila zákon, podľa ktorého môžu cudzinci získať slovenské občianstvo až po ôsmich rokoch trvalého pobytu na Slovensku.

14. apríla 2007 – V Bratislave slávnostne otvorili novú budovu Slovenského národného divadla (SND), ktorú stavali dva politické režimy 21 rokov.

21. júna 2007 - Ústav pamäti národa (ÚPN) umožnil všetkým občanom prístup k archívnym fondom Štátnej bezpečnosti (ŠtB).

19. júla 2007 – Automobilka Kia Motors Slovakia začala sériovo vyrábať autá - nový model Sporty Wagon. Ten predstavili verejnosti v marci tohto roka na 77. medzinárodnom autosalóne v Ženeve.

20. septembra 2007 - Národná rada SR schválila uznesenie o nedotknuteľnosti povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku.

21. decembra 2007 – Slovensko sa oficiálne stalo členom schengenského priestoru. Úderom polnoci tak prestali existovať kontroly na hraniciach medzi starými a novými členskými krajinami EÚ. Zrušenie kontrol sa týkalo len pozemných a vodných komunikácií. Na letiskách prestali kontroly existovať v marci 2008.

Rok 2008

30. januára 2008 - Gréckokatolícka cirkev na Slovensku nadobudla nové územné usporiadanie a nového arcibiskupa, metropolitu Jána Babjaka. Rozhodol o tom pápež Benedikt XVI. Dovtedajšia prešovská eparchia bola vyzdvihnutá na metropolitné sídlo.

10. apríla 2008 - Národná rada SR schválila Lisabonskú zmluvu, ktorú 12. mája toho roku podpísal prezident SR I. Gašparovič. Tým sa zavŕšil proces ratifikácie tohto európskeho dokumentu na Slovensku.

21. mája 2008 - Slovenská republika dosiahla výrazný diplomatický úspech, keď ju zvolili za člena Rady OSN pre ľudské práva so sídlom v Ženeve. Rozhodli o tom členské krajiny svetovej organizácie v tajnom hlasovaní na 62. Valnom zhromaždení OSN v New Yorku.

17. júna 2008 - Európsky parlament odhlasoval vstup Slovenska do eurozóny k 1. januáru 2009.

19. septembra 2008 - Mincovňa Kremnica, š. p., začala sériovú razbu slovenských euro mincí.

6. októbra 2008 - Slovenský oštiepok sa stal štvrtým výrobkom s chráneným zemepisným označením, ktorý zapísali do registra vedeného Európskou komisiou. Slovensko má už registrované tri svoje výrobky, a to Skalický trdelník, Slovenskú parenicu a Slovenskú bryndzu.

17. novembra 2008 – Vstúpilo do platnosti rozhodnutie amerického prezidenta Georgea Busha o bezvízovom styku medzi USA a SR. Občania SR už nemuseli žiadať o vstupné víza do USA.

Rok 2009

1. januára 2009 – Slovensko sa o polnoci stalo 16. členom eurozóny. Na území SR začala oficiálne platiť jednotná európska mena euro. Nahradila slovenskú korunu pri výmennom kurze 30,1260 Sk za euro.

10. januára 2009 - Vláda SR na svojom mimoriadnom zasadnutí rozhodla o opätovnom spustení druhého bloku Jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach. Dôvodom bolo zastavenie dodávok plynu z Ruskej federácie.

16. januára 2009 – Definitívne sa na Slovensku skončil obeh slovenskej koruny.

6. júna 2009 - Na Slovensku sa po druhý raz konali voľby do Európskeho parlamentu. Účasť voličov dosiahla 19,64 percenta, čo bolo najmenej v EÚ. Ich víťazom sa stala so ziskom 32,01 percenta hlasov strana Smer-SD, ktorá v EP obsadila päť mandátov. Na ďalších miestach skončili SDKÚ-DS (2 mandáty), SMK (2 mandáty), KDH (2 mandáty), ĽS-HZDS (1 mandát) a SNS (1 mandát).

31. júla 2009 - Mincovňa Kremnica vyhrala medzinárodnú súťaž Argentínskej centrálnej banky na výrobu mincí národnej meny peso a získala tak zákazku v hodnote približne 10 miliónov eur.

10. augusta 2009 – Pri hasení požiaru v starej banskej štôlni vo východnej šachte Bane Handlová došlo k silnému výbuchu, ktorý si vyžiadal životy 20 záchranárov a baníkov. Išlo o jednu z najväčších baníckych tragédií v histórii Slovenska.

21. augusta 2009 - Slovenské orgány na základe príslušných právnych predpisov Európskej únie a SR odopreli maďarskému prezidentovi Lászlóovi Sólyomovi vstup na územie SR. Návštevu najvyššieho štátneho predstaviteľa MR v SR označili predstavitelia koalície, ako aj opozície za nevhodnú. Prezident Sólyom sa mal v Komárne zúčastniť na odhalení sochy sv. Štefana.

Rok 2010

1. januára 2010 – Na území SR začal fungovať elektronický mýtny systém.

26. februára 2010 - Polícia odhalila najväčší daňový podvod v histórii samostatného Slovenska. Výška sumy tohto podvodu dosiahla 235 miliónov eur.

26. mája 2010 - NR SR schválila novelu zákona o štátnom občianstve SR, ktorá priniesla so sebou automatickú stratu slovenského občianstva, ak občan SR dobrovoľne požiada o občianstvo iného štátu. Novela bola reakciou na zákon o dvojakom občianstve, ktorý v rovnaký deň prijalo Národné zhromaždenie Maďarskej republiky.

12. júna 2010 - Na území SR sa uskutočnili parlamentné voľby. Ich víťazom sa stala strana Smer-SD so ziskom 34,79 percenta hlasov, nasledovala SDKÚ-DS s 15,42 percentným ziskom a SaS, ktorú podporilo 12,14 percenta voličov. Do parlamentných lavíc tiež zasadli zástupcovia KDH (8,52 percenta), Mosta-Híd (8,12 percenta) a SNS (5,07 percenta). Volebná účasť dosiahla 58,83 percenta.

23. júna 2010 - Predstavitelia stredopravých politických strán SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd sa dohodli na znení koaličnej zmluvy. Premiérkou SR sa stala Iveta Radičová.

15. októbra 2010 - Vo vojenskom výcvikovom priestore Lešť sa začalo najväčšie vojenské cvičenie v novodobej histórii Slovenska. Zúčastnilo sa na ňom približne 1600 vojakov a viac ako 300 kusov prevažne ťažkej vojenskej techniky.

25. novembra 2010 - Pod Tureckým vrchom v okrese Nové Mesto nad Váhom takmer po polstoročí prerazili prvý železničný tunel na území Slovenskej republiky.

14. decembra 2010 - Parlament schválil novelu školského zákona, ktorá zaviedla povinnú angličtinu na základných školách.

14. decembra 2010 - Šéfka EÚ pre zahraničie Catherine Ashtonová vymenovala bývalého ministra zahraničných vecí SR Miroslava Lajčáka za výkonného riaditeľa diplomatických zborov pre Rusko, Východné partnerstvo a západný Balkán. Išlo o jednu z najvyšších funkcií v rámci novej diplomatickej služby EÚ.

Rok 2011

15. februára 2011 - Bratislava sa stala v rámci ročného predsedníctva SR vo Vyšehradskej štvorke (V4) miestom stretnutia predsedov vlád na rozšírenom summite V4. Ten sa uskutočnil pri príležitosti 20. výročia zoskupenia. Lídri z krajín strednej Európy vyzvali EÚ, aby prijala opatrenia, ktoré by zabránili "bezbrehému špekulatívnemu" zdražovaniu potravín, surovín a energií.

21. marca 2011 - Slovensku sa v rámci skupiny členských krajín, ktoré sú najmladšími členmi eurozóny, podarilo vyjednať zmenené podmienky kľúčovania príspevkov do Európskeho stabilizačného mechanizmu. Odlišnou metódou mala SR ušetriť 1,17 miliardy eur.

29. apríla 2011 - Slovenský generál Pavel Macko prevzal velenie Výcvikového centra spojeneckých síl NATO v západopoľskom meste Bydgoszcz. Stal sa tak najvyššie postaveným slovenským vojakom v štruktúrach NATO.

1. mája 2011 - Nemecko a Rakúsko ako posledné z krajín Európskej únie sprístupnili úderom polnoci svoj pracovný trh občanom Slovenska a ďalším novým členským krajinám EÚ zo strednej a východnej Európy.

1. júla 2011 – Príslušníci 13. mechanizovaného práporu v Leviciach slávnostným nástupom ukončili prípravu na nasadenie do Síl rýchlej reakcie NATO. Stali sa tak súčasťou takzvaných jednotiek NATO Responce Forces (NRF).

3. augusta 2011 - Medzi desať najlepších národných parkov Európy zaradil britský časopis The Ecologist aj Tatranský národný park (TANAP).

11. októbra 2011 – Poslanci NR SR neschválili rozšírenie dočasného eurovalu, čím nevyslovili dôveru vládnemu kabinetu. Vláda I. Radičovej (SDKÚ-DS) padla.

13. októbra 2011 - Slovensko ako posledná krajina eurozóny na druhýkrát schválila posilnenie dočasného eurovalu (EFSF).

23. novembra 2011 - Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun vymenoval slovenského diplomata Jána Kubiša za svojho budúceho osobitného vyslanca pre Afganistan.

Rok 2012

1. februára 2012 - NR SR ako vôbec prvý parlament v členských krajinách EÚ vyslovila súhlas s prístupovou zmluvou Chorvátskej republiky.

6. februára 2012 - Sudcu JUDr. Petra Tomku zvolili za predsedu Medzinárodného súdneho dvora na trojročné funkčné obdobie. Jeho zvolenie možno považovať za historický úspech, keďže na tento prestížny medzinárodnoprávny post prvýkrát zvolili slovenského občana.

10. – 11. marca 2012 - Na Slovensku sa konali predčasné parlamentné voľby. Víťazom volieb sa stal Smer-SD so ziskom 44,41 percenta hlasov (83 kresiel), na druhom mieste skončilo KDH so ziskom 8,82 percenta hlasov (16 kresiel), nasledovali OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti s 8,55 percenta (16 kresiel), Most-Híd (6,89 percenta - 13 kresiel), SDKÚ-DS (6,09 percenta - 11 kresiel) a SaS (5,88 percenta - 11 kresiel). Volebná účasť dosiahla 59,11 percenta.

4. apríla 2012 - Premiérom SR sa stal predseda Smeru-SD Robert Fico.

22. júna 2012 - Poslanci NR SR schválili medzinárodnú zmluvu o vytvorení Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS).

1. júla 2012 - Pápež Benedikt XVI. odvolal arcibiskupa Róberta Bezáka z úradu trnavského arcibiskupa.

Rok 2013

7. januára 2013 - Slovenská technická univerzita (STU) v Bratislave získala certifikát ECTS label, ktorý potvrdzuje, že všetky študijné programy poskytované na škole, všetky skúšky a kredity sú v súlade s európskym kreditovým systémom a sú tak uznávané aj v zahraničí.

20. januára 2013 – Košice sa stali Európske hlavné mesto kultúry (EHMK).

1. februára 2013 - Slovenský vedec Ján Vilček, ktorý dlhodobo pôsobí v New Yorku, si prevzal z rúk amerického prezidenta Baracka Obamu Národnú medailu za technológiu a inováciu (National Medal of Technology and Innovation). Ide o najvýznamnejšie národné ocenenie, ktoré je možné získať v oblasti technologického pokroku. Výsledky jeho práce priniesli pokrok pri liečbe artritídy a ďalších chronických zápalových ochorení.

5. júna 2013 - Slovensko od 1. júla 2013, teda k termínu pristúpenia Chorvátska do EÚ, otvorilo jeho občanom svoj trh práce.

12. - 13. júna 2013 – V Bratislave sa konal 18. Stredoeurópsky summit. Do slovenskej metropoly pricestovalo 19 najvyšších predstaviteľov krajín strednej, východnej a juhovýchodnej Európy. Summit vytvoril priestor aj na stretnutie srbských a kosovských predstaviteľov. Na rokovaní sa prediskutovávali kľúčové politické, hospodárske, sociálne a bezpečnostné otázky spojené s pokrízovým vývojom regiónu i kontinentu.

21. júna 2013 - Na Zoznam svetového prírodného dedičstva Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) zaradili drevené kostoly v Karpatoch. Do zoznamu pribudlo 16 drevených ortodoxných kostolov na hraniciach Slovenska, Poľska a Ukrajiny.

31. októbra 2013 - Pri príležitosti 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie bola vydaná nová slovenská Biblia obohatená o 110 ilustrácií renomovaných slovenských a českých výtvarníkov.

27. novembra 2013 - Medaily Commendation medal si z rúk veľvyslanca USA v SR Theodora Sedgwicka v Národnom centre pre likvidáciu výbušných prostriedkov v Novákoch prevzali piati slovenskí špecialisti na likvidáciu výbušných prostriedkov, ktorí pôsobili v operácii ISAF v Afganistane v roku 2010. Ďalší dvaja boli ocenení Bronzovou hviezdou.


Rok 2014

14. januára 2014 - Slovenská národná knižnica (SNK) sprístupnila na internete v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív zdigitalizované denníky, týždenníky a mesačníky, ktoré vychádzali na Slovensku pred 100 rokmi.

15. - 16. mája 2014 – Vysoké Tatry opäť postihla veterná kalamita. V TANAPe víchrica zničila asi pol milióna kubických metrov (m3) drevnej hmoty. Postihnuté boli aj ďalšie regióny Slovenska.

22. mája 2014 - Slovensko vyhralo arbitráž v spore s holandskou poisťovňou Achmea, akcionárom Union zdravotnej poisťovne, pre plány vytvoriť jednu štátnu zdravotnú poisťovňu. Achmea Slovensku zároveň zaplatila 20. júna 2014 vyše milión eur za právnikov.

24. mája 2014 – Na Slovensku sa konali voľby do Európskeho parlamentu. Smer-SD získal 24,09 percenta (4 mandáty), druhé KDH získalo 13,21 percenta (2 mandáty), SDKÚ-DS malo 7,75 percenta (2 mandáty), OĽaNO so 7,46 percentami hlasov získalo jeden mandát. Strany NOVA (6,83 percenta), SaS (6,66 percenta), SMK (6,53 percenta) a Most-Híd (5,83 percenta) získali vďaka volebnému výsledku po jednom mandáte. Volieb sa zúčastnilo 13,05 percenta oprávnených voličov.

15. júna 2014 – Ťažba uránu je na Slovensku možná iba v prípade, ak ju v referende odobria obyvatelia dotknutých obcí.

19. novembra 2014 – Došlo k spusteniu integrovaného českého, slovenského, maďarského a rumunského denného trhu s elektrinou CZ-SK-HU-RO Market Coupling. Nahradil tak pôvodný trh bez účasti Rumunska.

11. decembra 2014 – V novej výcvikovej operácii NATO v Afganistane s názvom Resolute Support pôsobilo 66 slovenských vojakov. Išlo najmä o špeciálne sily, zdravotníkov či špecialistov na komunikačné a informačné systémy.

Rok 2015

16. februára 2015 – Slovensko sa oficiálne stalo členom Európskej vesmírnej agentúry (ESA).

8. júna 2015 – Košice získali pre rok 2016 titul Európske mesto športu.

11. novembra 2015 - Slovensko bude jedným zo zakladajúcich členov Núdzového zvereneckého fondu Európskej únie pre stabilitu a riešenie príčin nelegálnej migrácie a vysídlených osôb v Afrike. Odsúhlasila to vláda, ktorá zároveň potvrdila príspevok do fondu vo výške pol milióna eur.

12. novembra 2015 – Absolvent Prírodovedeckej fakulty Univerzity P. Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach Radoslav Bučík objavil spolu so svojím tímom nový fyzikálny jav na Slnku - veľkorozmerné vlny v atmosfére, ktoré sú sprevádzané emisiami energetických častíc bohatých na He-3. O tomto originálnom objave informovali aj svetové médiá.

2. decembra 2015 - Gajdy a gajdošská kultúra na Slovensku sa dostali na Zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

11. decembra 2015 – Na Úrade vlády v Bratislave podpísali predstavitelia vlády Investičnú zmluvu s automobilkou Jaguar Land Rover.

Rok 2016

28. januára 2016 - Modrotlač a horehronský viachlasný spev boli zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

5. marca 2016 – Na Slovensku sa konali parlamentné voľby. Ich oficiálnym víťazom sa stala strana Smer-SD so ziskom 28,28 percenta hlasov (49 kresiel). Druhá v poradí, strana SaS, získala 12,10 percent (21 kresiel). Tretím najúspešnejším bolo hnutie OĽaNO-NOVA s počtom hlasov 11,02 percenta (19 hlasov). Okrem týchto strán sa do parlamentu dostali aj SNS s 8,64 percentami (15 kresiel), Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko s počtom hlasov 8,04 percenta (14 kresiel). Ďalej Sme rodina - Boris Kollár s počtom hlasov 6,62 percent (11 kresiel), Most-Híd získal 6,5 percenta (11 kresiel). A nakoniec strana #Sieť dostala od voličov 5,6 percent (10 kresiel). Volebná účasť dosiahla 59,82 percent.

25. mája 2016 - Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák sa stal oficiálnym kandidátom Slovenska na post generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov (OSN).

30. mája 2016 - Najväčší výrobca automobilov na Slovensku Volkswagen Slovakia oslávil 25. výročie svojho vzniku. Jeho doterajšia bilancia je viac ako 4,5 milióna automobilov trinástich modelov a 6,8 milióna prevodoviek.

1. júla 2016 - Začalo sa historicky prvé slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie, ktoré trvalo do konca roka.

17. - 18. júla – V Bratislave sa konalo neformálne stretnutie ministrov 28 členských štátov EÚ a krajín Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) zodpovedných za konkurencieschopnosť. Jeho kľúčovou témou bola modernizácia európskeho priemyslu prostredníctvom inovácií a zavádzania inteligentných a čistých technológií.

16. septembra 2016 – V Bratislave sa stretli lídri 27 členských krajín EÚ na neformálnom summite. Hlavné mesto Slovenska hostilo po prvýkrát lídrov zo všetkých členských krajín EÚ okrem Británie.

28. septembra 2016 – Majster sveta a Európy v cestnej cyklistike Peter Sagan je prvým nositeľom čestného titulu veľvyslanec značky Dobrý nápad Slovensko (Good Idea Slovakia).

1. decembra 2016 - Slovenské a české bábkarstvo zapísali do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

7. decembra 2016 – Z výrobných liniek automobilky Kia Motors Slovakia v Tepličke nad Váhom zišlo za desať rokov od oficiálneho spustenia výroby viac ako 2,5 milióna automobilov a 3,8 milióna motorov.

Rok 2017

2. marca 2017 - Tylová paličkovaná čipka Myjavskej pahorkatiny a Vajnorský ornament boli slávnostne zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.

10. marca 2017 – Veľvyslanec SR v Paríži Marek Eštok získal najvyššie francúzske štátne vyznamenanie - Rad čestnej légie.

11. mája 2017 – Stupavské zelé získalo chránené označenie pôvodu Európskej únie (EÚ). Po Žitavskej paprike je kyslá kapusta zo Stupavy iba druhou slovenskou potravinou v tejto kategórii.

31. mája 2017 - Ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka zvolili v americkom New Yorku za predsedu 72. zasadnutia Valného zhromaždenia (VZ) OSN.

1. júna 2017 - Bratislava sa môže pýšiť Zlatým jablkom. Ocenenie Golden Apple, považované za Oskara v oblasti turizmu, jej v kategórii destinácia udelila Medzinárodná federácia novinárov a publicistov píšucich o cestovnom ruchu (F.I.J.E.T.).

30. októbra 2017 – Na košickom letisku otvorili školiace stredisko pre pilotov vrtuľníkov z celého sveta. Slovak Training Academy (STA) bude pre výcvik využívať aj americké vrtuľníky Black Hawk.

31. októbra 2017 – Košice sa ako prvé slovenské mesto stali členom prestížneho klubu - Siete kreatívnych miest UNESCO (UNESCO Creative Cities Network).

6. novembra 2017 – Súčasťou Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska je už aj drotárstvo, fujara trombita, modranská majolika, drevené vyrezávané kríže na Podpoľaní a chov plemena koní lipican v Topoľčiankach.

14. november 2017 – Spoločnosť Amazon otvorila v Seredi svoje najväčšie a jedno z technologicky najvyspelejších reverzných logistických centier. Vytvorí viac než 1000 trvalých pracovných príležitostí na plný úväzok, popri viac ako 850 existujúcich pracovných miestach vo firemnej kancelárii v Bratislave.

1. decembra 2017 - Košice získali titul Európske hlavné mesto dobrovoľníctva 2019.

1. decembra 2017 - Univerzita Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach patrí medzi 1250 najlepších univerzít sveta. Do rebríčka U.S. News - Best Global Universities Rankings sa dostala ako jedna z troch slovenských univerzít.

5. decembra 2017 – Nový unikátny biomateriál s veľkým potenciálom v oblasti liečby a regenerácie pohybového aparátu u ľudí vyvinuli košickí vedci. Informoval o tom vedecký tím Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie (UVLF) a Ústavu materiálového výskumu Slovenskej akadémie vied (ÚMV SAV) v Košiciach.

7. decembra 2017 – V reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO má Slovensko už piaty prvok. Stal sa ním Horehronský viachlasný spev.

14. decembra 2017 – Prezident SR Andrej Kiska menoval na návrh Národnej rady SR za ústavných sudcov Miroslava Duriša, Janu Laššákovú a Mojmíra Mamojku. Ústavný súd (ÚS) SR bude po takmer troch rokoch opäť v kompletnom zložení.